Ivan Hečko

Keďže som počul v nejakej dosť nedávnej reportáži (RTVS, krátko po voľbách do EP) rozprávať EÚ funkcionára o migrácii a dával ju pritom do súvislosti s Eurofondmi (v zmysle keď niekto nepomáha s migráciou nech nepýta Eurofondy), hľadal som k tomu nejaké materiály. To má totiž zádrhel – tá formulácia mala nádych vydierania a Eurofondy nie sú (snáď?) určené na vydieranie. Ale to bol „šot“ v interpretácii RTVS, ktorá už preberá formu „žurnalistiky“ nazývanú „blokuj a zaplavuj“, viď tento blog. Tak som hľadal niečo k téme a našiel som materiál menom AMIF, ktorý sa zaoberá riešením migrácie do EÚ v rokoch 2014-2020. Je to od Asylum, Migration and Integration Fund (AMIF, možno v tom výroku v reportáži išlo o tento konkrétny fond). Jeho účel:

Azylový, Migračný a Integračný Fond (AMIF) bol nastavený na obdobie 2014-20, v úhrne EUR 3.137 billion (neviem čo rozumejú biliónmi, US billion je naša miliarda) na sedem rokov. Podporí efektívne riadenie migračných tokov a implementáciu, posilnenie a vypracovanie spoločného Úniového prístupu k azylu a imigrácii. Tento Fond prispeje k dosiahnutiu štyroch špecifických cieľov:

• Azyl: posilnenie a ďalšie rozvinutie Spoločného Európskeho Azylového Systému (Common European Asylum System) zabezpečením, že legislatíva EÚ v tejto oblasti sa aplikuje účinne a jednotne;

• Legálna migrácia a integrácia: podpora legálnej migrácie do Štátov EÚ podľa potreby trhu práce a podpora efektívnej integrácie ľudí s pôvodom mimo EÚ;

• Návratnosť: podporiť férové a účinné stratégie návratnosti, ktoré prispejú k boju proti neregulárnej migrácii (irregular – neorganizovanej? Kto organizuje „tú druhú“, teda „organizovanú“, a ako a kedy?), s dôrazom na udržateľnosť a efektivitu procesu návratnosti;

• Solidarita: zabezpečenie, že Štáty EÚ, ktoré sú najviac zasiahnuté tokmi migrantov a azylantov, môžu počítať so solidaritou ostatných štátov EÚ.

Zastavím sa najprv pri formulácii podľa potreby trhu práce. To by teoreticky mohla byť tá „organizovaná“ migrácia. A tú neorganizovanú podľa bodu .návratnosť vlastne nepodporujeme. S tým mám ale značný problém: tá „legálna migrácia“ totiž zatiaľ prakticky neexistuje, ak nepočítame tú normálnu u nás z Ukrajiny alebo Srbska, ktorú ale nie je potrebné vôbec riešiť (a nie je z „mimo EÚ“) – takže tie štyri body opäť pripomínajú nejaký pokus o klamanie obyvateľstva, prinajmenšom rozprávanie o niečom celkom inom ako je toho názov (t.j. „žurnalistika“).

Výborný materiál, ale len na potvrdenie, že je to pokus o oblbovanie. Už podľa Compactu o migrácii (produkt OSN, ktorý ma dráždi od začiatku) existuje systém 23 cieľov (migrácie, resp. jej predchádzaniu), pričom Cieľ číslo 2 znie:

Minimize the adverse drivers and structural factors that compel people to leave their country of origin – teda Minimalizovať nepriaznivé vplyvy a štrukturálne faktory, ktoré nútia ľudí opustiť svoju krajinu pôvodu. Toto je pritom jediný cieľ, ktorý sa pokúša migrácii predísť. A v tejto veci sa nerobí vôbec nič, ako si ukážeme ďalej, viď aj tento blog.

Tak sa teraz pozrime na krajiny pôvodu rozsiahlej migrácie. Napríklad Afganistan, Irak, Líbya, Sýria, Sudan, Pobrežie Slonoviny a ďalšie krajiny tzv. Sahelu, t.j. oblasti pod Saharou. Uvedieme si ku každej aj prečo je zdrojom migrácie, teda faktory týkajúce sa cieľa číslo 2.

Afganistan: Bol obsadený útokom armády USA pod zámienkou že afganskí teroristi

zbúrali WTC, aj to naplánovali a pripravili. Zámienka je už dnes absurdná, drvivá väčšina „teroristov“, ktorí navyše celkom určite nevymysleli a nezorganizovali zbúranie WTC, pochádzala zo Saudskej Arábie, nie Afganistanu, a financovala ich aj CIA. USA Afganistan používajú ako nástupište na rozvracanie ďalších krajín v oblasti, obchod s heroínom, a získavajú nejaké nerasty. Od obsadenia sa dodnes neskončili v krajine boje a väčšiu časť územia ovláda Taliban, s ktorým USA dokonca rokujú.

Irak obsadili nelegálne USA a UK, z dôvodu, že vraj vlastnil ZHN, napriek tomu, že najväčší britský expert na ZHN pán Kelly tvrdil, že žiadne nemá a nie je schopný ich vyrobiť. Pán Kelly bol zavraždený, Irak obsadený, a názory pána Kellyho potvrdené. Dnes firmy z USA a UK zarábajú na Irackej rope obrovské peniaze. V tábore Bucca v Iraku bol založený aj ISIS (britské zdroje) a dones je Irak pomerne rozvrátený. Nelegálnosť útoku na Irak potvrdil oficiálny súdny proces, ktorý naštartoval a viedol Sir John Chilcot (v UK).

Líbya bola rozbitá tiež USA a UK, s účasťou Francúzska. Podkladom bol prezidentský dokument Obamu PSD-11 a chorobná nenávisť pani Clintonovej (jedným z dôvodov mohlo byť že Kaddáfi ohlásil zavedenie Líbyjskej meny krytej zlatom, ale v rámci PSD-11 išlo o široký záber rozvratu celej oblasti). Rozvratom Líbye sa otvorila cesta pre migrantov z južnejších afrických krajín do Stredozemia, a teda do Európy. Stále tu nie je mier, funguje tu forma otrokárstva v súvislosti s migráciou. Mimochodom, na rozvrat Líbye bol cvičený aj terorista, ktorý vykonal samovražedný bombový útok v Manchestri, materiál dodali Britské tajné služby, pod velením tuším ešte práve odstúpenej premiérky, vtedy ministerky vnútra.

Sýria bola tiež zahrnutá v PSD-11, pri pokuse o ovládnutie bol použitý najmä vyššie spomenutý ISIS a ďalšie moslimské bojové skupiny vyzbrojené USA (ilegálne podľa zákonov USA), plus platená opozícia, čiastočne tiež vyzbrojená.

Pobrežie Slonoviny je najväčší výrobca kakaa na svete, ale majú to v rukách zahraniční oligarchovia, domáci majú asi 5% a je tam neuveriteľne nízka životná úroveň, životná úroveň zahraničných majiteľov je celkom iná.

V krajinách Sahelu ťažia firmy z Francúzska, Nemecka, Británie a USA nerastné suroviny. Napriek tomu, že tie suroviny sú po vyťažení veľmi drahé, krajiny ich pôvodu sú ekonomicky v úplnom rozvrate, lebo domáci vládcovia nasadení do pozícií vyššie uvedenými krajinami dostávajú „všimné“ ktoré je v porovnaní s príjmami v krajine ktorej vládnu naozaj vysoké, a nechávajú za to krajinu voľne drancovať. A zisky – obrovské – majú z toho vyššie uvedené krajiny (ich oligarchovia, ale to je vec tých krajín, aby to riešili).

A čoraz viac sa v Afrike motá už aj Čína, čo pravdepodobne situáciu nezlepšuje.

Takže môžeme AMIF uzavrieť. Niekedy sa hovorí môžeme kľudne uzavrieť, ale od kľudu to má hodne ďaleko. Nič sa totiž nemení. Skupina oligarchov rozvracia svet, a to včítane značných škôd na životnom prostredí, a niekto v EÚ vytvára a používa dokumenty typu AMIF a tvári sa pritom, že to je naozaj. Teda predstiera, že tu vládnu oficiálne orgány EÚ a nie oligarchovia, sme za dodržiavanie zákonov a tzv. humanitárnosť. Rozbijeme a vydrancujeme krajiny a potom pomáhame ich obyvateľom. Ale pomáhajú nie tí páchatelia, resp. ich krajiny ktorí na tom zarobili, ale všetci. Pekný presun nákladov, bez presunu ziskov, keď už mám byť cynický. Ale ja som sa nezačal. AMIF je do roku 2020, už sa bojím aký bude ten na ďalšie roky.

A v tejto súvislosti – ale v širšom poňatí postojov EÚ voči jednotlivým krajinám – som zvedavý na nasledovníka AMIF. A tiež na naše parlamentné voľby, prípadne na politické pohyby v Nemecku. Táto téma bude mať vplyv, zrejme preto sa pred voľbami do EP o nej dlho nehovorilo.