Ivan Hečko

Tú otázku myslím asi takto: Máme vládu a parlament – základné zložky ktoré teoreticky riadia demokratický štát. Tie vychádzajú z pravidelných volieb obyvateľstva, t.j. teoreticky je tu všetko ako má byť. Napriek tomu však ja, a zdá sa že aj ďalší blogeri, mám pocit, že to čo sa deje – či už na Slovensku, alebo v EÚ – buď nie je vo viacerých veciach v súlade s demokraciou, ktorá by znamenala že sme slobodným štátom, alebo sa demokraciou nazývajú rôzne veci.

Samozrejme môžem sa mýliť, každý sa pohybuje v rámci „svojej skupiny“, podľa ktorej to odhaduje. Ak by to ale bola pravda, tak to zároveň znamená, že sa tu podarilo vytvoriť zdanlivo demokratický systém na posunutie bežného voliča niekam na okraj, mimo vplyv, alebo ho nejako oblbnúť. Takže budem sa tým pre istotu zaoberať. Pretože ak si spomenieme na „postup“ ktorým sme prešli, aj ciele ktoré sme mali keď sme sa vytiahli spod Ruského vplyvu, moja obava sa zdá byť reálna. Chceli sme totiž v podstate dosiahnuť niektoré parametre, ktoré nám predtým chýbali. Skúsim niektoré základné vybrať a zhodnotiť ich stav, prípadne aj možnosti dosiahnutia pôvodného cieľa.

Osobná sloboda. V tomto parametri sa veľa zlepšilo – môžeme pomerne voľne cestovať, ak na to máme, aj pracovať a študovať. Máme štandardnú ústavu a systém zákonov, s nejakým háčikom, ktorý spomeniem neskôr.

Názorová sloboda. Tú máme tiež, ak nie sme súčasťou určitých zložiek spoločnosti. Vyzerá to tak, že ak pracujete pre bohatú zahraničnú firmu, nemôžete hlásať názory ktoré sú v rozpore s neokonzervatívnymi, alebo neoliberálnymi (podľa firmy). Ale podľa všetkého ani pre RTVS, čo je už povážlivé – že RTVS takéto názory nepripúšťa usudzujem prirodzene podľa obsahu vysielania. Podľa tohto kritéria máme od názorovej slobody, resp. skôr „slobody hlásania názorov“ ďaleko, keďže RTVS je verejnoprávne médium. A v Zákone o RTVS, časti o Poslaní, bod 3, sa píše, že

b) poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov,…

Ak si pozriem správy RTVS, tak tento bod (zákona!) verejnoprávna RTVS v obrovskom rozsahu sústavne porušuje. A tento bod je veľmi dôležitý, lebo jeho porušovaním RTVS – v rozpore s citovaným zákonom – ovplyvňuje verejnú mienku a uvedené „slobodné vytváranie názorov“. Podľa rozsahu sa naopak pokúša vytváranie názorov výrazne ovplyvňovať v prospech pravicových.

Suverenita štátu. Pod Ruským vplyvom sme neboli suverénnym štátom. Dnes vraj teoreticky ním sme. Ale má to niekoľko parametrov, ktoré to spochybňujú. O niektorých som už hovoril, aj iní blogeri. Napríklad, musíme byť „otvorenou spoločnosťou“, teda umožniť médiám financovaným zo zahraničia, aby ďalej zvýrazňovali deformáciu mediálneho priestoru doprava. A to dokonca aj v prípade, keď je tým vlastne porušený zákon – máme tu NGO, t.j. mimovládne organizácie, ktoré sú platené zahraničnými vládami, napr. USA, Británia. NATO, ktoré je tiež financované vládami, spolufinancuje NGO, napríklad aj tzv. Euro-Atlantic Council. Financovanie NGO Britskou vládou, s tým že ich riadia „British Embassy Officers“, je neprípustné zasahovanie vlády Británie do suverenity krajiny. Praktickým dopadom je to, že zahraničné vlády ovplyvňujú mediálny priestor, pričom sa tvária, že to nie vlády, ale „nejakí filantropi“, čo sa v „otvorenej spoločnosti“ môže, a musíme to dovoliť.

Oveľa horšie ale je, že v rámci viacvrstvových štruktúr moci v rámci EÚ sa vytvorila prakticky dokonalá izolácia funkcionárov (a poslancov?) EÚ od ľudí, teda ich voličov. V rámci EÚ sa vytvorila skupina „Európskych“ strán, do ktorých sa primárne politické strany zaraďujú, aby mali aspoň teoretický vplyv. Musia sa však podriadiť ideológii tých strán, a potom nie sú schopné na úrovni EÚ zastávať záujmy svojich voličov. Máme teda suverénnych voličov, ktorí volia nesuverénne politické strany. Stačí spomenúť, ako sú niektorí Európski funkcionári šokovaní zmenami pri voľbách napr. v Nemecku, alebo protestami vo Francúzsku. Je to následok toho, že prenos informácií zdola bol úplne zrušený, oproti tomu sa zavádza násilný prenos názorov zhora dole, za spolupráce s vyššie spomenutými pravicovými útvarmi financovanými zvonku, a jednofarebnými médiami. Ak sa pokúsi štát obnoviť svoju suverenitu v nejakom ohľade, napríklad Poľsko a Maďarsko zmenou zákonov, vyhráža sa im EÚ žalobou. A ešte ilustrácia k tej suverenite – môžeme nesúhlasiť s Paktom o migrácii, ale EÚ to podpísala za nás. Veľvyslanci USA bežne zasahujú do diania v štátoch EÚ, napríklad po vyhlásení nových sankcií proti Iránu zo strany USA – v rozpore s medzinárodným právom – veľvyslanec v Nemecku, resp. jeho iný funkcionár, priamo nariadil niektorým Nemeckým firmám okamžite ukončiť aktivity v Iráne. Podobne môžeme suverénne kúpiť stíhačky USA, v absurdnom počte vzhľadom k veľkosti Slovenska, za aktívneho zasahovania personálu veľvyslanectva USA na našej suverénnej úrovni.

Otázka teda je, či existuje nejaký proces na obnovu našej suverenity. Po roku1989 sa nám to na chvíľu podarilo, teda nejaký proces poznáme. Ale ten antisystém EÚ je oproti tomu komunistickému zdokonalený – vytvára zdanie demokratického systému:

– Vyššie popísaný systém politických strán (viacvrstvový, s filtrom), cez ktorý sa skoro nedá dostať do EP nejaký názor, ktorý nevyhovuje schváleným Európskym stranám,

– Jazyk Newspeak, ktorým sa ťažko prezentujú pravdivé informácie,

– Sorosov European Policy Institute, v ktorom je 226 poslancov EP, je to vraj len Otvorená Spoločnosť,

– Princíp „otvorenej spoločnosti“, ktorý umožňuje financovať v krajinách piate kolóny, ktoré sú dokonca v niektorých prípadoch financované vládami a riadené ich zastupiteľskými inštitúciami, teda sú v podstate porušením medzinárodného práva. Tento princíp sa ďalej výrazne zneužíva aj na zasahovanie do volieb v štátoch (a to dlhodobo, pri každých voľbách), kde to považujú vlády napríklad Británie a USA za potrebné.

Čo robiť aby sme sa vrátili k demokracii je otázne, v tomto prostredí, do hĺbky ovplyvnenom štruktúrami v podstate na úrovni mafie, ktorá sa pohybuje v umele vytvorenom „bezzákonnom“ priestore, vytvorenom EÚ pre tie mimovládky platené vládami. Prostredie je vytvorené aby sa dali vytvoriť, ale nie je legislatívny postup pre prípad, ak si myslíme že sú platené vládami, a teda im treba zastaviť činnosť. Určite by sme museli priložiť plno dôkazov, a nestačili by údaje uniknuté na Internete. Je jednoduché vyhlásiť, že to bola len chyba, a už je to kóšer. A možno ak mimovládku A platí mimovládka B a až tú platí vláda (Britský prípad), považuje sa to už za zákonné. Už sa ani nepozastavíme nad výrazom „mimovládka platená vládou“.

V každom prípade by sa náš štát mal touto vecou zaoberať, pretože ak sa nebude, nastanú posuny preferencií voličov analogické k tým v Nemecku, v Maďarsku, tuším v Holandsku, vo Švédsku, uvidíme čo bude vo Francúzsku. Všetky vlády týchto krajín sa to pokúšajú riešiť znásobením tej jednookej propagandy, ktorú používali doteraz, a u nás je to – viď naše verejnoprávne médiá – to isté. Ukazuje sa však že to nestačí, treba siahnuť do podstaty a zmeniť pomer pravdy a lži. A obnoviť tok informácií zdola hore, ale nie len tých zaranžovaných a objednaných, ten funguje, ale neobsahuje informácie, len propagandu – t.j. klamstvá.