Ivan Hečko

V poslednom čase sa v médiách, aj v blogoch hodne píše o extrémizme a jeho príčinách. Keď si tak porovnám čo sa píše v médiách a čo v blogoch, automaticky z toho vyjde fakt, ktorý ja považujem za jeden z významných momentov, ktorý spôsobuje stály rast extrémizmu – v médiách sa klame, a to aj všeobecne, aj o extrémizme, resp. jeho príčinách.Jeden zo spôsobov buď klamania, alebo používania jednostranných pohľadov na veci, je tzv. „newspeak“ ktorý sem prenikol zo západných médií a súvisí s predstieraním „objektívneho a slušného“ vyjadrovania sa. Napríklad, „to čo hovoríte je úplná blbosť“ sa v newspeaku preloží napríklad „obávam sa, že o vašom tvrdení by sa dalo s úspechom pochybovať“ – a toto je pritom dosť silný variant, lebo pomerne priamo protirečí. Ak nasadíme tento prístup vo väčšom rozsahu a obohatíme ho ideológiou neokonzervatívcov, tak sa nám ťažko podarí niečo z dnešného diania popísať pravdivo a zrozumiteľne (extrémna kombinácia). Keď človek číta dlhší text v tomto tóne, vidí že cieľom textu určite nie je popisovanú vec korektne popísať, a teda riešiť vôbec nie, iba popliesť prípadných čitateľov. Dnes „korektný popis“ v rámci EÚ znamená popísaný v súlade s našou ideológiou neokonzervatívcov so zachovaním „korektného“ vyjadrovania. Lož sa nezakazuje, ak vznikne aplikovaním toho pravidla, skôr naopak, treba „zachovávať naše hodnoty“, čo môže zahrnovať aj klamanie.

Uvediem príklad. Kotlebov úspech v predošlom období vysvetľovali politici jeho sľubmi zatočiť s neprispôsobivými obyvateľmi, s ktorými si zatiaľ nikto nevie rady. V procesoch okolo tohto problému sa postupne rôznym spôsobom zahmlievalo. Najprv sa zaviedol termín „Rómovia“ na označenie problémových obyvateľov, namiesto názvu „cigáni“. Týmto sme podľa môjho názoru zaviedli do problému rasistický pohľad – problémoví predsa nie sú Rómovia, ale cigáni, t.j. časť Rómov a s nimi aj niekoľko bielych, ktorí žijú cigánskym spôsobom života a nie sú schopní ho opustiť. V snahe o „korektnosť“, ktorá je dosť pochybná, sme opustili pravdivosť popisu problému, a sťažuje to jeho riešenie. Mali sme rozbehnutý veľmi dobrý a úspešný projekt riešenia, ktorý predstavovali internátne stredné školy pre deti ľudí z osád. Po tuším asi dvoch rokoch, ktoré ukazovali že projekt je významne úspešný, nás Brusel napadol, že projekt je segregačný, a teda rasistický, a eurofondy nám na to viac nedajú. Pritom výsledky naznačovali, že vytrhnutie mladých obyvateľov osád z ich prostredia bolo také úspešné, že boli pomaly pripravení na zaradenie sa do normálneho prostredia. Projekt bol vlastne zrušený čiastočne aj preto, že bol popísaný zo strany EÚ ideologicky a nesprávnymi názvami, „korektne“ na základe newspeaku. Tá skupina cigánsky žijúceho obyvateľstva sa predsa nedá prevychovať nesegregačne – iná skupina sa nijako nepribližuje tým potrebám kultúrno-spoločenskej časti výchovy.

V poslednom čase sa objavilo viacero mediálnych prezentácií, či v tlači, alebo v RTVS, kde sa „korektne“ – z hľadiska pohľadu súčasnej ideológie – popisoval život pred rokom 1989 asi s takým množstvom a kvalitou lží, ako sa za „komunizmu“ popisoval kapitalizmus za prvej republiky. Reagovalo na to viacero blogerov, ale médiá a politici si to príliš nevšímajú, štandardné politické strany (zaradené v „celoeurópskych“) to nemôžu kritizovať, lebo ten pohľad na vec je z pohľadu politického diktátu EÚ ten „korektný“. Ukazuje sa, že jediné strany v politickom spektre, ktoré „si môžu dovoliť“ hovoriť v niektorých veciach pravdu, sú nové strany, alebo malé strany, ktoré (ešte) nie sú členmi centrálnych strán EÚ, strana Die Linke v Nemecku, možno ešte FPÖ v Rakúsku, a pod. Samozrejme aj Kotlebovci, ktorí však obohacujú svoje názory z histórie aj fašistickými názormi, teda opäť niektoré skutočnosti z minulosti popisujú lživo. Ale aj tak názory na minulosť dnes nie sú také dôležité vo vytváraní extrémizmu, ako lživé názory tlačené „zhora“ – z EÚ – na to čo sa deje vo svete v súčasnosti.

Druhý príklad: Ukrajina nemôže vstúpiť do EÚ, kým nezavedie okrem iného „pluralitu médií“. Podľa všetkého to je len dočasne, predsa my sme v EÚ a dnes žiadnu nemáme, ak sa za pluralitu nepočítajú blogeri. Všetky oficiálne zdroje preberajú „správy“ z lživých zdrojov USA, kde sa dobyvačné vojny – prakticky novodobé križiacke výpravy – nazývajú podľa newspeaku šírením demokracie – s viac ako 2 miliónmi obetí len v poslednom čase, cca 20 miliónov od II. svetovej vojny. Tá požiadavka je zrejme formálna a znie ako vtip.

Vojská USA sa dnes nachádzajú, v sile asi 1700 kusov, v Sýrii a Iraku. V obidvoch prípadoch tam nie sú na pozvanie oficiálnych vlád, v prípade Iraku možno so súčasnou vládou majú nejakú „dohodu“ ktoré bola vynútená po obsadení, teda asi tak ako boli na pozvanie Rusi v Afganistane. Sýrsky prezident ich oficiálne vyzval na opustenie územia Sýrie, spolu so sťažnosťou v OSN, OSN si to viac-menej nevšíma, väčšina krajín vo valnom zhromaždení je pod vplyvom USA. V Afganistane je bábková vláda dosadená a platená USA. Pritom Taliban, proti ktorému tam bojujú, vznikol čiastočne z nimi podporovanej Ál Kájdy. Občania vo všetkých týchto krajinách sú za odchod Američanov, ale prípadnej ďalšej vojny sa asi boja viac, v Afganistane ju už majú. A OSN, EÚ a aj lokálne vlády v EÚ, sa tvária, že všetko je v poriadku, tam sa bojuje za „naše hodnoty“, ktoré by som rád videl niekde v tvare zoznamu. Niekde na začiatku by muselo byť „zbrojenie ako ťahúň západných ekonomík“. A týmto som sa vlastne už prejavil ako extrémista, ktorý vníma „naše hodnoty“ povrchne.

Vo všetkých týchto prípadoch v rámci celej EÚ, a ani u nás, neexistuje v podstate žiadny spôsob, dostatočne významný na to aby mal zmysel, ako sa zasadiť za návrat pravdy, prípadne aspoň čiastočný, do médií a aj do politického života. Väčšina ľudí si želá, aby sme zrušili protiruské sankcie, aby NATO prestalo provokovať na Ruských hraniciach, aby USA odišli z okupovaných krajín (včítane Nemecka, kde majú okupačné vojsko od konca II. svetovej vojny), atď. Ja napríklad aj aby sme vystúpili z NATO, nakoniec ten predpísaný plebiscit k tejto téme sa nekonal, o vstupe rozhodli Dzurindovci. Ale neexistuje na to žiadny primerane významný spôsob. Akú možnosť riešenia tohto problému nám dáva naše politické prostredie v EÚ? Jediný spôsob je podporovať extrémistické politické strany, resp. neštandardné strany takto označované v rámci EÚ prostredia a newspeaku. Zrejme je za tým povinne predstieraná predstava, že predsa táto ideológia je tá jediná správna a teda strany iného razenia sa aj tak mýlia.

Ale čím sa potom líšime od toho čo sme opustili pod názvom komunizmus? Asi len tým, že vtedy sme mali samizdaty a teraz blogy, vtedy sme poslúchali Rusov a teraz Američanov. Ale to je rovnako nenormálne a teda nenormálny je celý spoločensko-politický systém. Nie sú niektorí tí „extrémisti“ jediní normálni? Ak uvážime čo nazývame v rámci „newspeaku“ normálnym, tak mi vychádza že áno, a asi nás bude takých ďalej pribúdať. Budeme tí, čo nerozumieme „naším hodnotám“, lebo len povrchne poznáme naše náboženstvo, pardon, jediný dokonalý filozofický systém, ktorý sa volá marxizmus, tfuj, neokolonializmus, tfujtfuj, neokonzervativizmus.