Ivan Hečko

Chaos, ktorý teraz zažíva Irak, má korene v invázii USA z roku 2003, ktorá vyvolala sektárske rozpory, a tie USA využili na udržanie krajiny v chaose. Zahraničná politika USA je založená na vytvorení chaosu v Afganistane, Iraku, Jemene, Líbyi, Sýrii, a Libanone, aby tlačil vpred agendu USA. Irak dnes stojí na hrane vytrhnutia sa z okov dominancie USA.

Irak má nového premiéra

19. apríla prezident Iraku menoval bývalého šéfa špionáže menom Mustafa Kadhimi za nastávajúceho premiéra. Kadhimi 14. Apríla oznámil, že už si vybral vládu. Očakáva sa, že ho schváli parlament pred 23. Aprílom, kedy začína svätý mesiac Ramadan. 13. apríla USA vyjadrilo podporu novej vláde, ale nie bez upozornenia na rozpory medzi Sunnitmi a Šiitmi.

Vo vyhlásení pre médiá Kadhimi povedal: “Nemáme inú možnosť ako pracovať na všeobecnom národnom projekte Iraku, ktorý je nadradený sub-identitám, či už etnickým, alebo sektovým”. Dodal, že najvyššou prioritou je vyjednávanie s USA ohľadne ich vojenskej prítomnosti, pričom zdôraznil, že ‘Irak nie je aréna na vybavovanie si účtov’.

Kadhimi stojí pred vážnymi výzvami ohľadne COVID-19 krízy, a ekonomickej krízy ktorá ju nasleduje, ako aj rekordne nízkymi cenami ropy. K 14. aprílu krajina registrovala 1,400 prípadov COVID-19 a 78 mŕtvych, podľa ministerstva zdravotníctva.

Rozpor Sunniti-Šiiti

Iránsky šach býval blízky spojenec USA a mnohí by ho klasifikovali ako vzorovú “Americkú Bábku”. Ale Iránska ľudová (grass-roots) revolúcia v roku 1979 zvrhla ten režim podporovaný USA. Kým Šach sedel na svojom „pávom tróne“ (historický trón z Indie), USA nikdy nepreberali rozdiely Sunniti-Šiiti. Irak má väčšinu Šiitov, je susedom Iránu, so zdieľanými historickými, zemepisnými a náboženskými skúsenosťami. Rozkol Sunniti-Šiiti neexistoval v Iráne, ani v Iraku, alebo Sýrii, pred tým ako ministerstvo zahraničia USA, a ich spolupracovníci zo CIA, vypestovali nenávisť, ktorá sa mala použiť ako ich nástroj. USA použili Arabské médiá na nahradenie ‘Izraelu’ Iránom ako ‘nepriateľa’, čím odsunuli okupáciu Palestíny do zabudnutia.

Invázia USA do Iraku v roku 2003

Pred sedemnástimi rokmi, 19. marca 2003, USA zaútočili, a obsadili Irak. USA zničili väčšinu infraštruktúry Iraku, a okupovali krajinu 8 rokov, stiahli vojská v roku 2011, po tom ako minuli skoro 2 trilióny USD v nákladoch súvisiacich s vojnou. Bushovu administráciu „uniesla“ (had been high-jacked by) skupina extrémistov, včítane Richarda T. Perle, ktorý pracoval v roku 1996 pre premiéra Izraelu Netanyahu. Skupina ovládajúca Biely Dom v roku 2003 chcela vytvoriť ‘Nový Stredný Východ’.

USA zabili odhadom 600,000 Irackých civilistov počas počiatočných fáz, čím podkúrili pod sektárske násilie a nástup náboženských militantov. Irackí ľudia trpeli skoro dve dekády násilia a chaosu, ktoré boli dozvukmi invázie, a zlyhaní okupácie USA (moja poznámka – mohlo to byť súčasťou plánu). Paul Bremer, Američanmi inštalovaný diktátor okupácie, spôsobil rozdelenie Iraku podľa sektárskych línií.

V roku 2014 vojská USA prišli znova do Iraku, ale tentoraz bojovať proti ISISu, ktorý bol porazený v roku 2017 (moja vsuvka: ISIS bol vytvorený cielene vo vojenskej väznici/tábore Bucca v Iraku, viď napr. New York Post, aj iné zdroje na dotaz napr. „ISIS was created in Iraq Bucca“. Potom „prišli proti nemu bojovať“, viď aj ďalšiu poznámku.)

Trump zavraždil Soleimaniho

3. januára Prezident Trump nariadil zavraždenie generála menom Qassem Soleimani, šéfa Iránskych elitných jednotiek – Quds Force. Zabitý bol aj Abu Mahdi al-Muhandis, ktorý založil Irackú jednotku Kataib Hezbollah po invázii USA v roku 2003. Zabitie bolo porušením dohody z roku 2014 medzi Irackou vládou a USA, ohľadne obnovenia účasti Iraku v boji proti ISIS. Iracká vláda, armáda, a hnutia odporu, boli všetci šokovaní rozsahom útoku dronom. Sayyed Ali Khamenei – Irán – povedal “Cena za zavraždenie našich Qassem Soleimani a Abu Mahdi Al-Muhandis je odchod USA zo Západnej Ázie”. Toto vyznačilo čiaru nakreslenú v piesku: USA musia byť donútené aby opustili Irak, bez ohľadu na cenu.

Iracký Parlament vykazuje vojská USA z krajiny

Dva dni potom ako Trump nariadil zavraždenie, Iracký Parlament sa stretol a vydal rezolúciu požadujúcu úplne stiahnutie všetkých zahraničných vojsk z Iraku. Vytlačiť USA z Iraku je ich cieľom.

Poslanec parlamentu Abdul-Mahdi požiadal parlament aby prijal naliehavé opatrenia na zabezpečenie odstránenia zahraničných síl z krajiny, a neskôr sa stretol s veľvyslancom USA menom Matthew H. Tueller a zdôraznil potrebu obidvoch krajín “pracovať spolu aby vykonali stiahnutie cudzích vojsk z Iraku”, a pridal, že situácia v Iraku je “kritická”.

Veľvyslanectvo a základne USA cieľom útokov

Irackí vojaci zaútočili na Veľvyslanectvo USA v Bagdade 31. Decembra 2019, ako odvetou za útoky USA na Iracké vojenské základne, ktoré spôsobili smrť tuctov vojakov. Títo vojaci boli pritom spojencami USA v Iraku počas boja za porážku ISISu (!toto nadväzuje na moju vsuvku vyššie – Iračania proti ISISu bojovali naozaj a USA to tak nemysleli, ISIS bol v skutočnosti ich pomocník pri rozvracaní Iraku). V januári boli ďalšie útoky na Veľvyslanectvo, a vo februári pokračovali, pričom najnovšie útoky sa odohrali neskoro v Marci, následkom nich Ministerstvo Zahraničia USA nariadilo niektorým zamestnancom vyslanectva aby opustili krajinu.

Začiatkom apríla David Schenker, zástupca ministra pre záležitosti Blízkeho Východu vyhlásil, že Iracké vojenské skupiny pravidelne strieľali granáty na základne na ktorých boli vojská USA, ako aj oblasť Veľvyslanectva USA, a toto predstavuje významné ohrozenie pre sily USA v Iraku. Schenker vyjadril sklamanie ohľadne Irackej armády, že nie je schopná ochrániť vojsko USA v Iraku (moja poznámka – to znie ako vtip, vzhľadom na súvislosti).

V poslednom čase tri rakety dopadli blízko oblasti kde bývajú pracovníci Americkej obslužnej naftovej spoločnosti Halliburton, ktorú pritiahol do Iraku Viceprezident Dick Cheney v roku 2003, v rámci lúpeže zdrojov ropy Iraku umožnenej nevyprovokovanou inváziou.

Na internete sa objavili nové videá od organizácií rozhodnutých vyhnať vojská USA z Iraku. Videá využívajú dronmi poskytnuté zábery rôznych základní na ktorých sú umiestnené vojská USA, a správa je jasná: nevítaná cudzia armáda nie je bezpečná, pokiaľ zostáva v Iraku.

Sťahovanie USA začína

Iracký člen parlamentu Ali al-Ghanimi povedal médiám, že vojská USA začali konsolidovať svoju prítomnosť na dvoch veľkých základniach v Iraku: jedna v Erbil na severe a druhá na leteckej základni Ain-al-Assad. Al-Ghanimi oznámil, že vojská USA boli predtým roztrúsené medzi 15 vojenskými základňami, a vnímal konsolidáciu vojsk ako znak začiatku ich konečného úplneho stiahnutia.

Na prediskutovanie stiahnutia naplánované júnové stretnutie

Veľvyslanec USA Matthew Tueller sa stretol s dočasným predsedom vlády Adil Abdul-Mahdi aby prebral témy okolo vojenskej prítomnosti USA v Iraku, a potrebu diskusie medzi obidvomi krajinami. Minister Zahraničia USA Mike Pompeo navrhol veľké stretnutie v júni, aby sa dohodol mechanizmus sťahovania vojsk. Niektoré Iracké vojenské jednotky sľúbili neútočiť na vojská USA, kým USA prejavujú úprimnú snahu opustiť Irak.