Ivan Hečko

Nerozumel som tomu postoju pána Matoviča a časti jeho vlády voči vlastnému obyvateľstvu – taký ako nadradeno-nepriateľský. Ale keď si uvedomíme kto mu financoval voľby, trochu sa to vyjasní. Takže k ďalším akciám toho typu USA, tentoraz už prakticky voči Európe.

Nový škandál kybernetickej špionáže (cyber espionage), týkajúci sa Amerických špionážnych agentúr (intelligence agencies) je v procese odhaľovania -– tentoraz v Európe(!). Vládne ministerstvá a Dánske súkromné firmy boli cieľmi špionáže USA, podľa čerstvej správy anonymného informátora. National Security Agency USA(NSA), zdá sa, použila „top-secret schemes – prísne tajné prostriedky“ aby údajne špehovala Dánske a ďalšie Škandinávske ministerstvá a súkromné firmy. Detaily takýchto aktivít boli odhalené v nedávnom článku Danish Radio, v ktorom údajný anonymný informátor je označovaný ako agent Dánskej Obrannej Špionážnej Služby (Defense Intelligence Service, Forsvarets Efterretningstjeneste, FE). Operácie by podľa toho boli začali okolo roku 2015. Pozri Lucas Leiroz napr. na BRICS.

Okrem iných informácií správa odsúdila nelegálne aktivity presadzované Americkou špionážou v spolupráci s rôznymi sektormi samotnej Dánskej špionáže, ktorá vlastne konšpirovala proti záujmom svojej vlastnej krajiny vyťahovaním informácií z Dánskych internetových káblov a ich posúvaním externým agentom. Medzi niekoľkými ďalšími ilegálnymi operáciami, správa tiež odhalila špionáž proti Ministertvám Zahraničných Vecí a Ekonómie Dánska, ako aj spojeneckých krajín, ako Nórsko a Švédsko, naznačujúc, že hranica takýchto činností bola oveľa vyššie ako len dohľad nad Dánskom, expandujúca cez väčšiu (major) časť Európskeho kontinentu. Podľa informácií obsiahnutých v správe, NSA sa dostala k prístupu na fiber optické káble a na dátové centrum na ostrove Amager, v južnej časti Kodane. Odvtedy, toky dát (data traffic) z Holandska, Nórska, Francúzska a Nemecka, a politické inštitúcie v Dánsku, boli sústavne monitorované, zostávajúc pod plným dohľadom (full surveillance) Amerických agentov.

Navyše, bolo spomenuté, že NSA chcela získať viac informácií o aktvitách súkromných firiem v obrannom a vojenskom priemysle, zvlášť Terma, veľká Dánska firma so základňou v Aarhus, ktorá má dobrú medzinárodnú pozíciu v leteckom priemysle. Podľa informácií v správe, Americký záujem vznikol (would have arisen) od momentu, kedy Dánsky štát sa rozhodol kúpiť stíhačky za bilióny dolárov a nahradiť nimi „flotilu“ F-16. Na začiatku jednaní, Terma a Švédska firma Saab bojovali o prominentnú pozíciu pred Dánskou vládou, ale po mnohých debatách a dlhých kontroverziách voľba vlády bola kúpiť novú flotilu tuctov Amerických stíhačiek F-35. Zjavne, nepretržitá špionáž a kradnutie dát boli kľúčovými bodmi pre Washington aby ich zneužil proti Európskym firmám počas jednaní.

Anonymný informátor povedal, že sa pokúšal varovať o nebezpečí špionáže pri niekoľkých predchádzajúcich príležitostiach, ale uspel až vtedy, keď sa obrátil na Supervízora Dánskej Obrannej Špionážnej Služby a obvinil ho zo zlyhania pri sledovaní, alebo preskúmaní, rôznych špionážnych správ. Pri neskoršej príležitosti, súčasný Dánsky minister obrany Trine Bramsen, oznámil rezignáciu piatich vysoko postavených agentov národnej špionáže. Zatiaľ informácie nie sú jasné, vďaka rôznym opatreniam, ktoré obklopujú záležitosti tohto typu, ale všetko nasvedčuje, že prepustenia nastali kvôli špionážnym obvineniam – hoci, tie boli vykonané hodne neskoro, a ukázali dlhé omeškanie v konaní proti internej sabotáži.

V skutočnosti, špionáž proti Európskym súkromným firmám je absolútne škodlivá pre záujmy týchto krajín, keďže je to aktivita rovnako nebezpečná ako špionáž oficiálnych vládnych agentúr – ku ktorej tiež dochádzalo často. Orgány (authorities) ktoré mali zaručovať bezpečnosť Dánskych firiem, pomáhali podrážať (undermine) záujmy krajiny tým, že neboli účinné pri boji proti systémom kradnutia údajov a umožnili, okrem iného, komerčné výhody pre Washington v jednaniach, ktoré prioritizovali Dánsky súkromný trh. Ale predsa, je nevyhnutné vziať do úvahy, že počas úniku dôverných informácií cez anonymných informantov je dosť bežné, že len časť skutočných informácií je odhalená, ktorá odhaľuje len časť skutočnej informácie, ukazujúc len “vonkajšiu vrstvu – outer layer” obsahu, ale neprezradí viac kompromitujúce údaje. Toto vedie k špekulácii, do akej miery skutočne pracuje Americká špionáž v Európe – určite tie informácie obsiahnuté v správe anonymného informátora predstavujú len malú časť toho, čo je skutočne v tejto veci známe.

Prípad už začal vytvárať pobúrenie v susediacich krajinách. Nórsky zákonodarca Freddy Ovstegard povedal, že verí že Nórsko je tiež špehované zo strany USA, ak uvážime, že toto je zrejme všeobecný postup Washingtonu voči jeho vlastným spojencom. Tieto reakcie majú tendenciu sa rozšíriť a vytvoriť vlnu averzie proti Washingtonu a jeho politiky sledovania a špehovania, ktorá porastie cez celý Európsky kontinent. Možný scenár je postupná separácia medzi USA a EU, keďže tento problém priamo ovplyvňuje záujmy multibilionárskych súkromných firiem, a ďaleko prekračuje vzťahy medzi štátmi. Ak takéto firmy prestanú spolupracovať s vládami ich vlastných krajín a začnú predávať vojenské zariadenia nepriateľským národom, výsledok bude absolútne katastrofický – Európania sa určite pokúsia niečomu takému vyhnúť.

No, vzhľadom na históriu našej súčasnej vlády neviem či sa niekedy postaví čo i len v základných právach nášho štátu  voči tlakom z USA.