Ivan Hečko

Podtitul: Ako Amerika oslavovala pandémiu a naštartovala ropnú krízu, a dostala po hube od obidvoch (Ivan Kesič, Strategic Culture Foundation). A na záver sa venujem istým dôležitým rozdielom medzi USA a inými štátmi, z iného zdroja.

Dva mesiace po vypuknutí pandémie koronavírusu v Iráne, vidíme znaky významného zlepšenia celkovej situácie. Počet úmrtí za deň spadol pod 100 už celý týždeň, počet nových prípadov COVID-19 sústavne klesá už viac ako tri týždne, obmedzenia sa postupne rušia a ulice opäť pulzujú životom. Úspech Iránu v boji s pandémiou je výsledkom mobilizovania všetkých vládnych organizácií a spoliehaní sa na jeho vlastné know-how a priemyselnú produkciu. Sám a pod najtvrdšími sankciami čo pamätá história, Irán dokázal byť extrémne efektívny, v porovnaní s vedúcimi Západnými krajinami. Zoči voči globálnym pohromám a zraniteľnosti civilistov, je tradične bežné, že národy jeden druhému pomáhajú, ale v poslednom čase vidíme niečo celkom iné od režimu USA.

Obvinenia, klamstvá, ďalšie sankcie, a rinčanie zbraňami

Vypuknutie pandémie v Iráne a Číne, dve najväčšie krajiny-rivali v Ázii, prišlo ako občerstvenie pre politikov USA. V prípade Číny dúfali v ich ekonomické spomalenie a poškodenie ich medzinárodnej reputácie, čo by otvorilo priestor pre rozšírenie a posilnenie medzinárodnej politiky a pozície Ameriky. V prípade Iránu boli očakávanie oveľa vyššie. Predtým ako coronavírus plne ovládol USA, zdalo sa že Trumpova administrácia vníma vypuknutie ako príležitosť získať výhodu zosilnením stratégie maximálneho tlaku, náhľad, že zosilnením zničujúcich sankcií na ekonomiku Iránu prinúti Teherán zvoliť si medzi jeho vlastnou ekonomickou životaschopnosťou a geopolitickou nezávislosťou.

Keď Irán požiadal o medzinárodnú lekársku podporu, zrušenie sankcií a úver od IMF, Trumpova administrácie to videla ako potvrdenie úspechu svojej politiky. Namiesto ukázania dobrej vôle pre Iránske požiadavky, „hrdo súcitné“ USA reagovali oznámením novej dávky ekonomických sankcií namierených na pozatváranie prípadných „dier“ ktoré by mohli Iránu umožniť exportovať jeho produkty, a nechali ho v nedostatku peňazí zúfalo potrebných na respirátory, rúška, a ďalšie medicínske potreby. Kedysi nazývané blokádou alebo embargom, teraz premenované na “ekonomické sankcie”, čo stelesňuje tú milovanú predstavu, že donucovací tlak stačí aby sa krajiny podriadili vôli Ameriky.

Ministerstvo Financií USA hovorí, že jeho sankcie nezakazujú humanitárne príspevky ktoré znižujú tlak koronavírusu na Irán, vyhlásenie, ktoré Ministerstvo Zahraničia Iránu nazýva podvodom. Hoci USA vyhlasuje, že ich sankcie nezabraňujú predaj liekov a medicínskych zariadení, sekundárne sankcie proti finančným inštitúciám a biznisom zabránili Iránu, aby kúpil nevyhnutné položky ako ventilátory, ktoré mohli zachrániť život kornavírusovým pacientom. A tu stále nekončia problémy, napríklad Iránsky vláda uvoľnila oficiálnu koronavírusovú app-ku pre Iráncov, ale Google ju stiahol zo svojho „app store“ následkom US sankcií. V podstate vláda USA použila ten istý prístup ako počas posledných záplav v Iráne, kedy zabránili medzinárodnej pomoci.

Na dôvažok k zabráneniu medzinárodnej pomoci Iránu, videli sme aj krokodílie slzy a falošný súcit od Trumpa a jeho administrácie, údajne ponúkali ich vlastnú koronavírusovú pomoc “ak Iránci o ňu požiadajú”. Len niekto extrémne nivný môže veriť v úprimnosť tejto ponuky, keď uvážime, že zabránili pomoci ostatných krajín, a dokonca ukradli medicínske vybavenie od Talianska, Francúzska, Nemecka a Kanady. Neexistuje žiadna stopa US zbierky na pomoc Iránu, ktorá, nakoniec, mohla byť poslaná aj potichu. Napríklad, dokonca aj keď sami boli v horšej situácii, na konci Marca, Iránci zozbierali lekársku pomoc pre Amerických ľudí a poslali ju prostredníctvom Veľvyslanectva Švajčiarska, bez mediálneho hluku. Pravda je, že Trump nemal žiaden úmysel poslať akúkoľvek pomoc, v skutočnosti on len chcel počuť Iráncov prosiť a potom to použiť pre účely propagandy. Samozrejme, Iránci nezakúsli do návnady a odmietli ponuku. Aj tak, podvodná ponuka a odmietnutie Iránu boli neskôr oznámené viacerými Západnými médiami ako kľúčový dôkaz zhovievavosti USA a krutosti Iránu.

Po vtlačení Iránu do nepríjemnej situácie politici USA začali vypúšťať bizarné obvinenia proti Iránskemu vedeniu. Mike Pompeo, Brian Hook a Morgan Ortagus obvinili Irán z “klamania” o vypuknutí pandémie koronavírusu a “kradnutia” prostriedkov určených pre boj proti pandémii. “To nie sankcie, to režim,” vyhlasoval Ortagus. Agresívne zložky v rámci vlády USA dokonca začali vyzývať na vojnu proti Iránom podporovaným milíciám v Iraku, mysliac si, že Irán je v príliš ťažkej kríze, aby adekvátne odpovedal.

Údajná Iránska nekompetentnosť volala po nejakých dôkazoch, takže bola spustená nová US dezinformačná kampaň. Anti-Iránska propaganda sa väčšinou zamerala na zveličovanie počtov nakazených a mŕtvych, napriek skutočnosti, že WHO potvrdzuje Iránske reporty ako dôveryhodné. Washington Post sa pustil do publikovania fake news, vyhlasujúc, že Irán vykopal masové “pohrebné šachty (burial pits)” v meste Qom pre obete choroby. Netanyahu išiel ešte ďalej, zdieľaním video klipu z TV mini-serie z roku 2007, ako dôkaz o tom, ako sa Iránci pokúšajú skryť pravdivé počty obetí.

Početné Západné médiá pokračovali v podobných nezmysloch a nenávistných tvrdeniach. Jeden z najkrajších príkladov je op-ed kúsok od pána menom Graeme Wood pre The Atlantic. “Irán nedokáže pracovať s koronavírusom” vyhlasuje v nadpise, pričom ďalej prezentuje Irán ako Orientálnu dystópiu. Mesto Qom, s viac ako 1.2 miliónom obyvateľov je pre Wooda is “malé mesto” s “prepchatými hotelmi, skupinovými toaletami, nezdravou stravou (junk food – t.j. to čo bežne dostanú v pouličných stánkoch v USA) a nehygienické scény”, v podstate akýsi “Šiítsky Disneyland,” ubezpečujúc čitateľov, že “toto porovnanie môže byť najlepší spôsob pre Američanov aby pochopili vážnosť tejto epidémie”. Potom preskočí na ideologický patriotizmus, vyhlasujúc, že autoritariánstvo Číny má svoje výhody pri potýkaní sa s katastrofou ako táto, zatiaľčo autoritariánstvo Iránu nemá žiadne. Vyhlasuje, že Irán nemá v úmysle zatvoriť svätostánky, napriek tomu, že boli krátko na to zatvorené. Wood tiež ukazuje video pána menom Iraj Harirchi, vrcholný Iránsky reprezentant zdravotného sektora, ktorý dostal koronavírus, popisujúc to ako „neuveriteľné“ a „komické“, nazýva Iránskych zástupcov „notoricky krutí“, a krajinu ako miesto kde „nekompetentnosť a zlo sa stávajú nerozlíšiteľné“. Tento op-ed perfektne sumarizuje pokrútené vnímanie prezentované každým z Amerického vedenia pre autorov rasistických obrázkov na spoločenských sieťach: Irán je zlý, špinavý, vo všetkom protiklad USA, a padne. Nakoniec, smrteľné epidémie sa vyskytujú len vo vzdialených Orientálnych „despotátoch“, nikdy nie v slávnych liberálnych demokraciách. Okrem Talianska. A okrem po-marcového obdobia roku 2020.

Koronavírus klope na dvere USA

V polovici Marca koronavírus zaklopal silno na dvere USA, a zo strany najbohatšej krajiny sveta, ktorej prezident sa chvastá najlepšími inštitúciami, a ktorého vláda rada dáva lekcie iným krajinám, sa očakávalo, že pandémia bude pre nich hračka (a piece of cake). Ale čo vidíme a aký je rozdiel medzi USA a Iránom? V Iráne nevidíme masovú nespokojnosť alebo protesty, ohľadne riadenia krízy zo strany Khameneiho a Rouhaniho, ale podľa Gallupovho prieskumu verejnej mienky vykonaného 14. Apríla Trumpovo hodnotenie prudko kleslo a teraz je na 43%. Vidíme tisícky protestujúcich v mnohých štátoch USA, s naozaj inšpirujúcimi heslami, žiadajúcich slobodu a oslobodenie (freedom and liberation). Nevidno chaos ani v Iránskych nemocniciach, ale dobre vidíme masovú krádež zariadení v nemocniciach USA, ako aj US nemocničné sestry odmietajúce pracovať, kvôli nedostatku ochranných pomôcok. Zatiaľčo historky o masových pohrebných jamách mesta Qom bola vyvrátená do posledného detailu, Američanom stále zostáva vysvetliť pochovávanie nevyzdvihnutých tiel (unclaimed bodies) na ostrove Hart Island a v parkoch mesta New York.

Vlastné New York City dnes vyzerá ako Černobyľ, alebo čosi “never-in-liberal-democracy” – „čo sa nikdy nemôže stať v liberálnej demokracii“, akýsi druh Orientalistickej dystopie z filmov z Hollywoodu, alebo nehygienického Disneylandu z agitačných op-eds časopisu Atlantic (unhygienic Disneyland from The Atlantic’s agitprop-eds). S jedlom typu junk food, alebo vôbec žiadnym jedlom na policiach. Nevidíme hladných Iráncov prosiacich Trumpa o pomoc, ale vidíme také náreky na multi-bilión-dolárových lietadlových lodiach USA. Nevidíme žiadnu zmenu režimu v Teheráne, ale vidíme prepustenie kapitána lietadlovej lode USA, len preto, že sa odvážil verejne žiadať pomoc pre infikovaných námorníkov. Neexistuje žiadna stopa o údajnej „lži“ alebo „kradnutí“ Iránskej vlády, ale existujú zdrvujúce dôkazy o pirátskych krádežiach ochranných másk zo strany USA po celom svete (moja vsuvka: Francúzom „niekto“ ukradol celú štátnu zásobu liekov proti koronavírusu). Tieto dôkazy pochádzajú od vlád Talianska, Nemecka, Francúzska a Kanady. Ak by boli zodpovedné kruhy USA spolupracovali s Iránskymi expertmi v čase vypuknutia pandémie, určite by boli mali menej prípadov doma. Ale oni nechcú spolupracovať, rovnako ako s Čínskymi expertmi, oni len vyzerali ako zberači odpadkov. Teraz Trump obviňuje WHO, ktorá nahradila Irán v pozícii bubáka.

Takisto nevidíme ani kolaps Iránskej ekonomiky, hoci k 18. Aprílu sa okolo 600,000 ľudí zaregistrovalo ako nezamestnaní. V porovnaní, viac ako 22 milión Američanov stratilo zamestnanie k tomu istému dátumu, proporcionálne je to desaťkrát viac (môj dodatok, dnes cez 40 mil.). Navyše, nevidno kolaps Iránskeho ropného priemyslu, ani ich tankery vznášajúce sa beznádejne opustené na mori. Počas pandémie Irán naštartoval 25 nových elektrických projektov v piatich provinciách v hodnote skoro pol miliardy dolárov, úspešne inštaloval obrovskú vŕtaciu platformu na Salmanovom ropnom poli, ako aj plynové vŕtacie zariadenie v Perzskom Zálive. Všetko doma vyrobené, a všetko pre domáci trh. Ako kontrast, sme svedkami historickej ropnej krízy na Západe, kolaps Severoamerického priemyslu bridlicovej ropy, a celý zhluk plných tankerov ropy zaparkovaných pri pobreží USA, ktoré nemajú kde vyložiť náklad. Inými slovami, na „svojom zadnom dvore“ sa pozerajú na scenár, ktorý zamýšľali pre Irán pred dvomi rokmi, alebo v ktorý dúfali keď tam vypukla pandémia. A predsa Irán dokázal že je oveľa húževnatejší a efektívnejší.

To všetko sme už videli – Everything seen before

Napriek všetkým prekážkam a túžobným snom (wet dreams, nechcel som preložiť doslova) svojich nepriateľov, Irán nepadol, a nepadne. Jeho počiatočná vnímaná slabosť sa následne prejavila ako falošná. Irán nepýtal pomoc a pôžičku od IMF pretože si nevedel sám poradiť s krízou, ale aby akceleroval boj s pandémiou. Negatívne odpovede na žiadosti Iránu, a pokusy blokovať iné krajiny od posielania pomoci sú budíčkom pre posledných naivných, ktorí si myslia, že vláda USA má súcit pre civilné obyvateľstvo kohokoľvek. Alebo dokonca svoje vlastné. Krádeže masiek od svojich spojencov tiež dokazujú, že vláda USA zachádza s každým rovnako ako s Iránom. Ako národ so silným zmyslom identity a skupinovej zodpovednosti, Irán dokázal že je extrémne životaschopný v podobných historických situáciách. V 1980-tych rokoch Irán odolal agresii štvrtej najväčšej armády, podporovanej Amerikou a všetkými svetovými mocnosťami, a o dekádu neskôr prebudoval krajinu, napriek tomu, že bol izolovanejší a slabší ako dnes.

Vynechal som posledný odstavec článku.

A ešte ten dodatok: Rozdiel medzi Iránom a USA je aj v tom, že Iránci všetci – bohatí aj chudobní – vnímajú Irán ako svoj štát, a Američania už dnes nie tak celkom, pretože im ho ukradli:

Nová štúdia od Institute for Policy Studies zistila, že zatiaľčo desiatky miliónov Američanov stratili zamestnania počas pandémie koronavírusu, ultra-boháči Americkej elity pozorovali, ako ich „čistá hodnota – net worth“ vyletela o $282 bilióna za púhych 23 dní (nechávam pôvodné označenia, ich bilión ja naša miliarda, nie je to príliš podstatné). A to napriek tomu, že v tomto štvrťroku sa očakáva scvrknutie ekonomiky o 40 percent. Štúdia tiež zaznamenala, že medzi rokmi 1980 a 2020 sa daňová povinnosť Amerických bilionárov, vyjadrená ako percento z ich bohatstva, znížila o 79 percent. Počas posledných 30 rokov, bohatstvo bilionárov USA vyletelo o viac ako 1100 percent, zatiaľčo bohatstvo strednej domácnosti vzrástlo o sotva 5 percent. V roku 1990, úhrnné bohatstvo v rukách Americkej triedy bilionárov bolo $240 bilión; dnes to číslo je $2.95 trilión. Takto, bilionári Ameriky mali prírastok bohatstva – len počas posledných troch týždňov – väčší ako predtým zarobili v úhrne pred rokom 1980. Výsledkom je, že len títo traja ľudia ­– Amazon CEO Jeff Bezos, spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates, a Warren Buffet – Berkshire Hathaway’s – vlastnia toľko bohatstva ako kombinovaná spodná polovica domácností USA.

Správa Institute for Policy Studies vytvára obraz modernej oligarchie, kde super-bohatí uchmatli legislatívnu a výkonnú moc, a majú pod kontrolou vytváranie zákonov. Správa preberá to, čo nazýva novým „priemyslom obrany bohatstva“ – “wealth defense industry” – kde “bilionári platia milióny aby sa vyhli biliónom na daniach”, s tímami účtovníkov, právnikov, lobistov a asset manažérov, ktorí im pomáhajú utajovať ich obrovské majetky v daňových rajoch a takzvaných charitatívnych trustoch. Výsledkom sú ochromené sociálne programy a zníženie životnej úrovne a dokonca sustained drop – trvalý pokles v očakávanej dĺžke života – niečo úplne zriedkavé v dejinách mimo veľkých vojen alebo hladomorov. Len niekoľko Američanov verí že ich deti sa budú mať lepšia ako oni.