Ivan Hečko

Autorom článku je James O’Neill, Gumshoe News, Austrália. Píše to z pohľadu Austrálie ako spojenca USA a to sme, vraj, aj my.

Už je to skoro 6 rokov od zostrelenia letu Malajských aerolínií MH 17 nad Ukrajinou, letiaceho na trase z Amsterdamu do Kuala Lumpur. Všetkých 298 pasažierov a posádka na palube zahynuli, včítane 38 Austrálskych občanov a rezidentov. Toto bol druhý najväčší počet mŕtvych akejkoľvek národnosti z ľudí na palube, väčší počet bol len Holandských občanov.

Keď sa udeje takáto tragédia, normálna procedúra je, že sa koná vyšetrovanie. Vyšetrovanie bolo naozaj naštartované veľmi rýchle, ale to bol jeden z mála očakávaných aspektov nehody. Normálna procedúra by bola, že krajina(krajiny), ktoré stratili najviac pasažierov, v tomto prípade Holandsko a Austrália, plus vlastník – operátor letu (Malajzia) vytvoria vyšetrovaciu skupinu (tím).

Toto vyšetrovanie sa odlišovalo v mnohých hľadiskách. Prvé bolo, že vyšetrovací tím zahrnoval Ukrajinu, pričom, keďže lietadlo bolo zostrelené, teda bol to následok vojenskej akcie, Ukrajina by sa automaticky stala hlavným podozrivým.

Druhou neobvyklou črtou bolo zahrnutie Belgicka, ktoré malo len jedného občana medzi pasažiermi, a nemalo žiadne ďalšie väzby na lietadlo, jeho majiteľov, alebo trasu letu. Jediné možné vysvetlenie bolo, že Belgicko je miesto veliteľstva NATO, a vzhľadom na politický kontext tragédie mohlo byť realisticky vnímané ako nastrčená figúrka (stalking horse) pre Američanov.

Treťou neobvyklou črtou bolo vylúčenie vlastníka a operátora lietadla – Malajzie. Len oveľa neskôr vyšlo najavo, že zúčastnené krajiny vo vyšetrovaní uzavreli tajnú dohodu medzi sebou. Najdôležitejším bodom tejto zmlivy bola klauzula, že žiadne vyhlásenie ohľadne stavu vyšetrovania nemožno vydať bez súhlasu všetkých štyroch členov. Toto dalo Ukrajine, jasnému možnému vinníkovi v kauze deštrukcie lietadla, účinné veto ohľadne akéhokoľvek nepriaznivého zistenia. Nie je žiadnym zveličením ak to označíme za ohromujúce.

Štvrtú pozoruhodnú črtu vyšetrovania predstvuje okamžité hodenie zodpovednosti na separatistické skupiny ktoré boli vtedy zaangažované (stále sú) v boji proti Kijevskej vláde. Tieto separatistické skupiny zdieľajú jazyk a kultúru s Ruskom, a tým bola okamžite pripísaná zodpovednosť za pád lietadla, napriek absencii akéhokoľvek možného motívu.

Piatym prvkom bolo, že oblasť Krymu, ktorú daroval Ukrajine vtedajší Ruský prezidenk Chruščov v roku 1954, hlasovala drvivo za odtrhnutie sa od Ukrajiny a návrat pod Ruskú moc. To rozzúrilo Ukrajincov, ktorí prisahali, s nepravdepodobnou podporou vtedajšieho Austrálskeho premiéra menom Tony Abbott, vrátiť Krym pod vládu Ukrajiny.

Ako to už býva pri týchto geopolitických manávroch, medzinárodné právo sa dostáva na zadné sedadlo. Občania Krymu mali právo zúčastníť sa takého hlasovania a vrátiť sa pod Rusko. Tie isté západné mocnosti, ktoré odsúdili Krymský prejav demokratickej voľby, boli tie isté, ktoré zostali ticho keď sa Kosovo odtrhlo od Srbska kvôli svojej “samostatnosti”. Kosovo je dnes miestom jednej z najväčších zahraničných vojenských základní USA mimo územia USA (Camp Bond Steel). Toto je séria faktov pohodlne prehliadaných kritikmi Ruska.

Ďalším výrazným faktorom tiež prehliadaným Ukrajincami a ich spojencami, včítane Austrálie je, že Krym je miestom veľkej Ruskej vojenskej základne. Bolo súčasťou „dorozumenia“ USA s Ukrajinou, že prevezmú Ruskú Krymskú základňu, keď budú Rusi odtiaľ vypovedaní. Opäť teda máme jeden faktor v spore, o ktorom sa Austrálske médiá neunúvajú informovať (ani Slovenské!).

Šiestym signifikantým faktorom v prípade je, že Americký minister zahraničia John Kerry vyhlásil bezprostredne po tragédii, že celá udalosť bola pod svedectvom satelitu USA nad miestom činu, a teda že Američania vedia čo sa stalo. To je zjavne kritická informácia, a v mnohých aspektoch by bola rozhodujúca pre rozhodnutie medzi rôznymi vyhláseniami strán. Holandský súd preto požiadal o film zo satelitu USA.

Požiadavka bola odmietnutá, pričom Američania to zdôvodnili nešpecifikovanými bezpečnostnými záležitosťami. O skoro 6 rokov tie dôkazy stále neboli poskytnuté. Nie je ťažké vyvodiť úsudok, že ak naozaj údaje zo satelitu potvrdili že bola vypálená Ruská raketa (Ukrajinskí separatisti nikdy takú zbraň nemali), tak by to bolo bývalo predložené veľmi rýchle, s účinným postavením Ruska bez akejkoľvek obrany proti takému obvineniu. Opačný prípad je rovnako očividne zrejmý. Obrazy zo satelitu nepodporujú Holadsko – Ukrajinsko – Austrálske obvinenia, a to je skutočnou príčinou prečo neboli nikdy predložené.

Ak to nebola Ruská raketa, tak čo spôsobilo deštrukciu lietadla a vraždu všetkých 298 pasažierov a posádky? Opäť, dôkazy boli k dispozícii od začiatku, ale boli ignorované prokurátorom (až do tohto týždňa) a jednotlivými vládami zapojenými vo vyšetrovaní. Tie dôkazy (ako forenzné, tak aj vizuálne) jasne indikujú, že lietadlo bolo zostrelené dvomi Ukrajinskými stíhačkami, ktoré viacerí očití svedkovia potvrdili že videli, a počuli, v blízkozti MH 17 v tom čase.

Človek môže odvodiť negatívny úsudok z odmietnutia Američanov poskytnúť satelitné údaje ktoré by potvrdili obvinenia. Človek je rovnako oprávnený – podľa zákona (as a matter of law), dospieť k negatívnemu úsudku, keď (ako v tomto prípade Ukrajinská vláda) je ukázané, že niekto hovorí opovážlivú lož v kritickej veci. Tá lož bolo nepravdivé popretie, že akákoľvek z ich stíhačiek v ten deň bola nasadená.

Zoči voči teraz už zdrvujúcim dôkazom, že MH 17 bolo zostrelené nepriateľským aktom síl Ukrajinskej vlády je ťažké predpovedať, ako môže táto fraška súdneho procesu (this farce of a trial) pokračovať. Zdá sa, že hlavný sudca sediaci na procese akceptoval túto drvivú dedukciu. Táto vec bola natoľko politickou udalosťou viac ako právnou, že človek má problém dospieť k zrejmému uzáveru.

Dlho potom, ako fakty tejto veci vyblednú v histórii, zbabelá a nečestná nekompetentnosť mainstreamových médií zostane navždy ako tieň na ich reputácii.

Na záver poznamenávam, že na túto tému je na Pravde veľa blogov, jeden môj je napríklad tu.