Ivan Hečko

Článok som preložil z toho dôvodu, že sa tu dozvedáme, že EÚ chce vytvoriť vlastnú armádu. S tým, aj s inými krokmi o ktorých sa mlčí, pritom plne súhlasím, a zvyšuje to počet bodov, na základe ktorých je EÚ pre nás prospešná. Ale pravičiarske médiá nám väčšinu podobných vecí taja, a vlastne tým podporujú silnejúce hnutia proti EÚ. Stačí spomenúť podporu migrácie, vojen a drancovania pod velením USA, vládu nevolených oligarchov, sústavné klamstvá a vymyslené útoky proti jednotlivým krajinám, sústavné zasahovanie do ich volieb, … Sú teda financované aby nenápadne rozvracali EÚ?? A aj nami financovaná RTVS??

1. mája Ministerstvo Obrany USA poslalo EÚ list, v ktorom varuje, že plány nezávislej armády EÚ by mohli viesť ku kolapsu v aliancii NATO medzi USA a mocnosťami EÚ. List, zaslaný tajomníkmi ministra obrany USA Ellen Lord a Andrea Thompson ministerke zahraničia EÚ Federica Mogherini, unikol do Španielskeho denníka El Pais.

El Pais o tom reportoval 13. mája, keď Minister Zahraničia USA Mike Pompeo sa nepozvaný objavil na mítingu ministrov zahraničia EÚ v Bruseli a požadoval podporu pre vojnové kroky USA proti Iránu.

“Spojené Štáty sú hlboko znepokojené odsúhlasením pravidiel pre Európsky Obranný Fond a pre všeobecné podmienky PESCO, hovorí sa v liste, pričom sa odvoláva na technické meno Armády EÚ, Permanentná Štruktúrovaná Kooperácia (angl. the Permanent Structured Cooperation).

Armáda EÚ, dodal list, vedie k dramatickému kroku späť v troch dekádach rastúcej integrácie trans-Atlantického obranného priemyslu”. Varuje pred nebezpečenstvom “nie nevyhnutnej súťaže medzi NATO a EÚ”.

Ten “veľmi tvrdý” list, reportuje El Pais, “je plný viac alebo menej skrytých vyhrážok možnej politickej alebo komerčnej odvety ak Brusel zachová svoje úmysly vyvinúť Európske zbraňové projekty bez konzultovania s krajinami mimo EÚ, ako Spojené Štáty”.

List Pentagonu namieta podmienky v Európskom Obrannom Fonde, kde majú Európske firmy mandát pre riadenie technológií nasadených v Európskych zbraňových systémoch, a vyhráža sa, že zavedie podobné opatrenia aby vylúčil Európske firmy zo zbraňových kontraktov Pentagonu. Vyhlasuje “Je jasné, že podobné recipročne nasadené reštrikcie USA by neboli vítané našimi Európskymi partnermi a spojencami, a netešili by sme sa, keby sme o nich museli v budúcnosti uvažovať”.

V referencii na konflikty, ktoré vyrazili keď sa Európske mocnosti vedené Berlínom a Parížom postavili proti ilegálnej invázii do Iraku v roku 2003 pod velením USA, list tvrdí, že súčasné plány EÚ “by nielen mohli poškodiť konštruktívny vzťah medzi NATO a EÚ, ale mohli by potenciálne vzkriesiť aj napäté diskusie, ktoré dominovali naším kontaktom pred 15-timi rokmi v rámci Európskych obranných iniciatív”.

Vážnosť, s ktorou vládnúce kruhy v Európe berú hrozbu zrútenia sa aliancie medzi USA a Európou sa odráža v publikovaní štúdie tento týždeň „think-tankom“ z Londýna menom International Institute of Strategic Studies (IISS). Report nazvaný “Defending Europe: scenario-based capability requirements for NATO’s European members – Bránime Európu: na scenároch požiadaviek na schopnosti založené odhady pre Európskych členov NATO” odhadli náklady Európy na dobudovanie vojenskej kapacity NATO ak by USA opustili alianciu. Dokument vyzval na značnú investíciu do dobudovania námorných síl za 110 miliárd USD, a 357 miliárd USD na prípravu na vojnu s Ruskom (moja poznámka: keďže tie čísla vypotili Briti, treba ich brať s rezervou, a navyše my nečakáme útok z Ruska ak tu nebudú Amíci. A ešte, momentálne ani Amíci nie sú v stave vyrobiť účinné zbrane pre vojnu s Ruskom, takže čísla sú naozaj vycucané z Britského prsta, možno sem tam cucali aj prst Mikiho Pompea a ich skutočným účelom môže byť tlak na zachovanie NATO).

Publikovanie týchto dokumentov ukazuje pokročilý stav kolapsu v alianciách a usporiadaniach, ktoré ovládali medzinárodné vzťahy svetového kapitalizmu po desaťročia. Vyzerá to ako pokus Európskych imperialistických mocností prezentovať svoje plány ako významnú eskaláciu svojich výdavkov na zbrojenie a operácie ako príspevok na podporu NATO. Pentagon vníma tieto plány ako hrozbu vývoja EÚ do polohy rivala pre Alianciu NATO vedenú USA, založenú v roku 1949 po dvoch svetových vojnách medzi USA a Nemeckom.

Strategické ciele za nasadením vojnových lodí a vojakov USA pre vojnu s Iránom, ktoré Washington zdôvodňuje nepodloženým a nedôveryhodným obvinením z vojenskej hrozby Iránu voči USA, siahajú hodne ďalej ako na túto oblasť bohatú na ropu. Washington pracuje na zúrivej vojnovej kampani nie len kvôli obrane svojej blednúcej vojenskej hegemónie na Strednom Východe a Eurázii. Jeden z hlavných cieľov je aj skoncovať s hrozbou potenciálnej výzvy od jeho veľkých mocností-rivalov, včítane jeho formálnych (nominal) Európskych spojencov.

Masívny vojenský nárast ktorý prebieha v Európe, ako mocnosti EÚ nalievajú miliardy Eur do svojich armád, a vedú krvavé lúpežné vojny, ako Francúzsko-Nemecká okupácia Mali, podčiarkujú triedny charakter týchto konfliktov. Sú to nenávistné boje medzi rivalmi – imperialistickými mocnosťami nad zvyškami ktoré sa dajú vytĺcť zo svetovej ekonomiky, pri rastúcej opozícii pracujúcich voči vojne a úsporným opatreniam nasadeným kvôli financovaniu budovania vojenských síl.

Washington vnímal dočasnú alianciu medzi Berlínom, Parížom a Moskvou v OSN v opozícii proti ilegálnej invázii do Iraku v roku 2003 vedenej USA, zdôvodnenej lžami o neexistujúcimi Irackými zbraňami hromadného ničenia (ZHN – WMD), ako vážnu hrozbu. Teraz, keď Brexit zbavil Londýn schopnosti vetovať plány o armáde EÚ v mene Washingtonu, sa tieto konflikty výrazne eskalovali. Pod pokrývkou dohody všetkých NATO mocností zvýšiť výdavky na vojenské účely na 2 percentá HDP, strategické a komerčné rivality medzi Washingtonom a mocnosťami EÚ stále rastú.

13. mája Senátori USA Ted Cruz a Jeanne Shaheen navrhli obojstrannú (bipartisan, myslia tým za obidve strany – republikánov aj demokratov) legislatívu na sankcionovanie Európskych a Ruských firiem pracujúcich na plynovom potrubí Nord Stream 2 spájajúcom Rusko a Nemecko. Teda, používajúc proti Európe metódy, ktoré predtým Washington používal proti Iránu a Rusku, návrh zákona by zakázal cestovanie a finančné transakcie týkajúce sa zamestnancov a fyzických aktív firiem budujúcich potrubie, ktoré Trump odsúdil minulý rok. Firmy ktorých by sa to mohlo týkať zahrnujú Nemeckú BASF, Britsko-Holandskú Royal Dutch Shell, a Francúzsku ENGIE.

Napätie rastie rovnako aj kvôli vzťahom EÚ s Čínou, po tom, ako Taliansko formálne podpísalo v marci memorandum o porozumení podporujúce Čínsku Belt and Road Initiative (BRI), plán rozsiahlej Eurázijskej infraštruktúry, proti námietkám USA. Odvtedy sa Washington vyhrážal Nemecku a Británii(!) pozastavením špionážnej spolupráce za umožnenie Čínskej firme Huawei zúčastniť sa budovania ich telekomunikačnej siete.

Ostrý konflikt sa rozpútal v prvom rade kampaňou USA proti Iránu odkedy Trumpova administrácia odstúpila od Iránskej jadrovej zmluvy z roku 2015, a obnovil sankcie USA, ktoré zasahujú podpísané dohody v multi-miliárd-dolárových hodnotách, ktoré Irán podpísal s Európskymi ropnými a priemyselnými firmami.

Minulý týždeň, po návšteve Británie kvôli požadovaniu podpory Londýna pre Washington proti Iránu, Pompeo náhle zrušil návštevu Berlína, spomínajúc “súrne záležitosti”, a namiesto toho odletel do Bagdadu. Tam podporil ropné dohody USA a požadoval aby Iracký bábkový štát, založený po vojne v roku 2003, ochraňoval záujmy USA pred údajnými Iránskymi hrozbami. Nemecký Süddeutsche Zeitung na konto Pompeovej urážky Berlína napísal, že “veľa z toho, čo sa hodne dlho ospevovalo ako Nemecko-Americké priateľstvo, leží teraz v troskách”.

Analogicky, Francúzsky Prezident Emmanuel Macron sa sťažoval na torpédovanie Iránskej jadrovej zmluvy zo strany USA. Na summite EÚ minulý týždeň v Rumunsku Macron povedal:

“Po prvé, Irán neodstúpil od tejto zmluvy. Po druhé, ak Irán odstúpi od tejto zmluvy, budú za to na zodpovedné Spojené Štáty”.

A včera Španielsko odvolalo svoju fregatu Méndez Núñez z USA vedenej námornej bitevnej skupiny pripojenej k lietadlovej lodi Abraham Lincoln, ktorá pláva do Perzského Zálivu, aby sa vyhrážala Iránu. Španielska Ministerka obrany Margarita Robles neurčito vyhlásila: “Ak Severoamerická vláda zamýšľa aby lietadlová loď Abraham Lincoln išla do určitej zóny na určitú misiu, na ktorej sa nikdy nedohodla so Španielskom, predbežne opúšťame bojovú skupinu”.

Napriek vykonaniu kroku, ktorý naznačuje skutočné obavy že námorná bojová skupina vykoná vojenskú akciu proti Iránu, Madrid sa snažil bagatelizovať rozhodnutie a maskovať jeho význam voči verejnosti. Španielsky Minister zahraničia Josep Borrell povedal, že neodznela „žiadna formálna sťažnosť“ od Madridu do Washingtonu v súvislosti s touto udalosťou, a pridal, že “Nie je to niečo, ohľadne čoho by sme sa mali príliš vzrušovať ”.

No a moja záverečná poznámka – naozaj by som chcel počuť konečne niečo o obsahu a cieli tých návštev Mikiho Pompea v krajinách V4, a pozvaniach naších význačných činiteľov do USA, pretože vo svetle vyššie uvedeného to vyzerá, že by nás Američania chceli vytiahnuť z pripravovanej Armády EÚ, a naším zástupcom v rámci toho všeličo nasľubovali. Toto je vážne podozrenie a mali by sa konečne vyjadriť ako to je, čo nasľubovali, a najmä čo za to chcú od nás! A včítane zmlúv o základniach na Slovensku! Snáď už nastal čas na otvorenosť, už vraj máme demokraciu cca 30 rokov. Z tohto hľadiska je to zatiaľ stále komunizmus,  rozhoduje sa o všetkom dôležitom zákulisne a mimo Slovenska, a budeme postavení pred hotovú vec?