Ivan Hečko

Nadpis znie absurdne, ale tak to bolo: my sme celý čas žili v strede Európy, ale po roku 1989 nás západná časť Európy postupne presvedčila, že len oni žili v Európe. Dnes sa ale v podstate ukazuje, že krajiny V4 sú posledná časť Európy, kde sa v kompaktnej oblasti zachováva Európska kultúra v tom širokom zmysle slova ktorého základ je „kult“, z ostatných možno Rakúsko, snáď Portugalsko. Napríklad vo Francúzsku sú celé mestá, napr. Marseille, kde sa do niektorých častí mesta Francúz neodváži, podobne časť Bruselu pre Belgičana, aj časti miest v Nemecku, do ktorých Nemci nevstupujú. Išiel som autobusom z Londýna (zo stanice Victoria) do Cambridge, cez Juhovýchodnú časť Londýna – tak to určite nebolo Anglicko. Ale po odbočení smerom na sever sme sa po pár kilometroch do Anglicka vrátili, aspoň z okna autobusu to tak vyzeralo. To na úvod stačí.

Teraz máme náročný proces „spätného prijatia do Európy“ za sebou a môžeme skúsiť vyhodnotiť, alebo aspoň definovať, jeho „fázy“. A navyše, teraz to už vieme hodnotiť trochu aj z hľadiska dneška, kedy sme sa postupne dozvedeli, kam sa EÚ vlastne pokúša nás dotlačiť.

V prvej fáze sme si mali budovať politický a právny systém. To nebolo prekvapujúce, s tým sme počítali. Náš politický systém bol aj predtým parlamentný, len politické strany boli všetky pod kontrolou KSČ, takže prakticky toto stačilo odbúrať. Ďalej sme budovali právny systém nezávislý na politickom systéme. Toto je tiež teoreticky správne. Ale ako sa ukazuje dnes, tu si EÚ dala zabudovať háčik – na území EÚ môžu voľne pôsobiť akékoľvek „neziskové organizácie“. Konkrétne napríklad aj také, ktoré sú platené z rozpočtu USA, alebo Británie, alebo súkromníkov ako pán Soros. A médiá musia byť „slobodné“, čiže nesmú byť pod vplyvom štátu. No a tieto dve zložky vo vzájomnej spolupráci vlastne vytvorili v tejto oblasti akúsi potenciálnu „piatu kolónu“ (PK). Nie je totiž prakticky kontrolovateľné, v akej miere sú médiá pod vplyvom neziskoviek platených zo zahraničia, alebo pod ťažko dokázateľným vplyvom politických strán, prípadne neoficiálnych skupín ako rôzne „kaviarne“, ktoré presadzujú záujmy EÚ (viď ďalej) – samozrejme pod vplyvom len „neoficiálnym“. To je podľa mňa súčasná situácia u nás, týmto skupinám médiá „splnia čo im vidia na očiach“ a veľmi zriedka dokážu zachovať politicky neutrálny postoj.

Ďalšia fáza boli podnikateľské subjekty zo zahraničia, ktorých väčšinu sme samozrejme vítali, keďže nám zabezpečili zamestnanosť a rast ekonomiky. Až teraz si postupne uvedomujeme, že hlavne sebe zisky – väčšie ako by mali v domácej krajine (pri dokonca vyššej kvalite). A teraz si aj uvedomujeme aké búdy na nás ušili rôzne firmy ponúkajúce „len taký prieskum ohľadne uránu, nafty a pod.“ Až následne sa ukázalo, že ak im nedovolíme v tom pokračovať, prípadne prejsť na ťažbu aj proti vôli obyvateľstva, musíme im vraj zaplatiť za niečo, čo sme si vlastne nikdy neobjednali.

Takže v podstate to už treba len zosumarizovať, a nie podľa newspeaku, ale naším jazykom. To čo vidíme v Poľsku a Maďarsku je pokus vymaniť sa z akejsi bezmocnosti voči aktivitám z krajín EÚ a mimo EÚ na ich územiach, buď zavádzaním zákonov ktoré im umožnia brániť sa, alebo čiastočným podriadením právneho systému domácemu politickému systému a nie nátlakovému systému z EÚ – PK. Ten totiž na presadzovanie svojich záujmov používa okrem vyššie uvedených zložiek PK aj niektoré politické strany vo vnútri krajín, ktoré sú pod vplyvom ideológie tzv. neokonzervatívcov. Základom tejto ideológie je, že prvoradé práva sú právo na podnikanie a právo na zisk. Potom nasledujú práva presadzované tzv. „slniečkármi“. Tie ostatné ľudské práva sú podľa nich len odvodené, a zabezpečenie tých uvedených nám ich zaručí „automaticky“, tým že zabezpečí „prosperitu“.

Táto schéma v podstate umožňuje EÚ zároveň vyvolávať v jednotlivých krajinách EÚ pomerne voľne problémy medzi vládou a obyvateľstvom, ak im vláda nevyhovuje. EÚ presadzuje zo svojej moci programy s ktorými obyvateľstvo nesúhlasí, a lokálne vlády majú minimálnu možnosť brániť sa – konkrétny príklad je migrácia, alebo v Maďarsku Sorosova univerzita. My v súčasnosti nie sme pod tlakom kvôli migrácii, lebo sme prijali niekoľko migrantov. Ale podľa kvót sme hlboko pod „normou“ a ak sa nič nezmení, pod tlakom budeme. A – v prípade že naša vláda, táto alebo ďalšia, prijme migrantov podľa kvót – sa dostane do situácie, kedy bude naše obyvateľstvo proti našej vláde kvôli niečomu, čo spôsobila EÚ a nie naša vláda. Takže buď si vytvoríme nejakú ochranu na právnej úrovni, alebo sa budeme tiež vyhrážať odchodom z EÚ – inú možnosť vlastne nemáme. Je tu ešte teoreticky možnosť požiadať na úrovni EÚ o zmenu interpretácie článku č. 2 Lisabonskej Zmluvy – viď napr. tento môj blog – podľa mňa ho nemožno aplikovať na migráciu vôbec – ale to by sa aj tak týkalo iba migrácie a to nestačí. A ešte – pri vstupných jednaniach sme sa k ničomu takému nezaviazali, a migranti sú výstupom agresívnych vojen ktorých vinníci sú známi, a poznáme aj dokument PNAC, podľa ktorého to prebieha. Možno by stačilo pri prípadných rozhovoroch opustiť newspeak a spomenúť tieto „detaily“, prípadne otázky, čo urobili „nadradené“ krajiny a celá EU na prevenciu alebo zastavenie tých vojen.

Treba si vlastne prebrať aj to, aké máme možnosti zachovania suverenity na základe vôle nášho obyvateľstva. Predsa nemôže to byť tak, že vstupom do EÚ sme sa zriekli suverenity na základe počtov – v pomere k počtu obyvateľstva EÚ je nás zanedbateľne. Ale na našom území by sme mali v základných veciach rozhodovať suverénne, a to musí byť zachované aj v rámci EÚ. Možno by stačilo rozšíriť Lisabonskú zmluvu o ďalší článok – treba túto vec navrhnúť spolu s ďalšími malými krajinami. Pri navrhovaní treba argumentovať zachovaním EÚ v jej súčasnom počte krajín. Bolo by dokonca možné argumentovať aj v podstate nezákonným vplyvom neziskovky pána Sorosa v EP.

A na koniec – sem tam som použil termín „záujmy EÚ“, alebo podobný. Súčasné záujmy EÚ v mojich očiach nereprezentujú záujmy väčšiny obyvateľstva EÚ, ale snahu ovládnuť obyvateľstvo pomocou cieleného vymývania mozgov, s dlhodobým cieľom vytvoriť feudalizmus podľa vzoru USA – pohltenie bohatstva spoločnosti niekoľkými rodinami a ovládnutie. V Západnej Európe sa im to už dosť darí, časť obyvateľstva im tam „žere“ tie falošné reči o humanitárnych vojnách a potrebe prijať úbohých migrantov, a nie sú schopní uvedomiť si, že ak by USA a spol. neboli vyvolali tie vojny, včítane rozvratov v Afrike, skoro žiadni migranti by neboli, a tí čo by boli by neboli úbohí. My ešte pamätáme lži komunistických médií a teda rozoznávame to isté v inej farbe. Takže sa pokúšajú nás nejako postupne zlomiť, a časť nášho obyvateľstva, a možno aj politického spektra, to podporuje vedome – PK – časť možno nevedome. Ale verím, že veľká väčšina to nepodporuje.