Ivan Hečko

Pôvodný názov článku je „Čína spísala vojenskú dohodu s Iránom v rámci tajnostkárskeho 25 ročného plánu“, Simon Watkins, Global Research. Týmto prekladom časti článku som chcel:

• prirovnať tú dohodu k tej čo máme vnútenú od USA, ktorá vedie k prítomnosti US stíhačiek na našom území, určite ale aj s personálom, plus našími (platenými) r**olezmi navrhované akési centrum NATO,

• hoci aj tá Čínsko-Iránska zahrnuje prítomnosť Ruských a Čínskych základní v Iráne, primárne sa týka rozvoja Iránskej ekonomiky, a to v naozaj bezprecedentnom rozsahu, včítane základnej časti tzv. Novej Hodvábnej Cesty,

• upozorniť, že z toho vyplýva nepriamo aj skutočnosť, že Čína sa dnes zrejme už cíti imúnna voči prípadným sankciám zo strany USA (ako sa ukázalo v čase koronakrízy, keď značný pád vývozu z Číny do USA nespôsobil celový pokles Čínskeho exportu).

Minulý August Minister zahraničia Iránu Mohammad Zarif, navštívil svojho Čínskeho partnera, Wang Li, aby predstavil plán (roadmap) všeobecného 25-ročného Čínsko–Iránskeho strategického partnerstva, postaveného na predchádzajúcej dohode podpísanej v roku 2016. Mnohé z kľúčových špecifikácií zaktualizovanej dohody neboli odhalené verejnosti, ale boli v tom čase odhalené na OilPrice.com. Minulý týždeň, na stretnutí v provincii Gilan, predchádzajúci Iránsky Prezident Mahmoud Ahmadinejad sa zmienil o niektorých z tajných častí tejto zmluvy na verejnosti po prvý krát, tým že vyhlásil:

“Nie je platné vstúpiť do tajnej dohody so zahraničnými partnermi bez zváženia vôle národa Iránu a proti záujmom krajiny a národa, a Iránsky národ ju neuzná.”

Podľa tých istých vysokopostavených zdrojov blízkych Ministerstvu pre Ropu Iránu (Iran’s Petroleum Ministry), ktoré pôvodne načrtlo ten tajný prvok 25-ročnej zmluvy, ten tajný prvok zmluvy nielen pokračuje, ale Čína aj pridala nový vojenský prvok, ktorý má obrovské implikácie pre globálnu bezpečnosť.

Jeden z tajných prvkov zmluvy podpísanej minulý rok bol, že Čína investuje US$280 bilióna do vývoja Iránskych sektorov ropy, plynu a petrochémie. Tento obnos bude vopred vložený (front-loaded) do prvého päťročného obdobia novej 25-ročnej zmluvy, a rozumie sa, že ďalšie sumy budú k dicpozícii v každom ďalšom päťročnom období, za predpokladu že obidve strany budú súhlasiť. Bude ďalších US$120 bilióna investícií, ktoré opäť môžu byť vložené vopred do prvého päťročného obdobia, na zmodernizovanie Iránskej dopravnej a priemyselnej infraštruktúry, a opäť s možnosťou zvýšenia v každom nasledujúcom období, ak obidve strany súhlasia. Ako protihodnota za toto, Čínske firmy dostanú prvú opciu dať ponuku na akýkoľvek nový – alebo zdržaný, resp. nedokončený – ropný, plynový, a petrochemický projekt v Iráne. Čína bude tiež môcť kúpiť akúkoľvek alebo všetku ropu, plyn, alebo petrochemický produkt za úžasne výhodných podmienok. Navyše, Číne bude zaručené právo odložiť platbu po až dva roky a, čo je významné, bude môcť platiť v mäkkých menách, ktoré získala z biznisu v Afrike a v predtým Sovietskych štátoch. “Vzhľadom na výmenné kurzy existujúce pri konverzii týchto mäkkých mien na tvrdé meny ktoré môže Irán získať od svojich priateľských Západných bánk, Čína vidí ďalší diskont medzi 8 a 12 percentami, čo dáva úhrnný diskont okolo 32 percent pre Čínu na všetky nákupy ropy, plynu a petrochemických produktov,” podčiarkol jeden z Iránskych zdrojov.

Ďalšia kľúčová časť tajného projektu tej 25-ročnej dohody je, že Čína bude integrálne zahrnutá v budovaní jadra Iránskej infraštruktúry, ktorá bude v absolútnom súlade s Čínskym kľúčovým geopolitickým multi-generačným projektom, ‘One Belt, One Road’ (OBOR). Pre začiatok Čína chce využiť súčasnú nízku cenu dostupnej pracovnej sily v Iráne na budovanie tovární ktoré budú navrhnuté, financované a pod dohľadom veľkých Čínskych výrobných firiem s identickými špecifikáciami a operáciami ako tie v Číne. Finálne vyrobené produkty potom budú mať na dosah Západné trhy cez nové transportné spojenia, tiež plánované, financované a riadené Čínou.

V rovnakom tóne, približne v tom istom čase ako Iránsky Viceprezident Eshaq Jahangiri (a vyššie postavené osoby z Islamských Revolučných Gárd a špionáže (intelligence agencies)) oznámil Najvyššiemu vodcovi Iránu menom Ali Chamenei, Jahangiri oznámil, že Irán podpísal zmluvu s Čínou na implementáciu projektu elektrifikácie hlavnej 900 km železničnej línie z Teheránu do severovýchodného mesta Mashhad. Jahangiri doplnil, že existujú aj plány na vytvorenie vysokorýchlostnej železnice Tehran-Qom-Isfahan a rozšíriť túto vylepšenú sieť na severovýchod cez Tabriz. Tabriz, „domov“ viacerých kľúčových lokalít z oblasti ropy, plynu a petrochémie, a štartovací bod plynového potrubia Tabriz-Ankara, bude ústredným (v orig. pivotným) bodom 2,300 kilometrovej Novej Hodvábnej Cesty, New Silk Road, ktorá spája Urumqi (hlavné mesto Západnej provincie Číny Xinjiang) s Tehránom, a pripája Kazachstan, Kirgizstan, Uzbekistan a Turkmenistan po ceste, a potom cez Turecko do Európy.

Tu končí hlavná časť ktorú som chcel uviesť, zmluva predstavuje plán obrovského rastu Iránskeho hospodárstva a krajiny, a zároveň obrovský posun k vytvoreniu hospodárskeho priestoru Eurázie. Snáď dovtedy budeme mať aj nejakú normálnu vládu a fungujúcu ekonomiku aby sme sa zapojili.

Vojenská časť predstavuje zahrnutie Iránu do komplexného systému vojenskej spolupráce s Ruskom a Čínou, hovorí sa najmä o dobudovaní a následne zdieľaní Iránskych letísk, hovorí sa o bombardéroch verzií TU 22M a stíhačkách SU-34 a SU-57, protivzdušnej obrany (uvádza sa S400), ale aj o nových systémoch napr. tých elektronickej vojny. Vznikne tak dosť veľký priestor, ktorý bude pod ich spoločnou kontrolou, s dosahom na značný počet spojencov USA, ktorých pozícia sa takto stane dosť nepohodlnou. Zdá sa, že táto zmena, ktorú vlastne do značnej miery vyprovokovali USA odstúpením od JCPOA zmluvy, a následným chovaním sa, či už voči Iránu, alebo všeobecne, vyvolá výraznú strategickú zmenu v ich neprospech. A navyše, pomerne jasne sa vymedzujú základné filozofie, že niekto buduje, niekto rozvracia. A my sme pod tými druhými.