Úvod: Tento svet sa mi postupne zdá už nadmieru šibnutý. U nás sa opäť čakalo – ako vždy – po voľbách niečo nové, aspoň nejaký pokus o pozitívne zmeny. Skutočnosť vyzerá čoraz horšie, už je to skoro nočná mora. Táto vláda založila víťazstvo vo voľbách najmä na sľube boja proti korupcii. Ale skorumpovanosť tejto vlády nadobúda nový rozmer: ide zmeniť zákon, aby mohla mať svojho človeka ako Generálneho Prokurátora, aj keď ani nie je prokurátorom. Mohli tú pozíciu aspoň premenovať na Generálny Neprokurátor. Alebo dotyčného jednoducho povýšiť na generála v zálohe – aj by tým prekonali predošlú vládu, kapitán je nič – , prezývku Prokurátor by mu potom dalo podsvetie, a je vybavené. Ináč sa takto trochu posúvame k systému u asi hlavného (ú)platcu naších posledných volieb, kde už trvale vládne tzv. Deep State, bez ohľadu na víťaza posledných volieb.
Citáty sú z knihy Cat‚s Cradle autora Kurt Vonnegut Jr. Tá kniha je tiež aktuálna – hoci vyšla v roku 1963 – v tom, že tam ide o vynález „ľadu číslo 9“ – Ice-nine – na objednávku US námorných výsadkárov, ktorí nenávideli brodiť sa v blate a bažinách. Chceli mať kúsok ľadu, ktorý hodia do bažiny a ona zamrzne. Podľa autora buď im bolo jedno, alebo si vojenskými mozgami neuvedomovali, že po jeho nasadení zamrzne všetka voda na Zemi, keďže tento ľad zamŕzal pri +45,8 °C – t.j. zničí Zem. Nakoniec bol „vypustený“ nešťastnou náhodou. Paralela je jasná.
Takže niektoré citáty, ktoré sa mi zdajú predvídavo šité na mieru (alebo sa ten svet v základe príliš nemení):
“Snáď, keď si spomenieme na vojny, mali by sme si vyzliecť šaty a nafarbiť sa na modro a chodiť po štvornožky celý deň a krochkať ako prasatá. To by určite bolo primeranejšie ako vznešené rečnenie a predvádzanie zástav a dobre namazaných kanónov.”
“Štrnásta Kniha má titul, „V čo môže Hlbokomyseľný Človek Veriť ohľadne Ľudstva na Zemi, Vzhľadom na Skúsenosť Posledného Milióna Rokov?“
Prečítať Štrnástu Knihu netrvá dlho. Pozostáva z jedného slova a bodky.
Je to toto: „Nič.”“
“Američania… večne hľadajú lásku vo formách v ktorých sa nikdy nevyskytuje, na miestach kde nikdy nemôže byť. To musí mať niečo spoločné s miznúcimi hranicami (asi odkaz na knihu Vanishing Frontiers).”
“Niekedy špekulujem, či sa nenarodil mŕtvy. Ešte som nestretol človeka, ktorého by menej zaujímalo žitie. Niekedy si myslím, že toto je ten problém so svetom: priveľa ľudí na vysokých postoch ktorí sú mŕtvoly studené ako kameň.”
“Majte sa na pozore pred človekom, ktorý tvrdo pracuje aby sa niečo naučil, naučí sa to, a zistí, že nie je o nič múdrejší ako predtým. Je plný vražednej zlosti voči ľuďom, ktorí sú ignoranti bez toho aby na tom ignorantstve boli ťažko pracovali.”
“Na začiatku, Boh stvoril Zem a pozrel na ňu vo Svojej kozmickej osamelosti.
A Boh povedal, „Poďme urobiť živé bytosti z blata, aby blato mohlo vidieť čo Sme urobili. A Boh stvoril každú živú bytosť ktorá sa teraz pohybuje, a jedna bola človek. Blato ako človek bolo jediné ktoré vedelo rozprávať. Boh sa naklonil blízko k blatu ako sa človek posadil, poobzeral sa dookola, a prehovoril. Človek zažmurkal. „Aký je účel toho všetkého?“ opýtal sa úctivo.
„Všetko musí mať účel?“ opýtal sa Boh.
„Určite,“ povedal človek.
„Tak potom to nechávam na teba, aby si nejaký vymyslel pre toto všetko,“ povedal Boh.
A odišiel preč.”
Ďalší je básnička, ktorú uvádzam aj v angličtine, lebo v preklade sa príliš nerýmuje, nie som básnik a nechcem meniť obsah.
“Tiger got to hunt, bird got to fly;
Man got to sit and wonder ‚why, why, why?‘
Tiger got to sleep, bird got to land;
Man got to tell himself he understand.”
“Tiger musí loviť, vták musí lietať;
Človek musí sedieť a špekulovať ‚prečo, prečo, prečo?‘
Tiger musí spať, vták musí sadnúť;
Človek si musí povedať že rozumie.”
“Žite si so svojimi neškodnými nepravdami, ktoré Vás robia odvážnymi a milými a zdravými a šťastnými.”
Názov knihy – Cat‚s Cradle – Mačkina (mačacia?) Kolíska – je anglický názov hry, bežnej aj u nás, pri ktorej si dvaja ľudia navzájom odovzdávajú útvary z prekrižovaných nití na prstoch, v stále zložitejších tvaroch. Citát k tej hre:
“Niet divu, že deti rastú potrhlé. Mačacia kolíska nie je nič iné ako plno X-ov medzi niekoho prstami, a malé deti čumia a čumia na tie X-y . . .“
„No a?“
„Žiadna poondiata mačka a žiadna poondiata kolíska.”
Ešte si spomínam na jeden drastický – a dúfam, že tento nie je šitý na mieru. V džungli žil bývalý lekár z fašistického koncentráku, ktorý sa snažil bezplatným liečením – zachraňovaním domorodcov – odčiniť čo spôsobil za vojny (známi mu hovorili, že by musel žiť pár tisíc rokov aby to odčinil). Prišla ale nejaká epidémia a nemohol nič robiť, domorodci umierali ako muchy, až ich boli okolo tábora hŕby. Jednej noci mu z toho šiblo, zobudil syna, vzal ho do tmy, tam mu svietil baterkou na kopy mŕtvol so slovami: „Jedného dňa, synu, toto všetko bude tvoje“.
Myslím, že existuje Český preklad tej knihy s názvom Kolíbka.
"Majte sa na pozore pred človekom, ktorý ...
Celá debata | RSS tejto debaty