Ivan Hečko

Nižšie uvedená autorka hneď po „optimistickom“ úvode prechádza do reality vo veci „čo predstavuje tú tzv. Soft Power – „mäkkú silu/moc““. Ale zaujala ma najmä druhá časť – prejav pastora na memoriáli Gerge Floyda. Takže Barbara Nimri Aziz, Global Research.

Myslím si, že väčšina Američanov by súhlasila ohľadne toho, čo rozumejú že je globálny kultúrny dosah národa, ktorý je vyjadrený prostredníctvom jeho ‘soft power’, čosi ako mäkká sila. Výraz vymyslel Americký politický vedec – soft power “obnáša tvarovanie preferencií iných cez príťažlivosť a atraktívnosť”. V kontraste s nátlakovými prostriedkami, je dosahovaný väčšinou kultúrnymi nástrojmi, hoci napriek tomu je črtou zahraničnej politiky. Pravdepodobne rovnako stará ako sama politika.

Soft power metódy sú dlhodobé, spoločenského charakteru a jemné. (Určite nič nebezpečné!) Povedať že majú ideologické pozadie by bolo úprimné. Niektoré definície sú menej opatrné, popisujú soft power ako “používanie pozitívneho kúzla a presviedčania na dosiahnutie cieľov zahraničnej politiky”. Keď je aplikovaná na domácej pôde, môže byť príbuzná s kľačaním-mäkko-na-krku, presviedčajúc Američanov akou je krajinou rovnoprávnosti a neporovnateľnej slobody.

Občania USA môžu dokonca vnímať soft power Ameriky v zahraničí s hrdosťou: “Takto my pomáhame druhým – zabezpečujeme democratické princípy, zdieľame pokrokové (sic) intelektuálne, medicínske a kultúrne zdroje. Americké filmy, také populárne (a lukratívne) globálne, doplnené správami a zábavnými kanálmi sú, tvrdil by som, medzi najefektívnejšími príkladmi tejto sily. Hudbu a literatúru tiež nemožno vylúčiť.

Primárne komerčné exporty sú podporené vládou financovanými programami ako Peace Corps – mierové zbory, stredoškolské štipendiá, výmenné programy pre mládež, antropologické výskumy a konferencie. Všetky postupujú nespomaleným tempom, bez ohľadu na to, ktorá strana vládne. Tieto programy tiež zároveň prinášajú to ‘chladné svetlo súdnosti – cold light of reason’ poskytnuté zahraničným národom o ktorých predpokladáme, že majú nedostatky v ‘objektivite’ alebo ‘súdnosti’. V tejto veľkorysosti/štedrosti je implicitne predpoklad intelektuálnej a estetickej nadradenosti na strane darcu.

Globálne, desiatky miliónov bez váhania prijmú projekty soft power pochádzajúce od Európskych (t.j. bielych) národov. Vyhľadávajú ich a súťažia o akékoľvek ponúkané odmeny. Programy Soft Power dokážu vypestovať (foster) u ľudí vieru, že ich vlastná vláda je zlá (evil, nie iba neschopná), beznádejná — prinajmenšom jej na ničom nezáleží — vedúc takáto romantické sny k záverom, že by ju bolo treba zvrhnúť – ak nie interne, tak pomocou invazívnej sily. Majú pocit, že sú odsúdení k záhube, emocionálni ľudia, neschopní vývoja pokiaľ žijú v dusivej atmosfére ‘tradíctie’ a ‘kmeňovej stádovosti – tribalism’ (povedomé, že?). Aby z nej unikli, musia premodelovať svoje vlasy, naučiť sa nosiť kravaty a korektne rozprávať, jesť vidličkou a nadobudnúť kvalitnú zahraničnú výbavu — od horských bicyklov, Cuisinart hriankovačov a spodného prádla Victoria’s Secret, po stíhačky značky Boeing.

Povedzme si pravdu: to kultúrne bohatstvo a fantastické veci s tým súvisiace sú propaganda. Vynálezca výrazu soft power, Joseph Nye, pripúšťa, že “najlepšia propaganda nie je propaganda”.

Čo je a čo nie je propaganda je predmetom stálej debaty. Medzi vedúcich Amerických kritikov imperializmu, ako je predstavovaný cez soft power, patria: Edward Said, Malcolm X a Cornel West. Pridali sa ku generáciám intelektuálov a opozičníkov varujúcich pred nebezpečenstvom tohto procesu. Po svete, deštruktívny vplyv tejto soft power nie je celkom bez odporu. Politickí väzni a martýri, ozbrojení rebeli — ženy a muži sa zapájajú do večného zápasu aby zdvihli imperiálne “koleno na svojom krku” — ako tie soft, tak aj násilné, kroky.

To represívne “koleno na krku” sa stalo symbolom Amerického policajného štátu, ukázaného tak presvedčivo a nad akúkoľvek pochybnosť v slávnom videu z vraždy George Floyda.

Čierne, hnedé a pôvodné obyvateľstvo Ameriky dobre pozná brutálnu silu toho zabijáckeho kolena. Rovnako dobre registrujú aj efektivitu soft power toho kolena (ktorú ostatní nevnímajú) v udržovaní status quo. To soft koleno pracovalo na storočiach znovu vyjednávaných dohôd (treaties), dočasných riešení, prosieb o viac času; je odolné voči reformám; ponúka zbytočné sympatie, kompromisy a programy inklúzie. Soft power je silne seduktívna, posilnená vo všetkých triedach spoločnosti stabilnou diétou Hollywoodských filmov o bielom záchrancovi.

Al Sharpton, vo svojej pohrebnej reči na memoriáli George Floyda v Minneapolis, nám pomohol definovať Americké dejiny takto:

“Príbeh George Floyda je príbehom čiernych ľudí, pretože po celý čas od spred 401 rokov späť, príčinou prečo sme nemohli byť tým čím sme chceli byť a snívali že budeme, je, že ste držali koleno na našom krku. Boli sme bystrejší ako podfinancované školy do ktorých ste nás strčili, ale mali ste koleno na našom krku. Mohli sme spravovať korporácie a nie špekulovať po uliciach, ale mali ste koleno na našom krku. Mali sme tvorivé schopnosti, mohli sme dokázať čokoľvek čo hocikto iný dokázal, ale nevedeli sme dostať vaše koleno z nášho krku. To čo sa stalo Floydovi sa stáva každý deň v tejto krajine, vo vzdelávaní, v zdravotných službách, a v každej oblasti Amerického života, je čas aby sme sa vzpriamili v mene Georgea a povedali dajte vaše koleno dole z naších krkov. To je ten problém bez ohľadu na to, kto ste. Mysleli sme si, že možno sme mali […], možno sme my boli na vine, ale aj čierni ktorí prerazili, držali ste koleno na tom krku. Michael Jordan vyhral všetky tie majstrovstvá, a vy ste sa stále dolovali špinu, pretože vy musíte dať koleno na náš krk. Biele domáce panie bežali domov aby videli čiernu ženu v TV menom Oprah Winfrey a vy ste do nej vŕtali pretože vy nedokážete dať svoje koleno dole z nášho krku. Muž pochádza z rodiny jedného rodiča, vzdelá sa, a vypracuje sa, a stane sa Prezidentom USA a vy od neho pýtate rodný list, pretože neviete dať dole vaše koleno z nášho krku. Dôvod prečo my pochodujeme po celom svete je, že sme boli ako George, nemohli sme dýchať, nie preto, že by sme mali niečo s pľúcami, ale preto, že ste nechceli dať dole vaše koleno z nášho krku. Nechceme žiadne láskavosti, len sa z nás postavte, a my môžeme byť a robiť čímkoľvek môžeme byť.”

To koleno na krku je viac ako len fyzická sila. Je to kultúrne podmieňovanie, svetlo chladnej súdnosti, vychýlenie zo smeru, absorbovaná správa že Čierni nie sú na úrovni akejkoľvek štandardnej množiny, a to sa udržuje v soft power (bielej). To nenútené, akože ľudové zobrazenie žien na bavlnovom poli je jednoducho príjemný kus umenia. Otrok, ktorý podporuje bojovníka ktorý korunuje národné múzeum je iba taký estetický kompliment jeho centrálnej (bielej) postavy! Africká a Moslimská pokrývka hlavy je nepraktická. Lungi wraps (indický odev od pása dole) na mužoch je neprofesionálny. A tak ďalej a ďalej.

Soft power je taká dominantná, a zároveň sa javí taká neškodná, natoľko vnorená a integrovaná do privilégií bielych, a do arogancie bielych o ich dominantnom historickom mieste, že nevidia (fail to see) že to je propaganda. Dobre funguje aj na novoprišelcoch, hlavne Ázijských a Arabských imigrantoch, ktorí zožerú ten Americký sen. Keďže absorbovali trvalú diétu tej soft power vo svojich rodných krajinách, ľahko súhlasia a pridajú sa do Amerického „status quo“.

Môj dodatok: Nepripomína to postoje EU (iniciované výrokom prvého prezidenta WHO) voči V4? Príliš sa držíme svojich špecifických zvyklostí, málo sme „svetoví“, mali by sme prijať viac migrantov. Sme černosi v ináč bielej EÚ, a EÚ – za spolupráce s ďalšími vševedkami – nám sem tam – zatiaľ opatrne – dáva koleno na náš krk. Hlavne vo forme ovplyvňovania volieb a všeobecne udržovania a financovania piatej kolóny a stálej kritiky, pričom využíva možnosti dané zákonmi, ktoré umožňujú fungovanie tej piatej kolóny prakticky na úrovni mafie.