Ivan Hečko

Zase som raz cestoval autom a počúval Slovenský Rozhlas. A zase som sa čiastočne pobavil a čiastočne poučil. Poučenie spočívalo v tom, že médiá pokračujú v pokusoch o manipuláciu politiky. Takže, ako to prebiehalo.

Pani redaktorka, ktorej hlas poznám, ale tie mená si nepamätám, začala s politikmi „zhora“, ako keby bez nej vôbec nemohli vedieť čo majú robiť. Najmä ako majú politici ešte vlastne formujúcej sa koalície preberať jednotlivé rezorty, ako je potrebné aby im tí terajší zodpovední tie rezorty odovzdávali. Zdá sa, že politici boli buď tým jej predpokladom hlúposti na ich strane zaskočení, alebo majú dobrú výchovu (asi b je správne).

Všeobecne sa zdalo, že jedna zo záujmových línií pani redaktorky bolo aj momentálne rozhádanie koalície. Týmto smerom išla provokácia o príslušnosti strany pána Kollára k frakcii EP, v ktorej je strana pani Marie Le Pen. Dotyčná pani Le Pen je vodkyňou hnutia, ktoré sa volá Rassemblement National, pričom to prvé slovo znamená čosi ako zhromaždenie sa, teda skoro Národné Zhromaždenie. Ako sa zdá, v Európe sa národne orientované strany považujú – automaticky – za „nacionalistické“ a to z nejakého dôvodu vidia ako smerujúce k fašizmu (kto? Je nám to sústavne zhora vsugerované v rámci EU). Z účastníkov debaty to ale takto vnímala jediná osoba – pani Remišová zastupujúca svojho šéfa pána Kisku. On sa totiž cez weekend v Bratislave nevyskytuje – dokonca ani kým bol prezidentom, tak prečo by tu bol kvôli nejakým podradným politikom v rámci vytvárania koalície s nimi? Nech prídu oni do Popradu. Zatiaľčo všetci ostatní členovia koalície rešpektovali zaradenie jednotlivých strán v rámci Európy, pani Remišová nebola ochotná uznať toto právo pánovi Kollárovi, resp. jeho strane. A ako jediná v tej skupine zlostne štekala – no, nemá to ľahké zastupovať pána Kisku.

Zvlášť keď si uvedomíme postoje pána Kisku, ktorý je najslabším článkom koalície, napriek tomu sa stále pokúša tú koalíciu riadiť. Nepomohlo ani keď pán Matovič vyhlásil, že trucujúceho Kisku nepotrebuje. Asi bude potrebné tvrdšie opatrenie (ešte stále do toho nekafrem tak ako pani redaktorka a ja len blogujem a nečíta ma veľa ľudí). Totiž pani Remišová – pôvodne spolupracovníčka pána Matoviča – keby bola dnes u neho, čakala by ju možno nejaká dôležitá pozícia (hoci je otázne či má aj pozitívne myslenie, nielen kritické, negatívne, ktoré ale aplikuje len na druhých). Takto zastupuje pána, ktorý je nadutý, cíti sa nadradený, a v skutočnosti nemá na to najmenší dôvod, skôr naopak. Ak by som sa postavil do pozície pani redaktorky, odporúčal by som pánovi Matovičovi vládu bez tej Kiskovej strany, hoci menšinovú. V ČR to funguje, a s pánom Kiskom a pani Remišovou – charakterom opozíciou – to pravdepodobne fungovať nemôže.

Predtým ako som reláciu vypol už pani Remišová v spolupráci s pani redaktorkou strašili v rámci nového vírusu, ako nemocnice nič nemajú aby mohli úspešne s vírusom bojovať. Aby im to Matovičovci čím najskôr nakúpili, ináč nás tu všetkých čaká biedna smrť, a dokonca tú hrôzu slabého vybavenia nemocníc rozšírili z vírusu Corona na všeobecnú situáciu. Pozoruhodné v tejto súvislosti je, že napríklad Slovenky žijúce vo Veľkej Británii tam rodia maximálne prvý krát – kým nevedia ako to tam funguje – potom už rodia výlučne na Slovensku. Treba ísť do Britského Parlamentu a dať im inštrukcie ako to majú robiť.

Potom som ešte počul ako sú všetky koaličné strany pevne „zaradené“ do NATO. V tejto oblasti som, aby som pravdu povedal, nič iné neočakával, možno to vynáša. Ale v žiadnom prípade štátu, ten bude naopak platiť miliardy, len niekoľkým jednotlivcom. Tak im len pripomeniem, že niekto z personálu USA sa prekecol, že na rozmery Slovenska stačia 3 stíhačky F16, netreba 14, o ktorých sa jedná.

A potom ešte ku kvalite zbraní NATO/USA – kam sa hlásime: Pripomenul by som aj to, že pri raketovom útoku Iránu na základne USA v Iraku (odveta za zabitie Iránskeho generála Američanmi v Iraku) – pod ochranou protiraketového systému Patriot – zahynulo podľa vyjadrenia Pentagonu na požiadavku Kongresmana Thompsona, šéfa Výboru pre bezpečnosť vlasti – 139 vojakov a 146 bolo zranených, plus mnoho ďalších značných škôd. Okrem toho pri analýze (s účasťou MIT) reakcie protiraketového systému na útok (avizovaný 6 hodín vopred!!) bolo vyhodnotené, že reakcia obranného raketového systému na útok bola „veľmi nízka, je možné že nulová“. Preklad je tu.

Takže čo z toho vyplýva? – odpovedám si sám: Zbrane USA – NATO – (na našom území) nás pred nikým neochránia, ale môžu naopak v prípade konfliktu spôsobiť útok na nás, pričom krajiny NATO nám vôbec nemôžu poskytnúť ochranu, také nič nemajú. Pritom tie Iránske rakety vôbec nepredstavujú ani zďaleka špičku dnešnej vojenskej techniky, tú majú Rusi (Irán Ruské nemá, vyrábajú si sami). Neviem či je možné niečo ako modliť sa k NATO, ale tá deklarovaná vernosť NATO všetkými koaličnými partnermi je tomu ekvivalentná. Žiadnu inú ochranu nám totiž dnes NATO nemôže poskytnúť, a ani v pomerne dlhej budúcnosti.