Ivan Hečko

Demokracia znamená vláda ľudu. Pôvodne v Aténach bola tzv. priama, plebiscit formou masového mítingu. Priamu demokraciu sa asi ako posledný pokúšal použiť pán Stanke na námestí v Bratislave, len si nevšimol že tam nemal všetok ľud. Teraz je demokracia nepriama, tzv. reprezentatívna, parlamentná, ten Stankeho pokus je skôr anarchiou. Zvolíme si svojich zástupcov a tí nás „budú reprezentovať“.

Idem tu ale skôr trochu analyzovať dve fázy – reprezentanti pred voľbami a keď už sú raz zvolení, ale aj z pohľadu vzťahu strán a oligarchov. Totiž zdá sa byť značný rozdiel medzi tým čo sa povie, niekedy aj napíše, resp. povedané je aj zaznamenané, a potom sa ukáže že je možné „myslieť to“ rôzne. Dokonca aj naša nová pani prezidentka v rámci predvolebnej kampane bola proti základniam USA na našom území. Teraz sa k tomu pre istotu nevyjadruje, hovorí len, že naše miesto v NATO je nespochybniteľné. Uvidíme ako to bude ďalej.

Ale teraz budeme mať dôležitejšie voľby – parlamentné. My si teda demokraticky zvolíme zástupcov v našom domácom parlamente, ten následne postaví vládu (predpokladajme že sa to podarí). Nedávno sme zvolili naších reprezentantov v parlamente EÚ. Budeme mať teda všetko ako má byť, teda dve vrstvy reprezentantov v dvoch parlamentoch: doma a v EP. Teoreticky títo budú na obidvoch úrovniach reprezentovať záujmy a názory svojich voličov.

Pozrime sa na ponuku – máme vôbec z čoho vyberať? Je ich síce dosť, ale sú tu dve základné kritériá: čo môžu ponúknuť? A čo z toho môžu/zamýšľajú potom aj naozaj splniť?

Tých čo sa ponúkajú zjavne ani jedna z uvedených otázok vôbec netrápi. Ponúkajú podľa svojej ideológie (a predstavy na čo chytia voličov) a nad splniteľnosťou budú špekulovať až budú zvolení (podľa okolností buď ako to splniť, alebo ako to obkecať a nesplniť). Uvediem príklad: pán Sulík sa stále pokúša vrátiť (nikdy sme to ale nemali) krajinu do stavu skutočného kapitalizmu – riadeného trhom. Ak by sa mu to podarilo na Slovensku vytvoriť, boli by sme svetový skanzen. Ale keďže v rámci sveta a EÚ ekonomiky už nie sú riadené trhom, nefungovalo by to, sme s nimi prepojení. Až by bol zvolený a zodpovedný, musel by to len obkecávať. U pána Matoviča vlastne neviem čo nám sľubuje, on ani nemá stranu a zaoberá sa najmä intrigami. Tie nové strany vytvorené zo zahraničných zdrojov (plus naši oligarchovia) majú jasný program – zaradiť nás do neo-(liberálneho alebo konzervatívneho) prúdu, podľa inštrukcií tých čo ich platia, hoci oficiálne sa často hrajú hlavne na boj proti korupcii. Ale sama ich existencia na základe väčšinou súkromných peňazí predstavuje korupciu vysokého rangu – ak by zvíťazili, museli by pracovať podľa pokynov platcov, ktorí by tu teda neoficiálne vládli, oni by im robili len poskokov. Už dnes máme viacerí pocit, že to takto funguje v Bratislave.

No a ostali nám strany, ktoré tvoria súčasnú koalíciu a Kotlebovci, a nejaké ďalšie, ktoré nemám ani v zozname (ospravedlňujem sa). Zaujímavou konglomeráciou sú koaličné, pretože hoci sú v koalícii, už aj predvolebne bojujú. Sú zamočení v problémoch a korupcii, ale to sú všetky strany, ktoré už niekedy vládli. Problém to predstavuje hlavne pre Smer a SNS, lebo tie sú akoby viac doľava, a to dráždi zahraničie (a platcov?). O Kotlebovcoch nehovorím, tí sú zo zahraničia vnímaní ako fašistická strana, ten obraz podporujú (výzorom a chovaním) aj niektorí jej členovia, hoci sám pán Kotleba nie a bežne ani ich aktivity.

No a nakoniec moja obľúbená téma – naše médiá, tie „štátne“, t.j. Rozhlas a Televízia SR, platené nami, občanmi. Ale „štát“ nie je objektívny, je pod vplyvom prostredia v rámci EÚ a celého západného sveta, ktoré je výrazne deformované. Len si spomeňme na kampaň proti nám a ďalším štátom, ktoré nechcú migrantov, ktorá v jednom období bola priamo zúrivá, mávali nám pred nosom kvótami a hrozili sankciami. Teraz to stíchlo, možno preto, že prebiehali voľby do EP, nechceli nás dráždiť. Ale migrácia je stále na stole. A pritom za ňu niekto zodpovedá – štáty, ktoré rozvrátili krajiny pôvodu migrantov. Súhlas s migráciou znamená súhlas s prenosom nákladov z týchto zničených krajín – zdrojov migrácie – na cieľové krajiny – akým právom? Migrácia sa má riešiť v krajinách pôvodu, na základe reparácií od krajín ktoré ich zničili (vlastne na základe Cieľa č. 2 Paktu). A to je len jeden z bodov, s ktorými sa naši zvolení zástupcovia budú potýkať.

Ďalší zaujímavý bod je farizejstvo EÚ, ktoré sa prejavilo v postoji k Iránu. V zmluve JCPOA sa v časti o sankciách v bode 26 EÚ (celá, nielen signatári) zaväzuje zrušiť sankcie, ak Irán bude plniť záväzky zmluvy. Po odstúpení USA od zmluvy a obnovení sankcií USA Irán naďalej zmluvu dodržoval, ale EÚ tiež postupne obnovila sankcie v rozpore so zmluvou. Teraz, keď Irán prekročil jeden zo záväzkov zmluvy, EÚ tlačí, aby sa vrátil k dodržiavaniu záväzkov v zmluve, hoci druhá strana od nej odstúpila, a ostatní signatári a EÚ proti sankciám neurobili nič! A „ľudské práva“ a absolútne protiprávne väznenie pána Assangea som spomenul v poslednom blogu.

Tým chcem ale len ukázať, že fungovanie v rámci skorumpovanej EÚ vyžaduje schopných politikov, pretože tí z EÚ prejavujú pomerne dlhodobo nadradenosť rôznych súkromných záujmov nad právom, nechcem použiť slovo charakterom, lebo také niečo sa neočakáva vôbec. Was ist das? Prežitok. A aj nadradenosť voči štátom strednej a východnej Európy. Ono je to vlastne dané práve tým, že v skutočnosti nevládnu vlády a parlamenty, ale oligarchovia, ktorí ich platia, podplácajú, prípadne vydierajú, a obyčajní ľudia ich nezaujímajú. Ich predsa nikto nevolí a teda ani nemôže odvolať. Nikomu neskladajú účty, nie sú za nič zodpovední.

Naozaj neviem koho budem voliť.