Ivan Hečko

Wess Mitchell, asistent (námestník) ministra zahraničných vecí USA pre Európske a Euroázijské Záležitosti, teda vrcholný diplomat administrácie zameraný na Európu a Euráziu, varoval, že energetická závislosť Európy na Rusku je neakceptovateľná pre USA. Tento štátny úradník mal prejav v rámci akcie Atlantic Council “Podporujeme predné línie Slobody, vymazávame šedú zónu“ (Championing the Frontlines of Freedom, Erasing the Grey Zone) 18. Októbra. Podľa neho sa súťaženie medzi veľkými mocnosťami vrátilo a stalo sa “definujúcim politickým faktom našich časov.”

Atlantic Council – http://www.atlanticcouncil.org/about – je pritom spoločnosť, ktorá oficiálne nesúvisí napr. s NATO, píšu, že „The Atlantic Council promotes constructive leadership and engagement in international affairs based on the Atlantic Community’s central role in meeting global challenges“ – teda podporujú konštruktívne vodcovstvo a angažovanosť v medzinárodných záležitostiach založené na centrálnej úlohe Atlantickej Komunity v stavaní sa ku globálnym výzvam.

Čerpám z článku autora menom Alex Gorka pôvodne v Strategic Culture Foundation. Článok totiž priamo odpovedá na moju otázku „čo chce EÚ“ – odpovedá vlastne za EÚ prakticky formou príkazu. Tak na reakciu reprezentantov EÚ som naozaj zvedavý, odhadujem, že to prejdú mlčaním, článok nečítali, nemajú to nariadené. Takže niekoľko citátov z prejavu dotyčného Wessa Mitchella, vysokopostaveného diplomata (plus komentáre pána Gorku):

„Vychádzame z toho, že Európania nemôžu pokračovať v prehlbovaní energetickej závislosti od Ruska, proti ktorému ich Amerika bráni. Alebo sa obohacovať od toho istého Iránu, ktorý „stavia balistické strely, ktoré hrozia Európe“ zdôraznil asistent ministra. Je neakceptovateľné pre spojencov USA v Strednej Európe podporovať projekty ako Turkstream 2 a udržovať pohodlné energetické dohody, ktoré robia túto oblasť veľmi zraniteľnou zo strany presne toho Ruska, kvôli ktorému vstúpili do NATO, aby ich proti nemu chránilo.“

Takže, zákony US sú perfektné, spojenci nie sú vnímaní ako rovnocenní partneri, pretože musia nasledovať Americkú vedúcu úlohu, alebo ináč, majú robiť čo sa im povie a je to vecou Washingtonu, nie národných vlád a parlamentov, aby rozhodli aké investície potrebujú, a odkiaľ majú byť peniaze. Tu si ale nemôžem odpustiť vlastnú vsuvku: Nie sú útoky EÚ proti Maďarsku a Poľsku presne toto isté o úroveň nižšie? Ďalšie citáty:

„Vinou nedostatku bdelosti Európski a Americkí úradníci umožnili rastúcemu Ruskému a Čínskemu vplyvu v tejto oblasti prekvapujúco sa prikradnúť.“ (sneak up on)

“Naši spojenci v Strednej Európe nesmú žiť v ilúzii, že tieto mocnosti sú ich priatelia” vysvetlil pán Mitchell.

Je zrejmé, že si je celkom istý, že vlády týchto národov nie sú schopné pochopiť kto je ich priateľ a kto nie. Sú naivné ako malé deti. Je dobre, že USA sú tu poruke, pripravené poučiť ich.

Tento vysoko postavený diplomat pokračoval vysvetlením, že USA treba vnímať ako ochrancu suverenity, pretože „odmieta Ruskú teritoriálnu agresiu proti jeho susedovi Ukrajine a odmieta Čínske predátorské ponúkanie úverov po celej Strednej a Východnej Európe”.

Na rozdiel od jej rivalov, Amerika nehľadá závislosti, ale skôr nezávislé štáty, ktoré by mali byť “ochotné a schopné zdieľať ťarchu Západnej obrany”. Takže, toto je ukážka ako vyzerá nezávislosť à l’américaine, s jej priateľmi a partnermi absolútne slobodnými aby poslúchali inštrukcie svojho ochrancu ponúkajúceho špecifické vedenie ohľadne presne koľko treba platiť za obranu, aké investície si vpustiť, s kým sa kamarátiť, a ako majú správne vnímať situáciu vo svojom vlastnom regióne. Čokoľvek sa udeje v Strednej a Východnej Európe, musí sa točiť okolo USA.

“Spojené Štáty majú dlhú tradíciu nemiešania sa do detailov Európskej integrácie” ubezpečil nás pán Mitchell. Samozrejme, povedať predsedkyni vlády Británie, aby zažalovala EU a tak urýchlila Brexit určite nemožno vnímať ako zasahovanie do Európskej integrácie. Navrhnúť Francúzskemu prezidentovi Macronovi aby vytiahol Francúzsko z EÚ je ďalším príkladom nemiešania sa. Asistent ministra vyjadril vieru, že ako spojenci by mohli “zahnať svojich konkurentov v Európe” s malou pomocou od svojich Amerických priateľov.

Môj komentár: Takže – vyzerá to tak, že v akciách typu Správa o Maďarsku buď EÚ pracuje na základe príkazov od nejakých zložiek USA, alebo svojho „Veľkého Brata“ napodobňuje. Je tu ešte aj vysoko pravdepodobná možnosť, že autorka Správy o Maďarsku patrí do Sorosovho inštitútu, tuším sa volá Open Society European Policy Institute, a má podchytených 226 poslancov EP – piata kolóna priamo v EP. Takže tu sa pečie čo má EÚ robiť, chcieť a nechcieť. Ale snáď niekto bude úradníkov, poslancov a funkcionárov EÚ – platených okrem Sorosa aj občanmi EÚ – informovať aj o zmenách verejnej mienky v starých štátoch EÚ, nielen V4. Ale tie názory prezentované pánom Mitchellom sú z určitého hľadiska výborné – ukazujú neuveriteľnú zadubenosť a nadutosť Američanov. Verím, že toto by mohlo urýchliť „svitanie“ v mozgoch politikov EÚ, nejaké signály už sú v smere naviazania Eura aj na iné meny, do ktorého pán Mitchell aj zabŕdol (Čínske ponúkanie úverov).