Ivan Hečko

Po 15 rokoch odmietania názoru že invázia do Iraku bola iniciovaná len kvôli zmocneniu sa Irackých zdrojov, veľké naftárske firmy v čele s architektmi vojny, ktorí prestúpili do súkromného sektora, nehorázne inzerujú svoje kontrakty na prieskum a produkciu Irackých naftových polí potenciálnym investorom.

Britská naftárska a plynárska firma BP vyhrala kontrakt na prevádzku náleziska nafty Rumaila Oil Field už v roku 2009, a dnes sa hrdo chvastá svojimi novými možnosťami na vrty na Twitteri. Rumaila je jednoducho obrovská; podľa niektorých kritérií je to najväčšia zásoba ropy na planéte , a dnes ťaží každý deň ropu v hodnote 100 miliónov dolárov – dosť na to, aby zaplatila ročný zdravotný rozpočet Iraku pod vojnovou vládou US koalície každých 5 dní.

Jeden zo súčasných členov správnej rady je Sir John Sawers, predtým veliteľ MI6 od roku 2009 do 2014, ktorý pôsobil ako špeciálny vyslanec UK v Iraku počas okupácie. Potom speňažil určité pozície a stal sa členom BP ako Nezávislý Nevýkonný Riaditeľ v roku 2015, rok po tom ako odišiel z MI6 a dva roky potom ako BP dostala do ruky licenciu na využívanie jedného z najhodnotnejších zdrojov tekutého zlata na planéte. Zdá sa, že na túto veľmi Britskú oligarchiu nedohliadal žiaden regulačný úrad.

V marci 2003, tesne pred nástupom Británie do vojny, BP odmietla správy, že viedla rozhovory s Downing Street (sídlo premiéra) ohľadne Irackej ropy ako “značne nepresné” a poprela, že by mala “strategický záujem” v Iraku, zatiaľčo Tony Blair popísal “the oil conspiracy theory” – konšpiračnú teóriu o rope – ako “maximálne absurdnú”.

Ale interné správy (memo) odhalené v The Independent v roku 2011 podávajú značne odlišnú históriu. V sérii mítingov v roku 2003 BP odhalila, že oslovili členku snemovne lordov za stranu Labour Party aby lobovala u Blairovej vlády a požadovala podiel na koristi z Irackej vojny ako výnos za vojenskú podporu UK.

V záznamoch (minutes) zo stretnutia s BP, Shell a BG (predtým British Gas) 31 Októbra 2002 sa dočítame:

“Barónka Symons súhlasila, že by bolo ťažké zdôvodniť ak by Britské firmy prerobili takto v Iraku, ak samo UK bolo predtým výrazným podporovateľom vlády USA počas celej krízy.”

Ministerka potom sľúbila “podať spätnú správu firmám pred Vianocami” o svojich lobovacích snahách. Ministerstvo zahraničia aj pozvalo BP 6. Novembra 2002 na rozhovor ohľadne príležitostí v Iraku “post regime change” – po zmene režimu. Záznamy ministerstva uvádzajú:

“Irak je veľká ropná príležitosť. BP zúfalo potrebuje (is desperate) sa tam dostať a znepokojuje ju možnosť, že by politické dohody túto príležitosť znemožnili.”

Nie je to prvý krát v ich histórii (viď štátny prevrat v Iraku v roku 1953) keď BP uspela v presviedčaní vlády UK, aby sa silou zmocnila zdrojov suverénneho cudzieho národa a zvýšila tým ceny akcií veľkých korporácií ako oni sami. Kumpáni, ktorí sa neprestajne točia okolo lietacích dverí medzi vojenskými a vládnymi pozíciami, ako Sir John Sawers, bezpochyby zarobili dobrých pár šilingov na dividendách a hmlistých platoch; vlastne Sawers je dnes pravidelným úkazom na Bilderberg konferenciách, v spoločnosti Hillary Clinton a George Busha. Predpokladám, že si výborne rozumejú.

Cena bola len viac ako 100,000 životov Irackých civilistov. Ale aspoň teraz vieme s určitosťou povedať, že áno, vojna v Iraku bola o rope.

Moja poznámka: tá „cena“ je tu výrazne nízko odhadnutá, napriek tomu, že ide o kritický článok; „Lekári bez hraníc“ odhadli, že vojny v Afganistane a Iraku spôsobili smrť 1,3 až 2 miliónov ľudí. A odvtedy ich dosť pribudlo. A potvrdzuje to, že dnes vo svete vládne skupina feudálov ktorých by sme mohli nazvať „Investori bez hraníc“, ak im nejaká hranica prekáža, použijú „humanitárnu vojnu“ viď napr. môj blog kto vládne svetu , alebo projekt PNAC. Zdroj článku Amity Underground .