Ivan Hečko

Termín Korporátny Komunizmus vyzerá dosť protikladný. Ale vieme zo skúsenosti, že ak sa pôvodne protikladné snaženia preženú do extrému, výsledok býva podobný. Navyše, už v súčasnosti sa objavujú v systémoch, ktoré si hovoria demokratické, črty ktoré sa nachádzali v komunistických, najmä rozsiahle klamanie, a navyše vedenie nezákonných vojen. Okrem toho lepší termín vhodný na popísanie toho kam smerujeme som nenašiel.

Posledné roky naznačujú určité smerovanie skupiny krajín, do ktorej sme sa zaradili po vstupe do EU. Bohužiaľ, nevyzerá to príliš pozitívne – v predošlých blogoch som sa zaoberal prevažne otázkou vojen a zbrojenia, kde to vyzerá nebezpečne a neisto, a zhoršuje sa to. Ale v ostatných oblastiach to tiež nevyzerá ružovo.

Vojny sú totiž pomerne zákerný prostriedok z viacerých hľadísk. Sú určitým ťahúňom ekonomík zúčastnených krajín, najmä producentov zbraní – časti korporátov a tiež finančných magnátov. Tento „pozitívny“ vplyv (ospravedlňujem sa že používam taký prívlastok, viď ďalej) má však druhú stranu –predstavuje druh spotreby, ktorá nič neprináša (okrem skazy a smrti, ale to „inde“). Platí ju štát z daní občanov, prináša len zamestnanosť časti obyvateľstva a obrovské príjmy úzkej skupine majiteľov zbrojárskych podnikov a finančníkov. Ak by sa do výdavkov zúčastnených krajín započítali aj vojnové reparácie, a mali by ich platiť výrobcovia zbraní, situácia – „ziskovosť tohto druhu podnikania“ – by sa výrazne zmenila. To by však muselo platiť medzinárodné právo. Tým sme sa dostali k prvej charakteristike Korporátneho Komunizmu – medzinárodné právo je ignorované, bolo nahradené právom silnejšieho (vyčerpávajúci popis viď blog Domino Svetík: Absurdné divadlo západnej demokracie, alebo tiež malina: Dnes tu prebieha konflikt s vojnovými štváčmi, ktorí riskujú jadrovú vojnu, a iné).

Zaoberal som sa už aj skutočnosťou, že celé obyvateľstvo sa postupne dostáva pod vplyv intríg tajných služieb a jednostranných oficiálnych médií. USA sú v tomto smere „vedúcou“ krajinou, my v EU sa ale ponáhľame byť ich vernými nasledovníkmi. Mimoústavný vplyv CIA na priebeh volieb a povolebné usporiadanie USA udiera do očí. Ale zdá sa, že Európa ako šplhúnsky žiačik na tom tiež pracuje: napr. prezident Kiska sa v centrále NATO vyjadril, že akýkoľvek alternatívny názor, iný ako si želá NATO, má byť považovaný za umelo vyvolaný Rusmi, t.j. nemôže byť autentickým názorom jeho hlásateľa, ale Ruskou propagandou, a tú musíme potierať. Zapojil sa teda do budovania ďalšej črty Korporátneho Komunizmu – postupné odbúranie slobody slova. Nebol prvý, už v roku 2014 vtedajší predseda vlády Británie v prejave proti ISIS a jeho propagande agitoval za obmedzenie slobody slova – pričom ale odbočil od propagandy ISIS a zahrnul k nej kritikov oficiálnych názorov na 9/11. Otvorene povedal aj že očakáva odpor „Of course some will argue that this is not compatible with free speech and intellectual inquiry“ – samozrejme niekto by mohol povedať, že to nie je v súlade so slobodou prejavu a intelektuálnym skúmaním.

Prejdime k ďalším parametrom – spoločensko-ekonomickým, hoci posledný spomenutý sem tiež patrí, ale na likvidáciu slobody slova a ďalších slobôd treba ísť z viacerých strán a postupne. Zase začnem v USA, kde rozloženie bohatstva už dosiahlo deformovanosť zodpovedajúcu obdobiu feudalizmu. Mierou tomu zodpovedajúcou feudáli ovládajú mechanizmy riadenia štátu (samozrejme zatiaľ neústavnými metódami, podľa všetkého cez tajné služby), čo im umožňuje túto pozíciu neustále posilňovať – vývoj po špirále. Predbežne nikto nevie aký môže mať špirála koniec, ale odhady vývoja svetovej ekonomiky pri ďalšej deformácii rozloženia bohatstva sú pesimistické aj podľa ekonomických inštitúcií, za zmienku stojí že všetkých, aj tých najpravicovejších. Nás v Európe zatiaľ až takáto deformácia spoločnosti z hľadiska rozloženia bohatstva nedobehla, ale zdá sa, že určité kruhy, ktoré vidia svoju šancu stať sa feudálnymi pánmi, bojujú.

Ponúka sa im totiž jednoduchý prostriedok – obchodné zmluvy typu CETA a TTIP. Po ich prijatí budú naše lokálne vlády podriadené nadnárodným koncernom a tie si do určitej miery môžu vynucovať prispôsobenie našich zákonov zvyšovaniu miery zisku (na tú čo si oni vypočítali). To by samozrejme znamenalo aj odbúranie mnohých sociálnych parametrov našich ekonomík. Štát by už bol riadený vo väčšej miere korporátmi ako vládami, čo by určite malo za následok postupnú zmenu rozloženia bohatstva tým smerom ako v USA – ďalšia z čŕt Korporátneho Komunizmu. Tu ale treba pripomenúť: tá špirála má neznámy koniec, pretože prelievanie bohatstva od chudobnejúcej väčšiny k bohatnúcej menšine v sebe obsahuje automatickú „zarážku“: výroba – korporáti – pracuje pre spotrebu, a tú predstavuje tá väčšina ktorá bude mať čoraz menej, a nastane úpadok spotreby a ekonomický krach – len vojny to nezachránia. Možno aj to – t.j. krach systému – je jedna z čŕt Korporátneho Komunizmu? Predbežne som ale nikde nenašiel nejakú teóriu reštartu ľudstva (dúfam že by sa neaplikoval film Planéta Opíc, ale ktovie či to nebol odhad génia?).

No a naše médiá, podľa vzoru tých mainstreamových v USA, by sa dostali do vlastníctva, resp. výhradného vplyvu korporátov, a tým do stavu ako je dnes New York Times, alebo Washington Post, (čo RTVS?) ktoré ešte v niekoľkých týždňoch po 9/11 písali naozaj pravdivo, a dnes už sú to roky čo píšu len výplody z Göbbelsovej dielne. Potom by mohla sloboda prejavu celkom zmiznúť a Korporátny Komunizmus by bol etablovaný. Ľudia, ktorých by štát postupne prestal pred korporátmi chrániť, by už nemali šancu. Nevieme však, kam by medzitým došla vyššie spomenutá špirála deformácie rozloženia bohatstva končiaca v krachu. Ale mali by sme niečo proti tomuto smerovaniu robiť. Podľa viacerých názorov je začiatok zmeny smerovania v oficiálnom prehodnotení útokov na dvojičky – t.j. prinútenie USA k prehodnoteniu, resp. skutočnému vyšetreniu, lebo tým „útokom“, ktorý bol zorganizovaný zvnútra, sa začala celá táto „epocha“ rozširovania Korporátneho Komunizmu z USA do sveta. Začať by sa dalo samozrejme napríklad aj vystúpením z NATO.