Ivan Hečko

Nepreberám normálne recenzie kníh, ale v tomto prípade tak urobím. Je to recenzia novej knihy autora menom Andrei Martyanov’ – po našom Andrej Marťanov – Rus žijúci v USA. Predstavuje „náčrtok úpadku impéria, devastujúce obvinenie USA z politickej tuctovosti“. Autorom je Pepe Escobar, The Altworld.

Teda dôvodom prečo to „posielam ďalej“ je, že v skutočnosti recenzia obsahuje – podľa mňa – neobyčajne dobrý popis dnešného sveta a jeho možného smerovania.

Andrej Marťanov je samostatná trieda. Pochádza z Baku, je popredný vojenský analytik Ruskej sféry. Žije a pracuje v USA, píše v angličtine a má výborný blog s názvom Spomienky na Budúcnosť – Reminiscence of the Future.

Píše: Mal som to potešenie recenzovať predchádzajúce dve knihy Marťanova. V knihe

Strata Vojenskej Nadradenosti: Krátkozrakosť Amerického Strategického Plánovania, spred skoro troch rokov, presvedčivo dokázal, okrem iného, že tá „raketová diera“ medzi USA a Ruskom predstavovala “technologickú priepasť”, a že Kinžal predstavoval “úplnu zmenu prostredia – a complete game-changer – geopoliticky, strategicky, operačne, takticky a psychologicky”.

Rozsiahle zmapoval “konečný príchod úplne nového modelu – paradigm” vo vojenstve a vojenskej technológii. Táto recenzia je obsiahnutá v mojej vlastnej e-knihe na Asia Times Shadow play.

Potom prišla kniha Skutočná Revolúcia vo Vojenských Veciach, kde urobil ďalší krok, a vysvetľuje ako táto “revolúcia”, uvedená nebohým Andrew Marshallom, ináč Yoda, de facto „vynálezca“ konceptu “pivot to Asia”, ktorý bol v skutočnosti vynájdený Sovietskymi vojenskými teoretikmi ešte v 70-tych rokoch, ako MTR (Military-Technological Revolution).

Jeho nová kniha Disintegration– Rozklad, kompletizuje trilógiu. A je to omračujúce zakončenie.

Tu Marťanov, puntičkársky detailne, analyzuje imperiálny úpadok tematicky – cez kapitoly o Spotrebe, Geoekonomike, Energii, Porážke v Pretekoch v Zbrojení, okrem iných, ktoré komponujú zničujúcu obžalobu zvlášť jedovatých lobbyistov v D.C. (Washington), a tej prevládajúcej politickej priemernosti cez celú Beltway (tiež Washington). Čo je tu obnažené pre čitateľa, je tá komplexná vzájomná hra síl – complex interplay of forces – ktoré riadia ten politický, ideologický, economický, kultúrny a vojenský Americký chaos.

Kapitola 3, o Geoekonomike, je jazda radosti – a joy ride. Marťanov ukazuje, ako geoekonomika, ako oblasť oddelená od vojenstva a geopolitiky nie je nič iné ako zahmlievací biznis (racket): starý dobrý konflikt “zabalený do tenkého rubáša plytkého intelektualizmu politických vied” – to z čoho sa skladajú sny Huntingtona, Fukuyamu a Brzezinského.

Toto je plne rozvinuté v Kapitole 6, o Západných Elitách – kompletne so zničujúcim demaskovaním „mýtu Henryho Kissingera”: “iba ďalší Americký excepcionalista, chybne označovaný ako ‘realista’”, súčasť gangu, ktorý “nie je nastavený tak, aby vedel myslieť multi-dimenzionálne”. Nakoniec, oni ešte stále nie sú schopní pochopiť logický základ (rationale) a implikácie Putinovho Mníchovského prejavu v roku 2007, v ktorom vyhlásil unipolárny moment – čo je priamy eufemizmus pre Hegemóniu – za mŕtvy a pochovaný.

Ako nevyhrávať vojny

Jedno z kľúčových posúdení Marťanova je, že po porážke v pretekoch v zbrojení, a v každej jednej vojne ktorú naštartovali v 21. storočí – ako ukazuje história – geoekonomika je v podstate “eufemizmus pre pokusy Ameriky non-stop sankciami a sabotovaním ekonomiky každej krajiny spôsobilej súťažiť s USA” (viď napríklad tú súčasnú ságu zvanú Nord Stream 2). Toto je “jediný nástroj” (jeho šikmé písmo) ktoré USA trvale používajú na zastavenie svojho úpadku.

V kapitole o Energii, Marťanov demonštruje ako je US dobrodružstvo s bridlicovou ropou finančne nepoužiteľné, a ako vzrast exportu ropy nastal vďaka tomu, že USA “pozbierali – pickin up’ kvóty, ktoré boli uvoľnené hlavne ako výsledok Ruska a Saudskej Arábie, keď predtým obmedzili ťažbu v rámci OPEC + pri pokuse vybalancovať svetový trh s ropou.”

V Kapitole 7, Porazení v Pretekoch v Zbrojení, Marťanov rozvíja kľúčovú tému, v ktorej je bezkonkurenčnou superstar: Spojené Štáty nedokážu vyhrávať vojny. Spôsobovať Hybridnú Vojnu je celkom iná vec, ako vo vytváraní “obrovského utrpenia po celom svete, od prakticky vyhladovávania ľudí po priamo ich zabíjanie”.

Do očí bijúcim príkladom boli pod menom “maximálny tlak” ekonomické sankcie proti Iránu. Ale to hlavné u týchto nástrojov – ktoré tiež zahrnovali vraždu generála Soleimaniho – táto časť arzenálu pre účely “šírenia demokracie” nemá nič spoločného s “geoekonomikou”, ale má “všetko spoločné so surovou silovou hrou, naplánovanou aby dosiahla hlavný Clausewitzovský cieľ vojny – ‘prinútiť nepriateľa aby urobil to čo chceme my’”. A “pre Ameriku, väčšina sveta je nepriateľ”.

Marťanov sa tiež cíti nútený zmodernizovať to, v čom bol najlepší roky: skutočnosť, že príchod hypersonických rakiet “zmenil vojnu navždy”. Kinžal, nasadený už dávno v roku 2017, má dolet 2,000 km a “nie je zastaviteľný existujúcimi antiraketovými systémami USA”. Ten 3M22 Zircon “úplne mení výpočty pre ako námorné, tak aj pozemné vojny”. Zaostalosť USA za Ruskom v systémoch vzdušnej obrany je “obrovská, a ako kvantitatívna, tak aj kvalitatívna”.

Dezintegrácia – rozklad sa tiež ako prídavok kvalifikuje na ostrú kritiku výlučne post-modernistického javu – hviezdou je kultúrna fragmentácia a odmietanie akceptovať, že “pravda sa dá spoznať a dá sa na nej dohodnúť” – čo je zodpovedné za súčasný sociálno-spoločenský re-engineering – prebudovávanie – v USA, v tandeme s oligarchiou – časťou – ktorá “realisticky, nie je príliš múdra, napriek tomu, že je bohatá”.

A potom je tu tá prebujnelá Rusofóbia. Marťanov spúšťa jasné červené varovanie: “Samozrejme, USA sú stále spôsobilé začať vojnu s Ruskom, ale ak to urobia, bude to znamenať len jednu vec – Spojené Štáty prestanú existovať, a s nimi aj väčšina ľudskej civilizácie. Strašná vec je, že v USA existujú nejakí ľudia, pre ktorých ani to nie je príliš vysoká cena ktorú by zaplatili.”

Nakoniec, chladný vedecký intelekt nemôže urobiť nič iné, ako spoľahnúť sa na zdravú realpolitik (nemecký výraz, ktorý sa v angličtine používa): predpokladajúc, že USA sa vyhnú úplnemu rozbitiu do “separatistických oblastí”, Marťanov zdôrazňuje, že jediná cesta ostávajúca pre Americkú “elitu” na zachovanie akéhokoľvek druhu kontroly “nad generáciami stále viac woke alebo znecitlivené drogami” je cez tyraniu. V podstate techno-tyraniu. A to sa zdá byť tou odvážnou novou v podstate nefungujúcou paradigmou – modelom – ďalej na tej ceste.

Tento blog bol pôvodne uverejnený na webe Slovanské Noviny.