Ivan Hečko

Článok má názov “Teraz Mattis pripúšťa, že nebol žiaden dôkaz že Assad použil jedovatý plyn proti vlastným ľuďom“. Toto prekvapujúce vyhlásenie sa utopilo v prepolitizovanom poprasku okolo tzv. „Nunesovho Memoranda“ a „Steeleho fascikla“ (tieto dve veci predstavujú črtajúcu sa novú „super Watergate“, viď informáciu v druhej časti šikmým písmom). Preklad článku autora menom Ian Wilkie:http://www.informationclearinghouse.info/48767.htm

Toto tvrdenie „udrelo do tváre“ Memorandum Bieleho Domu od NSC – National Security Council – Národný bezpečnostný výbor – ktoré bolo bleskovo vytvorené a odtajnené, aby zdôvodnilo Americký útok Tomahawkmi na leteckú základňu Shayrat v Sýrii (o tom som už písal v blogu, vyslali 59 Tomahawkov a doletelo 23, ostatné obrana zlikvidovala, hoci tam Rusi nemali S300, nespôsobili významné škody).

Mattis neudal žiadne časové údaje, čo znamená, že ako udalosť z roku 2017 v Khan Sheikhoun, tak aj tragédia v roku 2013 v Ghouta, sú nevyriešené prípady vo vnímaní Ministerstva Obrany a Obrannej Špionážnej Agentúry (Defense Intelligence Agency). Mattis dokonca uznal, že “skupiny poskytujúce pomoc a iné“ poskytli vtedy údaje a správy, ale nedošli k tomu, aby vyhlásili prezidenta Assada za vinníka. V obidvoch prípadoch boli obete spôsobené otravou organofosfátmi; toľko je isté. Ale Amerika obvinila Assada z priamej zodpovednosti za útoky Sarinom a dokonca obvinila Rusko zo zodpovednosti v tragédii v Khan Sheikhoun.

Teraz ich vlastný vojenský „boss“ povedal v zaznamenávanom rozhovore, že nemáme žiadne údaje ktoré by podopreli tento záver. Tým vlastne Mattis mlčky spochybnil intervencionistov, ktorí boli zodpovední za pretláčanie historky “Assad je vinný” dvakrát bez dostatočnej podpory faktami, aspoň v očiach Pentagonu.

Tento nesúlad medzi Bielym Domom a Ministerstvom Obrany je zvlášť znepokojujúci ak ho vnímame v súvislosti so „zborom“ expertov na zbrane hromadného ničenia (WMD), ktorí sa stále pýtali (Obamovho a Trumpovho) Bieleho Domu na príbehy ohľadne chemických zbraní v Sýrii prakticky od prvého momentu keď sa tieto “udalosti na príkaz Assada” objavili.

Seriózni, skúsení experti a vyšetrovatelia na chemické zbrane ako Hans Blix, Scott Ritter, Gareth Porter a Theodore Postol všetci vyjadrili pochybnosti o “oficiálnych” Amerických historkách ohľadne použitia Sarinu prezidentom Assadom. Všetci títo analytici sa zamerali na technické aspekty tých dvoch útokov a podľa ich názoru nie sú konzistentné s použitím Sarin-munície úrovne štátnej výbavy.

Napríklad pri udalosti z roku 2013 v Ghouta boli použité domácky vyrobené rakety typu ktorému dávajú prednosť vzbúrenci. Memorandum Bieleho Domu ohľadne Khan Sheikhoun sa zdá byť významne založené na svedectve tzv. Syrian White Helmets (Sýrske Biele Helmy), ktoré boli nafilmované na mieste udalosti v kontakte s predpokladanými obeťami Sarinu a neutrpeli žiadnu ujmu.

Podobne, tí istí herci boli nafilmovaní oblečení vo výcvikových oblekoch pre chemické útoky v oblasti predpokladaného „miesta útoku“ v Khan Sheikhoun, čo je niečo, čo robí ich výpoveď (a vzorky) významne pochybnými. Výcvikový oblek neposkytuje vôbec žiadnu ochranu a títo ľudia by všetci boli mŕtvi ak by boli prišli do kontaktu so Sarinom vojenskej triedy.

Chemické zbrane sú odporné a ilegálne, a nikto to nevie lepšie ako Carla Del Ponte. Nebola však schopná splniť svoj mandát „U.N. Joint Investigative Mechanism“ na likvidáciu chemických zbraní v Sýrii a odišla na protest pre odmietnutie zo strany USA plne vyšetriť obvinenia z použitia chemických zbraní “rebelmi” (džihádistami) spojencami s Američanmi v snahe vystrnadiť prezidenta Assada (včítane použitia Sarinu proti-Assadovskými rebelmi). Viď môj starší blog napr. tento .

Skutočnosť, že vyšetrovatelia OSN boli v Sýrii v čase keď prišlo k udalosti s chemickými zbraňami v Khan Sheikhoun v Apríli 2017 značne spochybňuje, že by Assad dal príkaz nasadiť Sarin v tom čase. Zdravý rozum naznačuje, že Assad by si bol zvolil akýkoľvek iný čas ako práve ten, ak by chcel použiť zakázanú zbraň, ktorú sa zaviazal zničiť a nikdy nepoužiť. Navyše by tým ohrozil svoju podporu z Ruska ak by sa na neho pozerali ako na vojnového zločinca a stiahli svoju podporu.

Takticky, mne ako bývalému vojakovi nedáva žiaden zmysel že by niekto zámerne cielil na civilistov a deti, ako to referuje správa Bielych Heliem.

Existuje presvedčivá analýza Garetha Portera, ktorá naznačuje, že fosfáty mohli byť uvoľnené po tom, ako letecká munícia trafila chemický sklad, keďže mrak a obete (aj keď to vyzeralo ako organofosfát v určitých prejavoch) nevyzerajú ako vojensky špecifikovaný Sarin, zvlášť nie ako Ruský bombový s vysokým obsahom, ktorý bol použitý podľa nezávislých skupín ako “bellingcat”.

Dôveryhodnosť Ameriky bola poškodená už Colinom Powellom v OSN v roku 2003, keď falošne obvinil Saddama Husseina že má mobilné laboratóriá na výrobu anthraxu. Preskočme na rok 2017 a narazíme na Nikki Haley v nepríjemne podobnej situácii, ako v Bezpečnostnej Rade OSN vyzýva na akciu proti ďalšej „nezápadnej“ hlave štátu na základe slabých nepodložených dôkazov. Teraz minister Mattis priložil pod kotol skeptikov ohľadne propagandy o ZHN tým, že retrospektívne spochybnil dôvod pre Americký útok Tomahawkmi.

Zatiaľčo vôbec nemám v úmysle zľahčovať hrôzu toho, čo sa stalo nevinným civilistom v Sýrii, nastal čas pre Ameriku prestať najprv strieľať a potom sa pýtať.

V druhej časti sa vrátim k na začiatku avizovanej novej afére (super-)Watergate. Pôvodná Watergate bola škandálom, kedy vládnuca strana použila tajné služby na odpočúvanie sídla tej nevládnúcej (keďže majú dlhodobo len dve strany čo stoja za úvahu), a keď sa to prevalilo prezident musel odstúpiť. Dnes to vyzerá, že Demokratická strana chystala materiál proti Trumpovi už roky, začali ešte počas vlády Obamu. Bol najatý bývalý Britský špión Steele, ktorého materiál sa volá Steeleho fascikel (Steele dosier) a spolupracoval s ďalšími dvomi osobami, a bol platený firmou Fusion GPS, prepojenou s Demokratmi. Druhý materiál – Nunesovo Memorandum – je „obranou“, ale viac asi protiútokom Trumpa a Republikánov, a naznačuje využívanie FBI, ale aj CIA, na vytvorenie celej aféry zvanej RussiaGate, čo je analogické s Watergate, len asi väčšie. Týka sa vytvorenia aféry okolo vzťahov pána Trumpa s Ruskom v zmysle deformácie jeho obrazu, a obrazu porážky Demokratov vo voľbách, čo sa takto prezentuje ako „spolupráca Trumpa (Republikánov?) s nepriateľom“. Zatiaľ ale neviem dosť o obsahu týchto materiálov. Pokúsim sa nájsť viac materiálu ktorému budem rozumieť a budem schopný urobiť „výcuc“. Zatiaľ som našiel dôležitú otázku pána Cohena, autora iného článku na túto tému tiež v InformationClearinghouse: Bola Russiagate vytvorená hlavnými vodcami špionážnej komunity USA, a nie len FBI? Ak je to tak, je to najnebezpečnejší politický škandál v moderných Amerických dejinách, a najškodlivejší pre Americkú demokraciu. A ak áno, tak to skutočne, ako prehlasujú horliví propagátori Russiagate, robí Watergate v porovnaní relatívne nepodstatnou. A – píše sa na inom mieste – ak áno, tak navyše to už nebude Russiagate, ale Intelgate – t.j. škandál špionáže USA (angl. Intelligence) proti vlastnému prezidentovi!