Ivan Hečko

Autorom článku je James O’Neill, Gumshoe News (Austrália)

V nedávnom článku Ruský autor Fjodor Lukianov argumentuje, že Ruská invázia na Ukrajine nie je proste nejaká vojna medzi dvoma národmi, Ruskom a Ukrajinou, ale skôr znamená významnú zmenu v existujúcom usporiadaní sveta (world order, ako „nastavenie“), odlišného od toho ktoré poznačilo predchádzajúce tri dekády od kolapsu systému Sovietskeho Zväzu, ktorý vládol Rusku od roku 1917. Namiesto vytláčania Ruska z toho systému, systém musí prestať existovať. Potom môže byť sformovaný nový systém, odlišný od toho z predošlých troch dekád (od kolapsu komunistickej moci).

Po štvrtý raz počas o niečo viac ako 100 rokov, Rusko sa podujalo na rolu, aj bremeno, kľúčovej hybnej sily v globálnej zmene. Február 2022 reprezentuje začiatok tej zmeny. To bol samozrejme mesiac, kedy Rusko vpadlo na Ukrajinu. Západ reagoval na túto udalosť okamžitým zavedením opatrení, zameraných na ochromenie (cripple) Ruskej ekonomiky. To bol klasický príklad emocionálnej reakcie, ktorá málo, alebo vôbec, neregistrovala aktuálne skutočnosti.

Spojené Štáty toto videli ako „zlatú príležitosť“ zničiť Rusko, a posmeľovali svojich Európskych spojencov aby nasadili odvetné opatrenia. Neprinieslo to výsledky, ktoré Spojené Štáty a Západ očakávali. Ignorovalo to totiž niektoré základné ekonomické „reality“. Rusko totiž, okrem toho že poskytuje Európe viac ako 40% jej potrieb ropy a plynu, je aj výlučným zdrojom mnohých kľúčových (essential) minerálov, ktoré Západ potrebuje, aby jeho ekonomický stroj bežal. (Moja vsuvka: Čína je tiež dodávateľom značného počtu tzv. vzácnych zemín, ktoré sú nutným vstupom do dnešných technológií.)

Toto bolo ale „vzaté na vedomie“ Nemeckými vodcami priemyslu, ktorí predsedajú najväčšej Európskej ekonomike. Tí videli, že nejaké embargo na Rusko by malo devastujúci účinok na Nemeckú ekonomiku. Pokúšali sa presvedčiť Nemeckého Kancelára Scholza o nezmyselnosti jeho politiky, doteraz s malým účinkom. Rýchle rastúca miera inflácie, v súčasnosti na rekordnej úrovni za viac ako celú generáciu, môže pomôcť presvedčiť Scholza o chybe v jeho postupoch.

To ekonomické embargo malo len malý účinok na Ruskú ekonomiku. Rubeľ na počiatku stratil pôdu oproti US doláru, ale teraz sa zotavil do stavu, že je dokonca silnejší ako pred Ruskou inváziou na Ukrajinu. Nemecký priemysel je čoraz zúfalejší z toho, ako sa zdroje zásobovania kľúčovými surovinami (vital raw materials) uzatvárajú.

Jednou z dominantných charakteristík konfliktu, ku ktorému sa pridala aj Austrália, a to určite aby sa zapáčila svojím pánom Spojeným Štátom, boli motívy toho Ruskéh ťahu. Táto stránka bola skoro totálne ignorovaná Západnými médiami. Vytrvali v prezentovaní Ukrajinského prezidenta ako akéhosi hrdinu, stavajúceho sa Ruskej “agresii”.

Skoro úplne zahrabané v tomto nekritickom podliezaní (adulation) je realistické zhodnotenie toho, čo sa skutočne deje na Ukrajine. Ich prezident nie je žiaden demokratický vodca hrdinsky odolávajúci Ruskej invázii. Krátko pred inváziou zakázal (closed down) 12 Ukrajinských opozičných skupín a uväznil alebo povraždil ich politické vedenia. Tento nedemokratický (aby som to povedal najšetrnejšie) čin akosi prešiel úplne bez komentára, ani nehovoriac o kritike, v Západných médiách.

A tiež nikdy nekomentované v Západných médiách je, že po tej Američanmi inšpirovanej revolúcii v roku 2008, tá revolúcia zvrhla demokraticky zvolenú vládu Ukrajiny a nahradila ju otvorene fašistami ovládnutým režimom. Udalosti z roku 2008 viedli Krym a tie dve Donecké republiky k odtrhnutiu sa od Ukrajiny. Krym sa vrátil po demokratickom plebiscite k Rusku, kde bol počas storočí, do roku 1954, kedy bol akosi svojvoľne darovaný Ukrajine.

Doneck bol okamžite atakovaný Ukrajinskými silami a bojoval s nimi odvtady stále. Rezolúcia k tomu, známa ako Minská dohoda, bola odsúhlasená Ukrajinou v roku 2015. Nikdy nebola nasadená (implemented), a táto skutočnosť bola podrobená nulovej kritike zo Západu, a to včítane dvoch Západných mocností ktoré boli stránkami v dohode – Nemecko a Francúzsko.

Ruská invázia z Februára 2022 bola zameraná čiastočne na prekazenie väčších Ukrajinských vojenských manévrov nasadených na porazenie Doneckých republík, a nasadenie vlády z Kijeva. Čo tiež kompletne chýba z historky Západu je skutočnosť, že Ruský jazyk, ktorým rozpráva zdrvujúca väčšina národov z Donecka, trpela aktívnou diskrimináciou zo strany Kijevského režimu. Ruská invázia tento ťah ukončila. Ukrajinské sily v Donbase, odhadom 40,000 príslušníkov, sú úplne obkľúčené. Buď sa vzdajú, alebo zahynú.

Avšak, vo Februári 2022 prišiel ešte významnejší ťah od Ruska ako vojenské manévre v Donbase a inde vo východnej Ukrajine. V tom mesiaci prezident Ruska Putin išiel do Pekingu a stretol sa s Čínskym partnerom, pánom Xi. Títo dvaja páni podpísali dohodu, ktorá takisto dostala zanedbateľné pokrytie v Západných médiách.

V podstate sa dohodli, že nastáva nový svetový ekonomický poriadok (a new world economic order), a že dni dominujúcej pozície USA, prostredníctvom dolára, sa skončia. Pridá sa k ním značná väčšina rozvojových národov sveta, ktorých ochota pripojiť sa k novému svetovému finančnému poriadku bola bez pochyby zvýšená tým, že Západ ukradol Rusku účastiny v cudzích menách v hodnote $600 miliónov v zahraničných menách uložených v Západných bankách. Opäť, táto zjavná krádež nebola Západnými médiami prakticky vôbec pokrytá.

Február 2022 teda môžeme vnímať ako začiatok nového svetového ekonomického poriadku. Jeho dôsledky sú obrovské. Éra dominancie USA svetovému finančnému systému končí, a s tým zároveň schopnosť USA diktovať svetu.

Keďže Austrália reagovala na kroky vlády Šalamúnových Ostrovov tak, že niektorí neumiernení komentátori navádzali krajinu obsadiť, bol to pre Šalamúnčanov signál, aby podpísali dohodu s Čínou, a možno ho interpretovať vo svetle ťahov na redukovanie Západného imperializmu a moci US dolára v krajine. Nebolo prekvapením, že USA okamžite vyslali jedného zo svojich ľudí pre zahraničné záležitosti na Šalamúnove Ostrovy. Niet pochýb, že USA vyvinuli značný tlak na Šalamúncov aby tú dohodu zrušili.

Reakcia Austrálie, okrem vyššie citovaného návrhu na inváziu, postráda akúkoľvek realistickú podstatu. Vyjadruje sa znepokojenie ohľadne prípadného postavenia Číny (s temnými náznakmi o vzniku námornej základne pre Čínske vojnové lode) menej ako 2000 km od pobrežia Austrálie. Úplne ignorované je, že existujú doslova stovky vojenských základní USA obkolesujúcich Čínu. Austrálske vojnové lode sa zúčastňujú takzvaných cvičení v slobode navigácie (freedom of navigation exercises) v Juhočínskom Mori, pričom predstavujú priame ohrozenie Číny. To pokrytectvo ohľadne Šalamúnskych Ostrovov vyráža dych.

Čo sa tu vlastne deje, je súčasťou širokého pohybu krajín širšieho sveta, uplatniť si nezávislosť od ovládania zo strany Spojených Štátov. Austrália by si mala na to zvyknúť, pretože to sa už nebude meniť.

Autor je Geopolitický analytik. Možno ho kontaktovať na  jamesoneill83@icloud.com