Ivan Hečko

Voľne zo zdroja Strategic Culture Foundation, Robert Bridge. Toto nie je moja obvyklá parketa, ale sem tam ma do nej dotlačí tá „debilita prostredia“. Do tej vstúpila Európska Únia, ktorá tlačí na Poľsko a Maďarsko, aby konečne začali potláčať biológiu cicavcov, a uznali, že rodinu s deťmi môže tvoriť aj pár rovnakého pohlavia (chcel by som o tom vidieť film). Takže Robert Bridge:

Zdá sa to smiešne, ak potrebujete niekomu pripomínať zjavné anatomické rozdiely medzi mužmi a ženami, ale taký je svet, v ktorom teraz žijeme.

Laurel Hubbard sa zapíše do dejín Olympiády v Tokiu ako prvá trassexuálna atlétka ktorá súťažila na Hrách. Ale následky tohto rozhodnutia pre ženské atlétky a ženy vo všeobecnosti budú devastačné a dlhodobé.

Ten deň sa blíži, kedy ženy ktoré sa ako ženy narodili už nebudú viac stáť na Olympijských pódiách pri udeľovaní medailí, keď biologickí muži začnú vážne vstupovať do ich športov.

Laurel Hubbard, 43-ročná, je jednou z piatich vzpieračiek vybraných do reprezentácie Nového Zélandu na Olympiádu v Tokiu, aby súťažila v ženskej váhovej kategórii do 87-kilogramov. Kritika a kontroverzia sa vôbec nezdá byť prehnaná. Po prvé, Hubbard, ktorého zaradenie dostalo súhlas od Premiérky Nového Zélandu Jacindy Ardern, bude využívať súťažnú výhodu (competitive advantage – technický termín) nad svojimi súperkami, ktorá je vedecky potvrdená, a vyplýva z vrodených mužských atribútov.

Podľa jednej štúdie, publikovanej v British Journal of Sports Medicine, “trans ženy stále mali o 9% rýchlejšiu priemernú rýchlosť behu po ročnej perióde potláčania testosterónu, ktoré je odporúčané World Athletics pre ich zahrnutie do ženských súťaží.”

Vývinová biologička Dr. Emma Hilton podporila tento názor.

“Muži (males, t.j. mužské plemeno) dokážu bežať rýchlejšie, skákať ďalej, hádzať ďalej, a dvíhať ťažšie, ako ženy,” potvrdila Hilton v diskusii z roku 2019. “Majú o 10% vyššiu výkonnosť ako ženy na bežeckej dráhe, a až po 30% pri hádzaní rôznych lôpt.”

Hilton pokračovala pripomenutím nejakých špotových samozrejmostí na podporu svojich tvrdení: Medzi držiteľom svetového rekordu na 100m – Usain Bolt, a Florence Griffith Joyner, najrýchlejšou ženou všetkých čias, sa nachádza 9000 mužov; súčasná ženská Olympijská šampiónka na 100m, Elaine Thompson, je pomalšia ako chlapec čo drží rekord 14-ročných školákov; družstvo chlapcov „do 15 rokov“ – beat – porazí Národný Team Žien USA v scrimmage (bitka o loptu pri americkom futbale a podobné).

Táto hrubá štatistika nemá samozrejme za cieľ znižovať obrovské úspechy dosiahnuté ženskými atlétkami. Naopak, ich účelom je demonštrovať tú jasne definovanú hranicu ktorá existuje – alebo by mala existovať – medzi súťažiacimi mužmi a ženami. Tie fyzické rozdiely medzi pohlaviami by sa v skutočnosti mohli stať vecou života a smrti. A krv už vlastne bola preliata.

Tu autor pripomína súťaž v bojových umeniach žien v roku 2014, v rámci ktorej pôvodne muž menom Fallon Fox, skoro zabila normálnu ženu Tamikku Brents (prasknutá lebka plus ďalšie zranenia).

Akokoľvek znepokujujúca táto možnosť je, skutočný problém pre ženské atlétky je, že títo biologickí muži sú jednoducho vnímaní ako votrelci, nezákonne sa tlačiaci do ich teritória, diskvalifikujúci ženy, a vylučujúci ženy z ich práva na prezentovanie sa v športe. Len sa opýtajte Kuinini ‘Nini’ Manumua, 21-ročnej, žena, ktorej bolo odopreté byť súčasťou „Kiwi teamu“ – Nového Zélandu – kvôli zaradeniu Hubbard, ktorá žila 35 rokov ako muž, pred „zmenou na ženu – transitioning“. Čo sa týma Manumua, bola by to bývala jej prvá olympiáda.

Toľko z článku asi stačí, môj záver: Anglosaský svet nás stále viac tlačí do absolútnej straty normálnosti, a v podstate neobmedzených možností manipulácie, a EÚ plne spolupracuje. Tá likvidácia ženského športu sa koná pod razítkom LGBT. Muži s komplexami, ktorých iní muži porážajú, si vyliečia komplexy v súťažiach so ženami. Vlastne to plynule zapadá do ďalších schém napríklad typu „vakcinácie aby sme neochoreli“ a „neliečenia keď ochorieme, lebo sa nemáme liečiť ale vakcinovať“, dobre nám tak. A už si plno ľudí ten spôsob myslenia osvojilo, napríklad v súčasnosti fungujúci politici. Nemá zmysel ich vôbec počúvať, pri ich „logike“ aj tak na konci vôbec neviem „co tím chtěl básník říct“, a celkový dojem je, že ani on to nevie. V tom prípade, ak si dobre pamätám, vlastne „upozorňuje na těžký život vlků za polárním kruhem“.

Tento blog bol pôvodne uverejnený na webe Slovanské Noviny.