Ivan Hečko

Prvá časť titulku je od jedného blogera z US (predstavte si!) „spriaznených internetových novín“ Moon of Alabama“. Ten bloger to myslel tak, že takáto vláda je horšia ako bezvládie. Skratkou DD označujem Dôležitých Diletantov, pojem som zaviedol v nedávnom blogu.

Ešte sa priznávam, že hoci som takýto blog chcel napísať už nejaký čas, teraz ma trochu trkla k tomu blogerka Slavěna Vorobelová, ktorej týmto ďakujem, plus istý krátky záber v TV, viď ďalej.

Ten titulok som si dlho šetril, ale je pre túto vládu ako šitý. Očakával som, že aj táto zbierka zakomplexovaných občanov siahne pri budovaní vlády po nejakých odborníkoch, keďže – zdá sa – žiadnymi „internými/svojimi“ nedisponuje. Pritom oni sa predrali k moci hlavne vďaka SMERu, jeho dlhodobej tvrdohlavej moci (tým myslím bez schopnosti zmeny, a asi aj korupcii, hoci tá bola u všetkých doterajších vlád).

Súčasný stav tento názor ohľadne odborníkov zjavne podporuje. Ale to je predsa možné riešiť aj ináč, napríklad mohli by pozície ponúknuť známym osvedčeným odborníkom, dokonca v mnohých prípadoch stačilo ich z pozícií nevyhodiť. Ale to sme zrejme narazili nie len na neschopnosť týchto nových vládcov, ale hlavne na ich akési psychické a ideologické bloky.

Istý spomenutý krátky záber v TV – prišiel som zrejme ku koncu nejakej reportáže týkajúcej sa Matice Slovenskej. Vystupovala tam akoby nejaká komunisticko-zväzácka členka úderky z 50-tych rokov a vykrikovala, že Matica Slovenská môže prežiť len ak sa stane firmou 21. storočia. Kruh sa uzavrel? Pripomenul by som, že „obracanie podnikov“ z kapitalistických na socialistické v 50 tych rokoch narobilo škody, ktoré sa hodne dlho naprávali. Štát ale nakoniec prišiel do roku 1989 v pomerne dobrom stave v mnohých ohľadoch, v niektorých ohľadoch sme na tom dnes horšie, v sociálnych značne. Viď napríklad nedávny blog o tom, že mamičky vtedy mohli pred obchodom nechať kočík s dieťaťom. Máme tu rozšírené narkotiká, typy chorôb ktoré tu neboli, značnú vrstvu bezdomovcov, mafie, nedostatok bytov za ceny primerané možnostiam občanov, a podobne. A po roku 1989 sme sa opäť „transformovali“ na privátny systém. Tá transformácia nenapáchala také viditeľné škody, ale zatiaľ najmä nastal presun vlastníctva nášho štátu do privátnych rúk, a postupne sa ale presúva do zahraničných rúk. Umele vyvolaná pandémia a ňou spôsobená kríza ten presun urýchli.

A teraz do budúcnosti (stále verím že nejakú máme), obávam sa, napríklad podľa vyššie spomenutej dámy v Matici, alebo predsedu vlády a pani Remišovej, že systém im neposkytol patričné vzdelanie. Ale tým nemyslím len vedomosti, ale viac rozumné postupy pri riešení úloh, a najmä štátnický nadhľad – schopnosť pracovať na úrovni na ktorej som, dávať/kontrolovať úlohy, diskutovať o nich, a počúvať druhú stranu (a pochopiť aspoň čiastočne čo hovorí!) – ale nie s rozhodnutím vopred že „aj tak ti neverím, ja tomu nerozumiem a ty ma oblbuješ a vyhováraš sa“ – zatiaľ to totiž vyzerá presne takto – a potvrdzuje to nedostatok toho skutočného sebavedomia, bez strachu z otvorenej diskusie – asi bude oprávnený? Nedostatky v tomto smere – plus ich povaha – rezultovali do stavu, že agresívne hučia a prakticky nepočúvajú argumenty druhej strany – ako „načo, veď ja viem všetko najlepšie“!

V tejto oblasti boli naše školy postupne trochu zamorené šablónami a na nešťastie obrovským množstvom fráz, ktoré sa volajú „korektné vyjadrovanie“ (ktoré je dôležitejšie ako pravdivé) a niektorí tí „absolventi“ ich používajú namiesto chýbajúcich vedomostí a schopností. A v tomto stave rozbiehania novej vlády máme zbierku: dvoch ľudí v čele, ktorí nedokážu riešiť situácie, lebo nikomu neveria a všetko vedia (a zrejme ešte zopár takých v rezerve), nejakú skupinu Talibancov, ktorí chcú zabudovať vieru do riadenia svojho sektora, so zámerom vnútiť občanom riešenie niektorých vecí v súlade s ich (iná ich nezaujíma) vierou.

Z toho je vlastne jasné, prečo táto vláda má problém získať odborníkov. Odborník nebude riadiť jemu zverený úsek podľa názorov pána Matoviča, alebo pani Remišovej, len preto, že oni nerozumejú jeho vysvetleniu prečo sa to robí tak. A nebude pracovať podľa názorov ministra, ktorému postupy/názory diktuje jeho vierovyznanie a nie odbornosť. Najťažšie to má asi minister hospodárstva, lebo o hospodárstve si myslia aj pán Matovič, aj pani Remišová, že tomu rozumejú, a oni sú na neho alergickí, lebo si nejasne uvedomujú, že tomu v skutočnosti – najmä v súvislostiach – nerozumejú.

Je to celé trochu zmätočné, ale niečo sa snáď dá z toho vyrozumieť. A ak nie, tak na šťastie nie som ani predseda vlády, ani minister, takže to nebude mať žiadne následky.

Záver: Takže stále platí, že „Človek bez vlády je ako ryba bez bicykla“ – QED (čo bolo treba dokázať).