Ivan Hečko

Zdroj: Craig Murray, Consortium News. S osemročným oneskorením bola žiadosť o vydanie Európskeho zatykača na Juliana Assangea konečne predložená primeranej autorite – Švédskemu súdu. Keď sa tak stalo, súd odmietol zatykač vydať.

Poznámka: Vyššie uvedený zdroj neprekladám celý, ale je zdrojom ako základnou inšpiráciou a používam časti článku.

Poznámka: Vyššie uvedený zdroj neprekladám celý, ale je zdrojom ako základnou inšpiráciou a používam časti článku.

Totiž, pôvodný zatykač na Juliana Assangea zo Švédska nebol vydaný súdom, ale vyšetrovateľom. Tento bol akceptovaný (upheld) Najvyšším súdom v Británii (U.K. Supreme Court), napriek otvorenému priznaniu tohto súdu, že to nie je celkom to, čo Parlament mal na mysli frázou, že „zatykač musí pochádzať od „judicial authority““; a aj napriek tomu, že okamžite potom bol zmenený príslušný zákon, aby sa akceptovanie podobného „zatykača“ viac nemohlo opakovať. Skutočná ukážka rešpektovania práva (EÚ bola ticho, ale čo keby sa to stalo u nás? Asi by sme museli reformovať súdnictvo!).

Ale následkom tej zmeny zákona, v snahe získať nový Európsky zatykač na Assangea, Švédski vyšetrovatelia, po ôsmich rokoch, museli už požiadať o jeho vydanie súd. A súd si pozrel prípad, a odmietol, s odôvodnením, že tento krok by bol neprimeraný. To je obrovské sklamanie pre falošnú ľavicu v UK, Blairovcov a ich sortu, ktorí potrebujú aby Assange bol sexuálny násilník, aby obišli (ne)morálne rozhodnutie o jeho stíhaní za publikovanie pravdy o ilegálnych vojnách neokonov, ktoré podporujú a na ktorých sa zúčastňujú.

Nebudem sa v prípade ďalej vŕtať, v pôvodnom článku to pokračuje, ale jednoznačný záver je, že neexistuje dôkaz že prišlo k znásilneniu. Dokonca dôkazný predmet predložený prezervatív neobsahuje DNA údajného páchateľa, čo je vlastne dôkazom že prípad sa nestal. A teda znamená, že celý „proces“ je výmysel za účelom zatknutia pána Assangea za následným účelom jeho vydania do USA, kde by bol už súdený vlastne za publikačnú činnosť (t.j. ako politický väzeň). Navyše, Julian Assange sa nikdy nebránil vyšetrovateľom a vypovedal viacnásobne pre vyšetrovateľov aj počas azylu na Ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.

Ale ešte nejaký „dôkazný materiál“, ktorý asi nebol braný do úvahy, lebo sa nehodí. Oficiálna žalobkyňa je dáma menom Sofie Wilen, ktorá v priebehu policajného interview poslala tieto 3 SMS-ky:

14.25: „nechcela som vzniesť obvinenia proti JA ale polícia chcela mať niečo na neho“

17.26: bola „šokovaná keď zatkli JA, pretože ja som len chcela aby podstúpil test“ (asi DNA)

nasledujúci večer o 22.22: „bola to polícia kto vyfabrikoval obvinenia“

Ostáva otázne, či to rozhodnutie Švédskeho súdu pomôže pánovi Assangeovi k tomu, aby Británia ďalej posudzovala jeho prípad podľa zákonov a prepustila ho, keďže publikačná činnosť nie je protizákonná, a „elektronická špionáž“ sa ťažko dá dokázať, keďže zdroje informácií môžu byť rôzne (a navyše ju vykonávajú štátne inštitúcie mnohých štátov, najmä práve USA a UK).

Ale – ak mu nepomôže, pričom je jednoznačne v práve – čo na to statočné inštitúcie „ochraňujúce demokraciu“ v EÚ a aj konkrétne u nás? Ako to, že neposielajú Britskej vláde výzvy aby okamžite prepustila pána Assangea? A už sme opäť pri pomerne frekventovanom výraze práve od zástupcov EÚ – aké sú to teda tie „hodnoty EÚ“, ktoré vraj my alebo Maďari sem-tam porušujeme a EÚ nás za to napomína a vyzýva nás aby sme sa polepšili lebo bude zle? A Británia je ešte stále v EÚ! A čo inštitúcie ktoré sa vraj zaoberajú ochranou ľudských práv? A rôzne Transparencie, ktoré vŕtajú do nás za blbosti?

Predsa primárny súd rozhodol, že nie je vinný z toho z čoho je oficiálne obvinený a iné obvinenie nebolo proti nemu vznesené. A už roky žil kvôli tomu v azyle a teraz je v Britskom väzení. Podľa oficiálnej verzie za čin, ktorý primárny súd odmietol. Kde je to Európske právo, tie naše univerzálne zásady a princípy? A naše „univerzálne hodnoty“, zdá sa, že nie celkom? A čo na to napríklad naše „osobnosti verejného a spoločenského života“ napríklad z Bratislavskej Kaviarne, aj iné, prípadne šéfovia politických strán v nábehu k parlamentným voľbám, alebo naša fungl nová pani prezidentka? Majú všetci možnosť predviesť sa aké „hodnoty“ hodlajú obhajovať (rozumej iné ako majetkové – o tých nemusia, sú jasné).