Ivan Hečko

V predchádzajúcom blogu na túto tému som napísal, že odstredivé tendencie ktoré sa zviditeľňujú hlavne v preferenciách politických strán, ktoré etablovaná časť EU nazýva “extrémistickými”, sú zapríčinené chovaním samej EU. Tiež som uviedol niektoré príčiny tohto úkazu, ktoré oficiálna EU odmieta vidieť, alebo pripustiť; reprezentanti EU skúšajú za to viniť faktory ako Ruská propaganda, prípadne migračná kríza a terorizmus, pričom ignorujú reálne príčiny týchto úkazov – vojny USA a podriadenú pozíciu EU voči USA.

Skúsme sa pozrieť na niektoré príčiny prečo by občanom EU mohla táto pozícia vadiť natoľko, že by volili “extrémistov”. Mimochodom, jeden z nich by celkom dobre mohol byť fakt, že EU reprezentuje 508 miliónov ľudí, zatiaľčo USA 324 miliónov – ale nemyslím si že toto by mohol byť hlavný dôvod. Ale predsa, je to dosť na to, aby sa EU chovala ako svetová veľmoc a nie ako niekoho poslušný žiačik, alebo poskok.

V predošlom blogu hovorím, že EU, v spolupráci s NATO (v značne podlízavej pozícii) dokázala výrazne zvýšiť riziko III. svetovej vojny, ale je to ešte horšie tým, že vznikla možnosť že by začala v Európe. EU dovolila NATO vybudovať raketové základne a umiestniť vojakov USA na svojom území. Jej zástupcovia predstierajú, že si neuvedomujú, že USA v prípade že by sa začala vojna s Ruskom, by dali prednosť tomu, aby začala na území niekoho iného – napr. Poľsko, niektorá z Baltických krajín, Ukrajina, ale aby sa priamo netýkala územia USA.

Všetci samozrejme dúfame, že taká vojna nikdy nezačne, keďže by pravdepodobne znamenala koniec tejto civilizácie. Ale pre niektoré krajiny je táto nebezpečná situácia „Božím darom“. Ekonomiku USA prakticky ťahá zbrojný priemysel. V roku 2014 USA boli ako obvykle na čele míňania peňazí na vojnové/vojenské účely, minuli viac ako súčet nasledujúcich 7 krajín. Aký dopad by náhly koniec všetkých vojen mohol mať na ekonomiku USA, na občanov USA, a prípadne na blahobyt zbrojárov USA? Myslím tým – môžu USA “si dovoliť” zastaviť tie vojny? (tu používam cynický postoj USA pri diskutovaní o útoku na Irak, viď predošlý blog)

V nadväznosti na predošlý bod potrebujeme analyzovať štruktúru dnešnej spoločnosti USA. Svetoví ekonómovia, ako individuálni, tak aj rozličné Ekonomické Fóra, vysielali v poslednom čase varovania týkajúce sa nerovnomerného rozdelenia bohatstva vo svete, ktoré negatívne ovplyvňuje ďalší ekonomický rozvoj. Existujú dokonca koeficienty na popis tohto rozdelenia – takzvaný Gini koeficient, ktorého hodnoty sa nachádzajú medzi 0 and 1, pričom 0 znamená že každý má rovnako, a 1 znamená, že všetko má jeden. Gini index (po daniach a transferoch) pre neskoršie roky 2000- ukazuje USA ako krajinu s najnerovnomernejším rozložením bohatstva z uvedených. To je však dosť málo popisná informácia: pozrime sa na kritérium, ktorému budeme ľahko rozumieť, viď napr. http://www.theguardian.com/business/2014/nov/13/us-wealth-inequality-top-01-worth-as-much-as-the-bottom-90 , or http://inequality.org/wealth-inequality/ ,http://www2.ucsc.edu/whorulesamerica/power/wealth.html ) , a výsledok pre rok 2012 je nasledujúci – použitím prvého odkazu: Výskum Emanuela Saeza a Gabriela Zucmana ( The research by Emmanuel Saez and Gabriel Zucman ) ilustruje vývoj nerovnosti bohatstva cez posledné storočie. Graf ukazuje, že horných 0.1% rodín vlastní približne taký podiel bohatstva, ako spodných 90% (toto sa medzitým ďalej zhoršilo, ale aj tak 0.1 % znamená jednu tisícinu!).

Toto rozdelenie bohatstva vôbec nezodpovedá pokročilému kapitalizmu. Presne naopak: je nepríjemne blízko k rozloženiu bohatstva v ére všeobecne nazývanej feudalizmus. Predstavuje závažnú prekážku v ďalšom vývoji ekonomiky (a spoločnosti) USA – spôsobuje veľký pokles v spotrebiteľskom dopyte, a pritom stály, pričom sa v krátkom čase dá ťažko zmeniť. Ale čo je horšie, je vplyv tohto rozloženia na fungovanie spoločnosti (a štátu) USA. Môžeme sledovať tieto koncentrované peniaze v činnosti po tom, ako prezidentský kandidát bohatých prehral voľby v USA. Tí čo vlastnia všetky peniaze (Feudálni Páni) robia čo môžu, aby presmerovali víťaza volieb z cesty ktorú sľúbil svojim voličom pred voľbami, na cestu ktorú sľubovala jeho protivníčka. Mainstreamové médiá – v ich rukách – vôbec nepublikujú nič čo ba sa dalo nazvať informáciou, ale hojne publikujú vymyslené správy (fake news). Ako príklad – dokonca nepublikovali časť prejavu odchádzajúceho prezidenta Obamu, v ktorej oznámil, že podľa jeho názoru “hacknutie servera Demokratickej strany” bol únik a nie hack (čo potvrdil aj pán Assange), čo vlastne znamená, že „zasahovanie Ruska do volieb USA“ bol výmysel tajných služieb. Toto tiež zahrnuje neinformovanie o skutočnosti, že administrátor servera bol krátko potom zavraždený cestou domov, čo by normálne bolo vyšetrované v kontexte s únikom, zvlášť v krajine s takým komplexom stihomamu ako sú USA (ako sme videli počas a po voľbách). Mimochodom, ten únik ukázal, že pani Clintonová falšovala primárnu fázu volieb; za to je zodpovedná ona a nie nejaký únik informácií – ide o pokus odviesť pozornosť od tejto skutočnosti vytvorením a šírením nepravdivej vedľajšej udalosti. Vo všeobecnosti voľby a následné udalosti potvrdili, že krajina sa stala akousi banánovou republikou. OBSE by mala na nasledujúce voľby v USA vyslať delegáciu pozorovateľov. Všetko toto vlastne potvrdzuje, že USA sú ovládané Feudálnymi Pánmi, ktorí sa momentálne pokúšajú skrotiť nového prezidenta (“mal by so dospieť, Donald – grow up, Donald”, povedal jeden z nich pánovi Trumpovi, ale určite tým myslel “nauč sa klamať, Donald”), a tajnými službami, a nie inštitúciami ktoré majú túto náplň práce podľa ústavy. Feudálni páni, medzi ktorými majú výsadné postavenie výrobcovia zbraní, ovládajú tajné služby, vytvárajú vo svete vojny a zarábajú stále viac peňazí, ktoré investujú spätne do rozvracania sveta –  špirála zbrojenia a smrti, viď predchádzajúci blog.

Takže, otázka ku ktorej všetko toto smeruje je: Prečo EU tlačí nás – občanov EU – do pozície šplhúnskeho žiačika krajiny popísanej vyššie? Čo môžeme robiť, ak s tým nesúhlasíme a chceme tento trend zvrátiť? No odpoveď je, že musíme vytvoriť úplne novú politickú vrstvu, ktorej strany nebudú patriť k žiadnej z “hlavných frakcií” politického spektra EU – tých 11 Euro-strán – keďže tieto nás doviedli do súčasného stavu. A ako to obvykle býva, najaktívnejší v tomto smere bývajú ľudia ktorí majú neštandardné idey, rýchle si všímajú kam nás oficiálna politika vedie a chytili sa hlavných bodov, ktoré predstavujú sťažnosti ľudí. Ale predsa oni môžu uspieť len vtedy, ak EU bude pokračovať v predstieraní, že všetko čo robí EU je “Korektné” a “Štandardné” a to čo hovoria tieto strany je “Extrémistické” alebo dokonca “Fašistické” a preto EU nemusí nič meniť, a stačí keď múdro popíše tieto “úchylky” aby nás varovala. Ja si však myslím, že to nebude stačiť; vrchná vrstva EU by si mala nájsť spôsob dostávania spätnej väzby od ľudí. Za súčasnej situácie politický systém zabezpečuje absolútnu izoláciu vrchnej vrstvy EU od voličov, ktorí fungujú na lokálnej úrovni. Tých 11 hlavných politických skupín na úrovni EU – tiež v značnom stupni izolácie, vymedzujúc sa podľa ideológií – je v súčasnosti používaných na manipulovanie národných politických strán, ktoré sú pod nimi zgrupované, a nie aby od nich získavali informácie, dokonca sa im vyhrážajú vylúčením zo skupiny ak prinášajú nové myšlienky – obvyklé kontraproduktívne chovanie diktátorských štruktúr. Vrchná vrstva EU je úplne odrezaná od ľudí, zatiaľ čo “extrémisti” sú tu, medzi nami.