Ivan Hečko

Preklad: James O’Neill, Gumshoe News

Článok pôvodne píše o inom spojencovi USA, ale my sa k spojenectvu hlásime tiež – ako súčasť odporných lživých inštitúcií, ktoré si hovoria NATO a Európska Únia. Takže k skutočnostiom uvedeným ďalej by sa snáď mali vyjadriť aj „vodcovia“ týchto inštitúcií, prípadne aj Slovenska. A postupne sa ukazuje, že tých možných paralel medzi nami a Austráliou je nepríjemne veľa, viď záver článku.

20 rokov po tom, ako sa (Austrália) pridala k USA v invázii do Afganistanu, zrazu tam už nie sme. Po náhlivom odchode tam ale ostali stovky Afgánskych občanov, a ich rodín, ktorí nejakým spôsobom podporovali okupačné sily. Ich osud dnes nie je známy. Austrálska vláda sa cíti trochu nesvoja tým náhlivým stiahnutím sa, a zjavným opustením tých, ktorí im pomáhali. Osud tých čo tam ostali je neistý. Správy o hromadných popravách známych kolaborantov zhruba naznačujú ich pravdepodobný nedobrý osud, ak ostanú na pospas súcitu úspešných síl Talibanu.

Je pravdepodobné, že Afgánska vláda nejako dlho nevydrží. Už prebehli nejaké rozhovory medzi vládou a zástupcami Talibanu, ale s rýchlym úspechom tej druhej z uvedených strán, táto stratila záujem na pokračovanie v serióznych rozhovoroch. Ale Americké “stiahnutie sa – withdrawal” nie je také, ako bolo popisované v lokálnych médiách. Niekoľko tisíc žoldnierov ostáva. Ich hlavnou úlohou sa zdá byť ochrana makových polí, zdroj dodávok heroínu, ktorý predstavuje najmenej 80% svetovej produkcie.

Spomenieme si, že keď bol Taliban predtým pri moci, v podstate zrušili tie polia makovíc, a s nimi teda aj heroín. Nebolo žiadnym prekvapením, že jedným z prvých následkov invázie (t.j. USA do Afganistanu!) bolo obnovenie polí makovíc a ich smrtonosného produktu. Po väčšinu posledných 20 rokov, heroín bol najväčším zdrojom príjmov CIA. Nemožno sa teda čudovať, že hlas CIA bol jedným z najsilnejších, ktoré argumentovali proti stiahnutiu sa USA.

Súdiac podľa komentárov vojenských veliteľov sa zdá, že Američania veria, že budú môcť voľne pokračovať v bombardovaní svojich oponentov. Na to by ale potrebovali nejakú priateľskú krajinu, ktorá by poskytla základňu pre ich lietadlá. Všetky susedné krajiny Afganistanu (a tých je veľa) sa vyjadrili jasne, že ich teritórium nie je prístupné pre použitie Američanmi. Toto znamená, že lietadlá USA by museli lietať zo Stredného Východu, pravdepodobne z Kataru.

Tieto plány sú pritom jasne ilegálne. USA nemajú vôbec právo bombardovať Afganistan, napriek tomu, že pekné formulácie v medzinárodnom práve nikdy nebránili Američanom aby robili čo sa im zachce. Ich pokračujúca okupácia Iraku, napriek jednohlasnej rezolúcii Irackého Parlamentu že oni (a ich Austrálski spojenci) majú odísť, je len jedným z merítiek ich rešpektu voči suverenite národov a fungovaniu medzinárodného práva.

Majú analogicky základne v Sýrii, takisto v skutočnosti bez akéhokoľvek oprávnenia v rámci medzinárodného práva. V prípade Sýrie je zločin ich ilegálnej prítomnosti doplnený kradnutím Sýrskej ropy, ktorú predávajú na medzinárodnom trhu. Ani cent z výnosov toho predaja sa nikdy neobjavil v truhlici Sýrskej vlády.

Austrálčania podobne ignorovali požiadavku Iraku aby Irak opustili. Toto nehorázne ignorovanie medzinárodného práva zjavne netrápi ani vládu, ani opozíciu v Austrálskom parlamente. Zdá sa, že obidve veľké politické strany robia všetko pre to, aby sa vyhli nejakej urážky Američanov. Nedávne odhalenia ohľadne tajných kontraktov pána menom Bob Hawke s Američanmi nie sú nejakým veľkým prekvapením (týkali sa väčšinou ekonomických „manévrov“ podľa tlaku USA). Určite tvoria nejakú časť vysvetlenia neobyčajnej podriadenosti niekoľkých následných Austrálskych vlád voči želaniam Američanov.

Stíhanie Austrálskych vojakov, nedávno oznámené, že sa dopustili vážnych vojnových zločinov, včítane vraždy, sa teraz ukazuje byť ohrozené. Zvrhnutie súčasnej Afgánskej bábkovej vlády poskytuje Austrálskym silám perfektnú zámienku aby nechali stíhanie vojakov odísť do stratena. Bude sa nám rozprávať o “ťažkoztiach” pri získavaní kooperácie za novej Afgánskej vlády.

Bez ohľadu na pokračujúce ilegálne činy Američanov v pokusoch prekaziť fungovanie pravdepodobnej novej vlády Afganistanu, podpora ktorú Taliban dostáva od ako Rusov, tak aj Číňanov, bude zrejme veľkým faktorom v otázke ich prežitia. Afganistan je už pridružený v Čínskej SCO, a vedenie Talibanu už bolo citované, že vyjadrovali pozitívne veci o ich Čínskych “priateľoch”.

Toto je vývoj, ktorý sa pravdepodobne nebude páčiť Američanom, ktorí vydávajú značné úsilie v pokusoch získať niektoré zo “stanov” ktoré majú spoločné hranice s Afganistanom. Ich snahy sa však zatiaľ stretli s jednoznačným neúspechom. Tie krajiny, z ktorých väčšina bývala súčasťou ZSSR, nemajú vôbec prianie zažiť Americkú vojenskú prítomnosť na svojom území. Vedia s istotou, že taká prítomnosť vedie iba k problémom, ako domácim, tak aj so susedmi.

Krajiny ktorých sa to týka majú aj tak oveľa atraktívnejšie voľby, včítane tej stať sa súčasťou Čínskej Belt and Road Initiative, unikátny rozvoj ktorý sa neustále rozširuje, a transformuje svetovú geopolitickú štruktúru. Austrália sa samozrejme odmietla pridať, a za tento postoj zaplatí v budúcnosti oveľa vyššiu cenu, snáď najlepšie reprezentovanú politickým žmýkaním, ktoré dopadlo na štát Viktória, ktorý mal tú opovážlivosť podpísať dohodu s Čínou. Austrálska vláda odsúhlasila špeciálnu legislatívu, aby tú iniciatívu fakticky zlikvidovala.

Z dôvodov, ktoré je ťažko si predstaviť, Austrália sa zdá byť rozhodnutá udržať si tú rolu lojálneho Amerického prisluhovača v Južnom Pacifiku. Tým činom podpísala hypotéku na svoju budúcnosť do sveta, ktorý sa rýchle stráca (mizne). Vzhľadom na jej súčasný postoj k Číne, a odmietanie pridať sa k najväčšiemu hnutiu ku zmene v tomto svete, je tu reálne nebezpečenstvo, že Australia vyplní predpoveď Singapúrskeho Lee Kuan Yew a stane sa bielou bedačou (poor white trash) Ázie. Budú sa môcť sťažovať len sami na seba.