Ivan Hečko

Zdroj: Global Research, Dr. Joseph Mercola

Môj úvod: Toto je len „prvý diel“, hoci je pomerne samostatný; Pokračovanie ešte nemám preložené, a bolo by to aj ako celé pridlhé. Text:

Po celé dekády bola normou zdravotná starostlivosť sústredená na pacienta, a pacienti mali nielen právo, ale aj povinnosť, zúčasťňovať sa na plánovaní a nasadzovaní tej starostlivosti. Toto bolo zakotvené v Deklarácii v Alma Ata z roku 1978 — ako deklarácia prijatá aj Svetovou Zdravotníckou Organizáciou – WHO – “ako kľúča na dosiahnutie prijateľnej úrovne zdravia po celom svete”.

Avšak, ako poznamenal aj Dr. Bell, centralizovaná vertikálne orientovaná zdravotná starostlivosť je oveľa atraktívnejšia aj pre investorov Big Pharma. Prvoradou prekážkou v „korporatizácii a monetarizácii verejného zdravia“ bola pravda, a táto prekážka bola konečne (a až hrozivo) prekonaná počas pandémie COVID. Bell vysvetľuje v 12 bodoch:

“COVID-19 dokázal, že aj táto prekážka progresu sa dá odstrániť prostredníctvom konzistentného klamania a špinenia tých čo hovoria pravdu, za podpory dobre riadenej kampane typu behaviorálnej psychológie.

Reakcia na túto pandémiu poskytla akýsi model (a template) nielen pre významne zvýšený príjem korporátov, ale pre istotu zamestnania a rozšírenie možností práce pre celú armádu väčšinou Západných byrokratov a profesionlálov z oblasti zdravia, zaplňujúcich kancelárie, konferenčné miestnosti, a sedadlá úrovne business-class v ich implementačných organizáciách. COVID-19 opäť urobil korporátny kolonializmus váženým (respectable).

Pri povrchnom pohľade, COVID-19 sa javí ako nevýrazná voľba choroby na umožnenie podstatnej prestavby spoločnosti.

Smrť sa závažne koncentruje do staršieho veku … Závažné prípady sú všeobecne obmedzené na tých, ktorí už majú očakávanie dĺžky ďalšieho života skrátené metabolickými ochoreniami … Krajiny, ktoré zlyhali v implementovaní opatrení na obmedzenie a zbedačenie svojich národov … mali dopady COVID-19 podobné ako tie, ktoré si zvolili lockdowny a ostatné nástrahy medického teroru.

Priemerné prijatia do nemocníc v Británii a USA počas pandémie poklesli, čo určite nie je niečo čo verejnosť očakáva keď nejaký patogén vyčíňa. Lockdowny zdevastovali ekonomiky … COVID vakcíny neboli nejako nápomocné, keď vysoké úrovne vakcinovanosti zlyhali v zistiteľnom účinku na infikovanosť a šírenie …

Takto teda, COVID-19 poskytol tvrdú zásobu faktov na spracovanie, ale toto je presne tá situácia, v ktorej Skutočne Poriadne Lži – Really Big Lies – môžu fungovať. Tie boli potrebné ako na oblbnutie verejnosti, tak aj na vytvorenie štruktúry, v rámci ktorej mohli profesionáli implementovať tú stratégiu (policy).

Zväčša využívajúc strach, oddeľovaním údajov od kontextu, a rozsievaním falošných informácií široko a neprestajne, bol vytvorený úplne nový systém vo verejnom zdraví, ktorým bola nahradená ortodoxnosť založená na evidencii (aj dôkazoch) z predošlých rokov.

Realita bola nahradená dogmami natoľko vzdialenými v skutočnosti od akéhokoľvek základu vo faktoch, že je už jednoduchšie pridať sa k propagande, ako sa pokúšať riešiť ten „nesúlad (dissonance) ktorý by ináč vznikol.”

Tie Nové Dogmy Založené na Fantázii

Tie nové názory založené na fantázii, ktoré pracovníci v zdravotníctve, pacienti, výskumníci, akademici a zamestnanci inštitúcií verejného zdravia sú teraz nútení akceptovať, zahrnujú, citujem článok od Bella – je ich 12:

• Záťaž ochorenia sa má zisťovať čiste úmrtnosťou (in raw mortality), a nie zahrňovať nejaké metriky ako stratené roky životza. Takže ak zomrie na respiračný vírus 85-ročný, je to rovnaké ako keď 5-ročný zomrie na maláriu, vyjadrené v zmysle dopadu a naliehavostii;

• Stredne- a dlhodobé poškodenia spôsobené biedou a obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti sa nemajú brať do úvahy, keď posudzujeme význam zásahu (intervention). Jediná relevantná metrika je účinok na ten cielený patogén;

• Je primerané dezinformovať verejnosť ohľadne rizika v súvislosti s vekom a relatívnou záťažou choroby, a je lepšie zastrašiť (to instill fear), aby sme dosiahli dodržovanie direktív od inštitúcie verejného zdravia;

• Rast prenositeľnosti vírusu v komunite prebieha po exponenciálnej krivke, a nie v trvalom poklese (napr. Gompertzova krivka) ako sa podiel zotavených (t.j. imúnnych) ľudí zvyšuje;

• Zakázať študentom chodiť do školy na rok chráni starších, pričom neutvrdzuje generačnú chudobu;

• Látkové a chirurgické masky zastavujú prenos aerosolického vírusu, a všetky meta-analýzy pokusov s náhodným výberom (ktoré ukazujú minimálny alebo žiaden účinok) majú byť ignorované;

• Post-infekčná imunita voči respiratórnym vírusom sa očakáva že bude slabá, a krátkodobá, zatiaľčo vakcíny s jediným virálnym proteínom akosi vyprodukujú oveľa silnejšiu imunitu;

• Imunita voči vírusom sa najlepšie zmeria koncentráciou protilátok, a nie reakciou T-buniek, alebo klinickými výsledkami;

• Informovaný súhlas s vakcináciou by nemal zahrnovať informáciu o známych rizikách, keďže to by mohlo posilňovať „vakcinačnú váhavosť“ (‘vaccine hesitancy’);

• Je vhodné dať tento nový typ na génoch založenej farmaceutickej triedy, ktorá prekračuje placentu, v tehotenstve, bez akýchkoľvek údajov z toxikologických štúdií v tehotenstve, alebo údajov o účinkoch dlhodobého charakteru (týkajúce sa kohokoľvek);

• Bez ohľadu na Konvenciu o Právach Dieťaťa – ‘Pri všetkých činnostiach týkajúcich sa detí … najlepší záujem dieťaťa bude v prvom rade braný do úvahy’ – je vhodné dať injekcie deťom, liekmi ku ktorým neexistujú dlhodobé údaje o bezpečnosti, aby sme ochránili starších (the elderly);

• Pandémie sa stávajú čoraz častejšími a čoraz smrteľnejšími, napriek historickým záznamom, a pokroku modernej medecíny, čím indikujú presný opak.

  Ďalší diel sa pokúsim spracovať.