Ivan Hečko

Caitlin Johnstone, The Altworld.

Architekt vojny v Iraku Donald Rumsfeld zomrel. Nie vo väzenskej cele v Haagu, nie zabitý bombami, alebo guľkami, ale v pokoji vo svojom dome, obklopený svojimi milovanými, len týždeň a pol pred svojimi 89-tymi narodeninami.

Imperiálne médiá dávajú svojmu zomrelému pánovi pocty kráľa, s titulkami, ktoré popisujú psychopatického kráľa vojen ako “prefíkaného vodcu“, “človeka cti a presvedčenia“, alebo jednoducho ako “niekdajšieho ministra obrany, ktorý riadil vojnu v Iraku a Afganistane“.

Ten rakovinný Washington Post, ktorý sa len nedávno vysmieval životu nebohého protivojnového hrdinu menom Mike Gravel, s nekrológom ktorým ho popisoval ako “otravný senátor z Aljašky s citom pre teatrálnosť”, popisuje vraha detí Rumsfelda ako “vplyvný ale kontroverzný Bushov minister obrany” v nadpise článku o jeho smrti. Moja poznámka: U Niekdajšieho ministra obrany ktorý riadil vojny v Iraku a Afganistane názov „minister obrany“ je v prípade USA všeobecne absurdný.

New York Times neboli o nič lepšie. Napríklad nadpis “Mike Gravel, Nekonvenčný Senátor za Aljašku po dve obdobia, zomrel vo veku 91 rokov — dostal sa do titulkov tým, že bojoval proti ropnému potrubiu a že čítal Pentagon Papers nahlas. Po 25 rokoch v úzadí sa znovu vynoril donkichotskou prezidentskou kampaňou.” Porovnajte si to s nadpisom “Donald Rumsfeld, minister obrany počas vojny v Iraku, zomrel vo veku 88 rokov — Pán Rumsfeld, ktorý slúžil štyrom prezidentom, dozeral na vojnu, o ktorej mnohí hovoria, že nikdy nemala byť bojovaná. Ale on povedal, že odstránenie Saddama Husseina ‘vytvorilo stabilnejší a bezpečnejší svet.’”

Objavila sa aj kritika, samozrejme; online pocity ohľadne Rumsfeldovej smrti neboli ani zďaleka také úctivé a prehnane lichotivé (worshipful and hagiographic) ako boli tie voči ostatným nechutným vojnovým prostitútom (disgusting war whores) ako John McCain. Ale na konci, jediné na čom záleží je, že si žil dlhý, plný život, bez toho aby vôbec niekedy bol postavený pred ten najmenší jeden následok za hrôzy, ktoré vypustil z reťaze na náš svet; dokonca ani takú maličkosť ako nejaké významnejšie poškodenie reputácie.

A to napriek skutočnosti, že bolo verejne známe po celé roky, že Rumsfeld začal pripravovať neospravedlniteľnú inváziu do Iraku len hodiny okolo útokov z 9/11, a porozprával početné lži aby tú inváziu rozbehol. A riadil (oversaw) aj intervenciu do Afganistanu, ktorú on a jeho stúpenci z Bushovej administrácie už plánovali pred 9/11, čím naštartovali dekády trvajúcu okupáciu, o ktorej sa verejnosti všadeprítomným spôsobom klamalo už od samého začiatku, všeobecne reprezentantmi USA, a zo strany Rumsfelda zvlášť. (Ale spomeňte si decká, len šibnutí konšpirační teoretici vtedy spochybňovali oficiálnu historku o 9/11. Moja vsuvka: bol som medzi nimi – na základe spôsobu pádu tých budov, ako aj „superchyby“ TV online reportáže, keď ohlásili pád WTC7 a na obrazovke bolo WTC7 vidieť ako stojí, a ako dostali o tom signál a „nastala porucha“ – a keď som to preberal s Anglickými priateľmi, vyzerali mojím názorom šokovaní, trvalo im to roky. Dlho nedokázali stráviť skutočnosť starostlivo pripraveného útoku USA na vlastnú krajinu, aby mali zámienku na obsadenie „dôležitých krajín“. 10 videí z pádu WTC je tu, video ako hovoria o páde WTC 7 a stále ho vidno na obrazovke je tretie.)

Keď sme malí, učia nás, že žijeme v národe zákonov, v ktorom „zlí chlapi – bad guys“ sú hodení do basy dobrými chlapmi, ktorí sú poverení riadením vecí. Keďže naše mentálne programovanie pokračuje po celý zvyšok života vo forme masovej (mass-scale) propagandy, vypracovanej tak, aby vytvárala súhlas pre status quo, väčšina z nás má tendenciu držať sa toho detského modelu sveta do určitej miery aj cez dospelosť (moja rýpavá vsuvka – aj dospelosť je relatívny pojem, len sa pozrite na súčasnú vládu – ako malé deti).

V realite, presne nula percent z tých najhorších ľudí sveta je vo väzení, ale sú tam niektorí z najlepších ľudí. Skutočnosť, že Donald Rumsfeld žil dlhý život slobody, zatiaľčo Julian Assange sa postupne stráca vo väzení Belmarsh Prison, dokazuje, že svet nefunguje spôsobom, o ktorom sme sa učili v škole. Tí celkom najhorší chlapi nie sú poslaní do basy tými dobrými chlapmi ktorí to tu riadia (who run things), pretože tí úplne najhorší chlapi sú tí, čo to tu riadia.

Systém nie je vytvorený (isn’t designed) tak aby nás ochraňoval pred tými najhoršími zo spoločnosti, je vytvorený tak, aby ochraňoval tých najhorších v spoločnosti pred nami. Je vytvorený tak, aby nás udržoval v poháňaní súkolí ekonomiky (gears of industry) bez toho, aby sme sa pozerali okolo seba a všimli si, že sme všetci preťahovaní (getting fucked in the ass) alianciou plutokratov a zasvätencov bezpečnostného štátu (security state insiders), ktorým záleží výlučne na moci a peniazoch. Je navrhnutý tak, aby nás udržoval príliš zaneprázdnených a pod propagandou, aby sme použili silu našich počtov a vrátili si späť čo nám tí bastardi ukradli, a aby si boli istí, že majú na svojej strane dostatok strelných zbraní (guns – ale znamená to aj pištoľníkov), aby nás všetkých pozabíjali ak by sme sa o to pokúsili.

Donald Rumsfeld stelesňoval (was) všetky najhošie veci nášho sveta. Perfektne stelesňoval ten skorumpovaný, krvožíznivý, anti-ekologický (ecocidal), všetkoničiaci (omnicidal), utláčajúci, vykorisťovateľský (exploitative), podvodnícky status quo, ktorý ženie ľudstvo smerom k vyhynutiu. To US-centralizované impérium je Donald Rumsfeld. Aj by celkom mohlo mať jeho tvár a jeho meno.

Nenechajte sa oklamať tým že zomrel: Donald Rumsfeld je mŕtvy, ale je zároveň taký živý ako stále bol. Žije ďalej v pokračujúcom násilí ktoré pomohol naštartovať na Strednom Východe. V tej smrti a deštrukcii ktorá pršala z rúk USA a ich spojencov v mene zachovania unipolárneho svetového poriadku, ktorý si nikto z nás nikdy nepýtal. Žije v predsmrtných vzdychoch detí z Jemenu a Venezuely vyhladovaných pod imperiálmou blokádou USA. V tisíckach vojenských základní USA obopínajúcich našu planátu ako oprátka. V bojových lodiach a raketách otáčajúcich sa na Čínu v príprave na dlho očakávanú konfrontáciu, ktorá by nás všetkých mala opantať hrôzou.

Ak nedokážeme odstrániť (purge – dôkladne) z naších buniek všetko v našom vnútri, čo pripomína Donalda Rumsfelda, tak na tejto planéte nemá homo sapiens žiadnu budúcnosť. Musíme sa vyvíjať (evolve) za rámec všetkého čo reprezentoval (he stood for), ako jednotlivci, ako spoločnosť, a ako druh (species), a posunúť sa do nenásilných a kolaboratívnych vzťahov medzi sebou a s naším ekosystémom.