Ivan Hečko

Malý príspevok k voľbám v USA. Finian Cunningham, The AltWorld.

Starosti okolo upadajúcej globálnej moci USA sú už dlho kuloárnou zábavou „mysliteľov ich establišmentu“ . Ale teraz sa zdá, že v Centrále (Beltway) je nervózna zhoda, že koniec tých zlých časov sa rýchle blíži.

Chyba v tom myslení je, že sa to celé zvaľuje na Prezidenta Donalda Trumpa, pretože je akýsi vodca-lotor (rogue leader), s náznakom, že keď Demokrat Joe Biden vyhrá Biely Dom, následne, šťastlivo, historický úpadok globálnej moci USA bude možné zvrátiť.

V súčasnom vydaní „elitného žurnálu establišmentu USA „Foreign Affairs““, článok od autora Eliot A. Cohen s titulkom ‘The end of American power’, argumentuje, že “Trumpovo znovuzvolenie by vpustilo dnu permanentný úpadok”.

Cohen vyhlasuje, že ak bude Republikánsky prezident znovu zvolený, jeho “zmätočný prístup k vodcovstvu a pohŕdanie spojencami” by “trvale pošpinilo reputáciu USA za stabilitu“ a “návrat k svetu kde nie je iný zákon ako zákon džungle – svet podobný tým chaotickým rokom 1920tym a 1930tym, ale čo je horšie, už tu nebudú žiadne Spojené Štáty niekde na periférii, pripravené prebudiť sa a pricválať na záchranu.” (Moja vsuvka: toto si myslia nejakí dospelí ľudia a živia sa tým?)

Toto je typické samo-lichotenie si Amerického “exceptionalizmu – výnimočnosti” a mytologickej prospešnosti. “Návrat do zákonov džungle” pod Trumpom? Nie keď Obama bombardoval sedem krajín súčasne? Alebo keď ktorýkoľvek iný prezident USA od konca II. svetovej vojny vykonával privilégium spúšťať vojny bez mandátu Bezpečnostného Výboru OSN, od Kórey po Vietnam, po Afghanistan, Irak a plno ďalších?

Článok vo Foreign Affairs vlastne priamo neodporúča Bidena do prezidentského úradu, ale implikácia je, že všetky súčasné problémy (woes – trápenia) Ameriky, národne aj medzinárodne, budú rozptýlené vyhodením neomaleného, hrubého Trumpa z Bieleho Domu.

Keby to len bolo také jednoduché. Čo je potrebné uvedomiť si je, že globálna moc USA zlyháva, a to je empirický proces cez viac rokov bez ohľadu na to, ktorá z dvoch hlavných strán vlastní Biely Dom – alebo nakoniec Kongres.

Ten úpadok je chronický, systematický a štrukturálny. Politické telo USA je bez života, už neschopné vzpružiť sa uspokojením potrieb a požiadaviek jeho občianstva. Táto neschopnosť (impotence) je vlastne chybným fungovaním takzvaného liberálneho politického systému ovládnutého v súčasnosti mocnými korporáciami, ktoré riadia politikov podľa záujmov elity, nie záujmov väčšiny pracujúcej populácie. Toto zakrnenie – atrofia – ako ďalší článok systému – predstavuje zlyhanie (dysfunction) Amerického kapitalizmu. Ani jedna z dvoch strán nie je schopná, alebo ochotná, toto napraviť, pretože ony sú zakorenené (endemic) v tom systéme. Toto nie je postihnutie len USA. Európske štáty tiež zdieľajú toto postihnutie, avšak s menej globálnymi dôsledkami.

Americké Storočie, alebo Pax Americana sa mení na “Pox Americana” (pox – kiahne, resp. aj iné choroby). Tradične, zmysel globálnej dominancie USA spočíval na troch pilieroch: ekonomická, vojenská a kultúrna moc.

Zatiaľčo USA si stále udržujú nespochybniteľnú vojenskú silu, ostatné piliere erodujú. Nejaké indikácie zahrnujú:

1. Ekonomický vzostup Číny a jej predbehnutie ostatných na svetovú number one ekonomiku. Chronické obchodné deficity indikujú, že USA už nie sú produktívna ekonomika, ale taká, charakterizovaná finančným sprostredkovávaním na burzách (wheeling-dealing), rozvedená s normálnym svetom obývaným väčšinou občanov.

2. Kedysi mocný US dollar už nie je výlučnou menou pre medzinárodný obchod. Rusko, Čína, a iné Eurázijské národy sa posúvajú k používaniu národných mien pre výmeny.

3. Ohľadne kultúry, Americká „soft power – mäkká moc“ sa značne zmenšila, ako vidieť z početných medzinárodných verejných prieskumov, ktoré hlásia rastúce opovrhnutie pre predpokladané vodcovstvo USA. Navyše, medzinárodná verejná mienka vníma Americký unilateralizmus ako globálne bezpečnostné ohrozenie.

4. Presviedčanie iných národov zo strany USA, aby poslúchali ich politické požiadavky, ako napríklad sankcie proti Iránu v OSN, sú čoraz viac ignorované. To potvrdzuje oslabenú morálnu a politickú autoritu.

5. Početné vyhlásenia Európskych vodcov (Merkel, Macron) naznačujú stratu dôvery voči USA ako tradičnému vodcovi. Zatiaľčo Biden rozpráva o obnovení aliancií Ameriky, v žiadnom prípade nie je jasné, či transatlantické väzby možno zreparovať.

6. Štúdie ukazujú bezprecedentný kolaps sociálnych podmienok v USA, od indikátorov ľudského zdravia, po občiansku infraštruktúru. Toto sú tie príznaky kedy niekdajšie impériá smerovali ku kolapsom.

7. Niekoľko národov otvorene odmieta nátlak USA (bullying), napriek vypúšťaniu sankcií. Okrem najväčších mocností, Čína a Rusko, malé a stredne veľké národy čoraz viac ignorujú vyhrážky Washingtonu včítane Bolívie, Nikaraguy, Syrie a Venezuely, pridávajúc sa k dlhodobým odporcom ako Kuba, Irán a Severná Kórea. Americká neschopnosť ohýbať národy podľa seba sa stáva zrejmejšou. Jej márne nasadzovanie sankcií aby k niečomu prinútili národy sa iba odráža, čím ďalej podrýva ich globálny obraz, prezrádza predstieranie „počestnosti“ cez presnejší obraz neznesiteľného tyrana.

8. Otrasné nezvládnutie pandémie coronavirusu v USA, v porovnaní s – napríklad – Čínou, alebo Južnou Kóreou, je grafickou illustráciou systematického výpadku energie. USA nemajú politické alebo finančné zdroje na odpovedajúce riešenie krízy, čo odhaľuje systémové slabosti.

9. Politická polarizácia v rámci Spojených Štátov hovorí o neprekonateľných rozdieloch v populácii 330 miliónov, v miere, keď sa obávame násilných nepokojov, a dokonca občianskej vojny. Zhrútenie sa spoločného politického základu fatálne podráža dôveru k vládnym inštitúciám, včítane médií. Toto súhlasí s nedávnym článkom od autora menom Slavoj Zizek, ktorý argumentuje, že limity fungovania liberálnej demokracie boli dosiahnuté práve v USA. Je už potrebné niečo radikálne odlišné, ale zatiaľ je minimálny konsenzus medzi občanmi, čo to znamená.

10. Sociálne protesty proti ekonomickej nerovnosti, rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite – ako aj kontra-protesty – nezmiznú jednoducho po zvolení Bidena namiesto Trumpa. Ako Helen Buysinki komentovala, protesty budú pravdepodobne pokračovať a rásť, pre neschopnosť zle fungujúceho politického systému USA odpovedať na demokratické požiadavky občianstva. Toto sociálno-politické bahno tiež hovorí o kolapse (gridlock) Americkej moci.

Ekonomicky a kultúrne USA vidia eróziu svojich pilierov zdanlivej/predpokladanej moci. Ale tento rozklad (decay) už postupne trval roky, ak nie dekády pred príchodom Trumpa do Bieleho Domu. Takto, Trump je skôr symptóm ako príčina. A zvolenie Bidena nezmení tú dynamiku smerom dole, pretože on a jeho Demokratická strana sú časťou toho istého dvojčlenného duopolu (výsadné postavenie dvoch), ktoré slúži tej plutokracii Spojených Štátov.

Dokonca aj ten tretí pilier moci – impozantné vojská USA, je sotva neporaziteľný. S asi 800 základňami okolo sveta, ten vojenský „ťahač s návesom“ vycical krv z civilnej ekonomiky cez svoj rekordný záťah na rozpočet ročným míňaním v súčasnosti viac ako $700 billion (po našom miliárd) – vysoko prevyšujúc dokonca maximum z časov Studenej Vojny.

Trump, Biden, Republkáni a Demokrati, sú uzamknutí v skrachovanom politicko-ekonomickom modeli predstierania (shilling – predtieranie napr. že som zákazník aby som nalákal skutočných zákazníkov) v záujme militarizmu a zahraničných agresií, vytváraním vojen vedúcich k bankrotu. Skutočne, Biden by dokonca mohol byť horší ako Trump, vzhľadom na jeho zaostalú „jastrabiu“ (t.j. agresívnu) rétoriku o tom že Rus je “naše najväčšie ohrozenie”.

Upadajúca moc Ameriky je dokonale dvojstranná – bipartisan – záležitosť. Obidve strany sú prostitútky pre big business, Wall Street, vojensko-priemyselný komlex, a nezákonné vedenie vojen (resp. štvanie do vojen). To všetko viedlo ku kolapsu Ameriky ako globálnej mocnosti z jej zničujúceho korporátneho kapitalizmu a imperializmu.