Ivan Hečko

EÚ je dosť často „nervózna“ voči krajinám, ktoré prešli od socialistických systémov (väčšinou dnes nazývaných komunistickými) do dnešného stavu, ktorý sa nazýva demokraciou. Napríklad v súčasnosti EÚ obviňuje Poľsko a Maďarsko z prekračovania demokratických princípov. Je tu akási tendencia rozdielu v chovaní sa medzi „starými demokraciami“ a „novými demokraciami“ pri konfrontácii so zmenami spôsobenými vojnami, terorizmom a masovou migráciou, ale aj riešením rôznych interných situácií.

Po zavedení normálnych politických systémov si tieto krajiny začali vytvárať nové vnútorné politické štruktúry. Nepovažujem za šťastné, že sa to nedialo bez zasahovania „starých demokracií“, ktoré sa to snažili ovplyvniť – a darilo sa im to, zneužívajúc neskúsenosť nových krajín v tomto smere. Obyvateľstvo tých nových, pamätajúc tie staré, tzv. totalitné, ľahko prehliadlo tie isté procesy pod inými názvami. Pravicové strany boli jednoznačne preferované oproti ľavicovým. Krajiny boli tlačené do NATO bez plebiscitov, za použitia preferovaných pravicových strán. Ak lokálne politické strany chceli mať vplyv na úrovni EÚ, museli byť „akceptované“ niektorou zo štandardných Európskych strán, ale museli sa samozrejme chovať v rámci ohraničení daných tou konkrétnou stranou. Toto bolo z politického hľadiska prakticky rovnaké ako predtým, dalo sa voliť medzi formálne rôznymi stranami, ktoré sa ale chovali rovnako, rozdiely medzi nimi boli zanedbateľné. Ale aj tak tu vznikol pocit väčšej demokracie, najmä v oblasti osobnej slobody.

Všetko sa zmenilo k horšiemu po 11. Septembri 2001. Obyvateľstvo naších „nových krajín“ malo v priemere dobré vzdelanie a bolo schopné čítať všetky dostupné zdroje. Počas obdobia, ktoré vláda USA potrebovala na ovládnutie mainstreamových médií, mnohí ľudia z týchto krajín jasne videli, že vývoj sa obrátil nesprávnym smerom. Keď USA zaútočili na Afganistan, s tým že boli napadnutí, naše vlády sa zachovali presne tak ako roky pred tým, keď to urobili Sovieti – celá “demokratická EU” zrazu naskočila na vlak USA a začala sa chovať presne ako sa predtým naše krajiny chovali pod diktátom Moskvy, predstierajúc že verí v nemožné (medzitým USA priznali že Afganistan s tým nemal nič spoločné, ale nepriznali že tých „teroristov“ spolufinancovala CIA, takže boli vlastne jej zamestnancami, minimálne na čiastkový úväzok). Prakticky všetky vlády „nových krajín“, možno pre neskúsenosť, neurobili nič a mnohí ľudia to okamžite registrovali: Je toto demokratický systém, nechová sa tak, kam to vlastne smeruje? V niektorých krajinách pravicové strany stratili moc, ľavicové medzitým zanikli (SDKÚ radšej spáchala samovraždu), ale stredové boli medzitým skrotené, resp. „zaradené“ v EÚ. Následne, príliš veľa ľudí sa prispôsobilo tomuto novo deformovanému svetu, ktorý ale vlastne nebol až taký neznámy – stačilo sa ohnúť na opačnú stranu. Mnohí sa tým dnes živia – celkom ako predtým, v niektorých prípadoch dokonca možno tí istí ľudia. Stáť rovno sa opäť nenosí, považuje sa za výstrednosť, viď napr. tieto naše blogy.

Ale čo je oveľa horšie, USA získali dojem že Rusko je slabé a naštartovali vojny. Použili útok na WTC, evidentne zorganizovaný CIA, ako zámienku, v nádeji že nastal čas vybudovať nadvládu USA nad celým svetom. To je samozrejme nebezpečná ilúzia, ale pre nás, ktorí sme videli že po zániku Varšavskej Zmluvy Rusko nepredstavovalo pre nikoho ohrozenie, bol toto katastrofický krok. Po tom, ako USA napadli Afganistan, Irak a Sýriu (a tiež severnú Afriku), Rusko ukázalo silu, a svet, namiesto aby nadviazal na mierové obdobie, balancuje dnes na pokraji konca tejto civilizácie. A pritom je to celé riadené niekoľkými bohatými rodinami USA – len sa pozrime ako sa im podarilo otočiť nového prezidenta na dráhu, ktorú pred voľbami sľúbila pani Clintonová. Ale my nie sme pripravení veriť všetky tie lži ktoré toto sprevádzajú – my sme predsa vycvičení životom v spoločnosti tohto typu – zákulisné procesy, lživé médiá, absolútne pokrytectvo, špehovanie ľudí – to sme tu mali za totality, len je to teraz všetko povýšené na vedeckú a medzinárodnú úroveň, ktorá v dejinách nemá obdobu. Toto určite nemá nič spoločné s demokraciou – ľudia nemajú žiadnu reálnu politickú moc v rámci EÚ (a ešte menej samozrejme v USA). Znova som si vybudoval silnú averziu voči skupine ktorá so hovorí politici – ale s nepríjemným pocitom, že títo noví klamú viac z vypočítavosti a nie z hlúposti, to je však individuálne, nebudem robiť tabuľku.

Ale na záver k veci – náš priemysel nezarobil na týchto vojnách kopec peňazí. Vojny boli spustené na základe rozhodnutí ktoré sme nemohli ovplyvniť (list vyzývajúci na útok na Irak, podpísaný o.i. zástupcami SDKÚ, na tie rozhodnutia asi žiadny vplyv nemal, tu išlo hlavne o podlízavosť) – prečo by sme sa mali rovnako podieľať na znášaní následkov týchto vojen, ktoré predstavuje hlavne terorizmus a obrovská migrácia? Hlavnými protagonistami prvotných príčin – expanzných vojen – sú predsa USA a Veľká Británia, s určitým zapojením niektorých ďalších „starých“ krajín EÚ. Ak sa niekto púšťa do „akcie“ tohto typu a rozsahu, tak si je snáď vedomý možných následkov, a je pripravený ich aj riešiť. A ak nie, tak by mal najprv prehodnotiť svoju schopnosť viesť čosi ako EÚ, alebo NATO, a až potom žiadať (len prípadne, a poprosiť) od iných účasť na znášaní následkov. Len je to celé natoľko zahmlené, že (spolu)iniciátora(ov) v EÚ určite nie je možné zistiť, veď by musel logicky skončiť pred súdom v Haagu – nie som taký naivný, to bola rétorická vsuvka. Ale možno by sa to dalo zistiť podľa zárobkov z tých vojen.

A ešte, na zdarné riadenie týchto štátov nie je nevyhnutný neustály „dozor“ rôznych pravičiarskych organizácií platených zo zahraničia, aby odvádzali našu pozornosť od tých dôležitých vecí, ktoré som uviedol vyššie. Záležitosti musíme usporiadať podľa dôležitosti; pokiaľ sa teda EU nevysporiada s vyššie uvedenými vojnami, ktoré predstavujú najväčší korupčný škandál v dejinách, nemali by sa naše vlády cítiť povinné akokoľvek reagovať na útoky ľudí z týchto organizácií. Nakoniec ich aktivity, vzhľadom na to akú obrovskú vojnovú korupciu ignorujú, sa vlastne týmto dostávajú do dosť pochybného svetla a sú skôr provokáciami. A ešte na potvrdenie toho čo hovorím: prezident Trump nás vyzýva na zvýšenie príspevkov na zbrojenie, a za hlavného nepriateľa označuje ISIS. Ale USA zároveň vyzbrojujú ISIS, ktorý sami vytvorili (píše o tom The Guardian). My teda máme kupovať zbrane od USA, aby sme mohli bojovať proti ISISu, ale ISIS je tiež vyzbrojovaný zbrojármi USA, a je vládou USA financovaný, cvičený a sú mu poskytované rôzne vojenské podpory – to je predsa model korupcie ktorá nemá obdobu. A naše vlády a vedenie EÚ už naozaj vyzerajú ako znační hlupáci po poslednom stretnutí NATO. Viď napríklad články ktoré uvádzam aj s linkmi:

Is Uncle Sam Funding the Islamic State? Where Does ISIS Get All Those Tanks, Weapons And Shiny New Toyota Trucks? http://www.globalresearch.ca/where-does-isis-get-all-those-tanks-weapons-and-shiny-new-toyota-trucks/5490040

US Government Is Secretly Allied with America’s Enemies http://www.globalresearch.ca/us-government-is-secretly-allied-with-americas-enemies/5562777