Ivan Hečko

Nová jadrová stratégia USA pochádza zo 6.2.2018, ale naše, a zdá sa mi že aj EÚ, médiá ju zjavne nepovažujú za tak dôležitú, aby o nej informovali verejnosť. V Pravde sa objavil článok, ktorý sa rétoricky pýta či máme čakať na návrat studenej vojny, ale klame že príčinou je Rusko, a nie rozmiestňovanie vojsk a zbraní okolo Ruska, a americké lúpežné križiacke výpravy (pardon, humanitárne). Preložil som teda článok autora menom Martin Berger v Global Research. V článku uvádzam link aj na ten dokument novej jadrovej stratégie. Preklad:

Vo svojom prejave na konferencii o bezpečnosti v Mníchove národný bezpečnostný poradca prezidenta USA Trumpa H.R. McMaster oznámil, že “my nedovolíme Rusku, aby držalo národy Európy ako rukojemníkov”. Je zjavné, že miestne mediálne zdroje (US) nemohli prísť s ničím čerstvejším ako jeho papagájovaním, čím naštartovali ďalšiu ukážku notorického Rusobijstva, naznačujúc, že nedávne drastické zlepšenia v stave Ruských ozbrojených síl nejakým spôsobom držia EÚ ako rukojemníka. Aj po revízii Nuclear Posture Review USA (NPR, preskúmanie (revízia, kritika) nukleárnej pozície, v ktorej USA špekulujú s používaním „malých“ nukleárnych zbraní) sa dala nájsť záplava podobných článkov.

Ale vložme trochu objektivity do ináč značne propagandistickej záležitosti otázkou: neboli to USA kto tlačil Európu aby v ich malej jadrovej hre riskovala všetko?

Uplynulo 7 rokov od podpísania novej iniciatívy START (Strategic Arms Reduction Treaty) a ako Moskva, tak aj Washington mali oznámiť, že dosiahli deklarovaný cieľ zredukovania počtu nasadených strategických jadrových zbraní. Avšak dnes svet dosť hlasite protestuje proti novej jadrovej doktríne USA, podľa ktorej sa budú pokúšať zvýšiť svoju jadrovú pozíciu dokonca aj v konfliktoch, ktoré mali ináč ostať striktne konvenčného charakteru. USA výrazne zjednodušili kritériá, ktoré umožňujú Washingtonu použiť nukleárne zbrane, vyjadrujúc svoj zámer vyvinúť menšie nukleárne hlavice pre ako lodné, tak aj pozemné rakety s plochou dráhou.

The National Interest (US dvojmesačník vydávaný Center of National Interest) argumentuje, že je viacero dôvodov pre tieto úpravy štruktúry sily, avšak dokonca aj taký produktívny pro-Washington hlásnik si nedovolil zľahčovať skutočnosť, že zavedené zmeny boli postavené tak, aby odradili Ruskú vládu od čohosi čomu mnohí vo Washingtone veria a volajú znížený nukleárny prah. Treba dodať, že Moskva v skutočnosti v posledných rokoch neznížila ani nezvýšila nukleárny prah. Napriek tomu, mnohí ľudia by boli popletení skutočnosťou, že určujúci politici ako v Rusku, tak aj v USA, majú odlišný koncept ohľadne podmienok pri ktorých konflikt splní nukleárny prah.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Washington vykonal všetky možné kroky aby oslabil, ovládol, alebo prípadne spôsobil zmenu režimu v Rusku v prospech takého, ktorý by bol poddajnejší voči národným záujmom USA. Pamätáme si, že k tomu patrí už invázia NATO do Kosova, proti výrazným protestom Ruska. Odvážne kroky USA a NATO ktorými zrútili vládu Miloševiča presvedčili Ruských politikov, že Washington bude chtivo realizovať ciele svojej zahraničnej politiky a nebude pritom brať do úvahy Ruské starosti ohľadne národnej bezpečnosti.

Nemôžeme sa čudovať, že po reťazi farebných revolúcii krížom cez Európu, ktoré prišli ruka v ruke s tzv. Arabskou Jarou, ťažko možno presvedčiť Rusko, že by USA nejako rešpektovali jeho suverenitu, keď v podstate ignoruje predstavu národnej suverenity pri svojom zasahovaní po celej zemeguli. To je presne to, prečo akýkoľvek krok ktorý Rusko doteraz vykonalo, nemožno považovať za príznak že Ruskej elity sa zmocnili imperialistické alebo revanšistické idey, ale ako pokus brániť sa proti zvyšujúcemu sa externému ohrozeniu.

“Donald Trump nechápe historický význam nukleárneho odzbrojenia a opakovane argumentoval, že počas volebnej kampane sa opakovane pýtal svojich poradcov akú výhodu majú USA z jadrových zbraní ak ich nikdy nepoužijú. V rozhovore so Severokórejským diktátorom Kim Jong-un sa chvastal, že jeho jadrový gombík je väčší. Pre Trumpa sú jadrové zbrane základnou časťou jeho fantázií o všemocnosti“ napísal Tagesspiegel vo vyhlásení.

Ako USA, tak aj Rusko prešli dlhý kus cesty smerom k nukleárnemu odzbrojeniu. Teraz sa však Trump rozhodol vyslať pochybný signál, všíma si Neue Zürcher Zeitung. Trump, na rozdiel od svojich predchodcov, nepovedal ani slovo o svojej budúcej iniciatíve jadrového odzbrojenia, a rovnako mlčí ohľadne zámerov Washingtonu rozšíriť Nový START.

V jednom z článkov the Guardian vyhlasuje:

Tilman Ruff, zakladajúci predseda v Melbourne založenej Medzinárodnej kampane na zákaz jadrových zbraní – International Campaign to Abolish Nuclear Weapons (Ican) – povedal, že čerstvo vypustený dokument – na začiatku uvedený – US nuclear posture review bol “mrazivý dokument… Toto zväčšuje nebezpečenstvo jadrovej vojny … jasne signalizuje, že konfrontácia veľkých mocností s Ruskom je tu opäť. V podstate hovorí, že ‘my sme späť v studenej vojne‚ “.

Podľa Nemeckého ministra zahraničia Sigmara Gabriela rozhodnutie Washingtonu vyvíjať nové taktické jadrové zbrane značí začiatok nového kola pretekov v jadrovom zbrojení. Gabriel poznamenal, že Európa by bola „zvlášť zraniteľná“ v týchto pretekoch, tak ako to bolo v čase studenej vojny. Táto myšlienka je podporená výročnou správou Mníchovskej Konferencie, v ktorej sa experti jednomyseľne zhodli, že svet ešte nebol taký bezmocný voči tomuto novému ohrozeniu.

Čínsky zástupca ministra zahraničných vecí Fu Ying otvorene spochybnil pozíciu Washingtonu počas Mníchovskej Bezpečnostnej Konferencie, poznámkou, že Peking je absolútne prekvapený, že počuje Washington obviňovať iné štáty že predstavujú nukleárne nebezpečenstvo, zatiaľčo sám upravuje svoju jadrovú stratégiu značne nepríjemným spôsobom.

Celá konferencia sa dá sumarizovať slovami Švajčiarskej právničky Beatrice Fihn, ktorá varovala všetkých účastníkov Mníchovskej konferencie o možnosti nových nehôd, poznamenajúc, že svet sa nemôže stále spoliehať na šťastie, keďže, štatisticky, sa skôr alebo neskôr stane niečo strašné. Washingtonu však zjavne na Európe a jej bezpečnosti vôbec nezáleží, keďže pokračuje v obviňovaní Ruska, že drží Európu ako rukojemníka jadrového ohrozenia.

Môj dodatok: mám nepríjemný pocit, že naši politici sa touto otázkou vôbec nezaoberajú, vyzerá to trochu ako absolútna rezignácia v zmysle, že v súčasnom postavení nemajú vôbec schopnosť politiku EÚ ovplyvniť. EÚ je však dostatočne veľká aby takúto schopnosť mala, ak by chcela, a viacero krajín EÚ, aj prípadne malých, má značnú silu v rámci EÚ ak sa spoja. Podľa mňa sa lokálni politici EÚ sústreďujú viac na súkromný biznis ako na nejakú rizikovú aktivitu v prospech národa, ktorá vyžaduje postaviť sa proti silným súperom (a proti silným médiám a inštitúciám plateným – prípadne nepriamo – tiež z USA), resp. celému takto vytvorenému prostrediu.