Ivan Hečko

V rámci názorov na Pakt o migrácii sme mnohí vyslovili názor, že v prvom rade sa musí riešiť v krajinách pôvodu a financovať z vojnových reparácií USA a Británie. Pred pár dňami som na Global Research našiel pozoruhodný článok, ktorý naznačuje, že ten rozvrat bol zo strany USA plánovaný dávno vopred. Autorom je F. William Engdahl.

Veľký rozruch až pobúrenie (v niektorých kruhoch) vyvolalo rozhodnutie US prezidenta Trumpa stiahnuť vojská USA zo Sýrie s odôvodnením, že ISIS, tzv. Islamský Štát, bol v podstate porazený. Čo je za rozhodnutím, alebo dôležitejšie, čo bolo za prekvapujúcim vznikom ISISu po celej Sýrii v roku 2014, obracia pozornosť na ešte stále tajný dokument z čias Obamu. Ak oficiálne Ministerstvo Spravodlivosti bude donútené tieto dokumenty zverejniť pre žaloby, alebo požiadavky, na základe Zákona o prístupe k informáciám (FOIA), mohlo by to otriasť organizáciami ako je CIA a mnohými z Obamovho tábora.

V roku 2010 US Administrácia pod prezidentom Barackom Obamom vypracovala top secret dokument smerujúci k najambicióznejšej a najrozsiahlejšej sérii US-podporovaných zmien režimov cez Islamský Stredný Východ od prvej svetovej vojny a Anglo-Francúzskej zmluvy menom Sykes-Picot agreement. Cieľom bolo vyvolať vlnu vojen a chaosu, skrachovaných štátov, a záplav vojnových utečencov, nepredstaviteľných ani pre najcynickejšieho vojnového veterána, a nepochopiteľných pre väčšinu obyčajných ľudí vo svete.

V Auguste 2010, šesť mesiacov pred naštartovaním Tuniskej Jazmínovej Revolúcie Washingtonskými NGOčkami včítane NED, Soros Foundations, Freedom House a inými, prezident Obama podpísal Presidential Study Directive-11 (PSD-11), ktorou nariadil vládnym agentúram Washingtonu pripraviť sa na “zmenu”. Zmenou malo byť radikálne poslanie politiky Washingtonu v podpore tajnej fundamentalistickej Sekty Islamského Moslimského Bratstva v celom Moslimskom svete Stredného Východu, a s tým „vypustenie“ vlády teroru, ktorá mala zmeniť celý svet.

Podľa Svedectva pána menom Peter Hoekstra v US Kongrese, ktorý bol Predsedom Trvalého Vybraného Výboru pre Spravodajstvo v rámci Kongresu, táto Direktíva PSD-11 Obamovej Administrácie – k Marcu 2017 stále klasifikovaná ako prísne tajná – “nariadila pre celú vládu prehodnotenie prospektov politických reforiem na Strednom Východe a rolu Moslimského Bratstva v procese“.

Grandiózna pracovná skupina. Na spracovanie pracovnej verzie obsahu PSD-11 bola vytvorená prísne tajná pracovná skupina v rámci Obamovho Národného Bezpečnostného výboru – National Security Council (NSC) – vedený týmito ľuďmi: Dennis Ross, Samantha Power, Gayle Smith, Ben Rhodes and Michael McFaul.

Členovia PSD-11 pracovnej skupiny boli pozoruhodní podľa viacerých merítiek. Samantha Power, ktorá neskôr postúpila na Obamovho veľvyslanca v OSN, a viedla démonizáciu Ruska po CIA organizovanom Farebno-Revolučnom puči v roku 2014 na Ukrajine, mala hrať kľúčovú rolu v presvedčovaní prezidenta Obamu že Líbyjský Muammar Kaddáfi musí byť vojensky odstránený z dôvodov, ktoré volala “humanitárne”. Dennis Ross, ktorého obviňovali Palestínski oponenti že je “viac pro-Izraelský ako Izraelci”, bol spolu-zakladateľom Washington Institute for Near East Policy (Washingtonský Inštitút pre Politiku Blízkeho Východu – WINEP), ktorý sponzoroval American Israel Public Affairs Committee – Americko Izraelský Výbor pre Verejné Záležitosti – (AIPAC). Bol Špeciálny Asistent prezidenta Obamu a Vrchný Riaditeľ na NSC pre Stredný Východ, Perzský Záliv, Afganistan, Pakistan a Južnú Áziu, v čase keď bol súčasťou pracovnej skupiny PSD-11.

Gayle Smith neskôr postúpil v roku 2015 za šéfa USAID, na CIA napojenú Agentúru Min. Zahraničia, ktorá presúvala milióny Amerických daňových poplatníkov na financovanie NGOčiek Arabskej Jari a ďalších zmien režimov Farebných Revolúcií. Michael McFaul, ktorý sa kedysi sám popísal ako “odborník na demokraciu, proti-diktátorské hnutia, revolúcie”, bol neskôr menovaný za Obamovho Veľvyslanca v Moskve, kde koordinoval protesty opozície proti Putinovi.

Prísne tajná správa PSD-11, ktorú pripravila Pracovná Skupina, bola čiastočne odhalená cez sériu právnych požiadaviek na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (FOIA) voči Min. Zahraničia. Uvoľnené oficiálne dokumenty odhalili, že Pracovná Skupina NSC prišla k záveru, že Moslimské Bratstvo bolo “použiteľné hnutie (viable movement)” pre vládu USA ako podpora cez celú severnú Afriku a Stredný Východ. Tajný dokument PSD-11 dospel k bizarnému záveru, že odnož politického Islamu Moslimské Bratstvo, kombinované s jeho horlivým nacionalizmom, by mohlo viesť k “reformám a stabilite”. Bola to lož, čo členovia Obamovej Pracovnej Skupiny PSD-11 dobre vedeli.

Skutočné Moslimské Bratstvo. Moslimské Bratstvo alebo Ikhwan (asi Ichwan – v angličtine nie je ch) – Bratstvo Arabsky – je tajná organizácia typu murárskej lóže s utajenou podzemnou teroristickou vetvou a verejnou fasádou “mierumilovným vykonávaním charity”. Bola založená v roku 1928 v Egypte pánom menom Hassan al-Banna, ktorý vytvoril pre tento kult vodiace motto. Krédo jeho Spoločnosti Moslimských Bratov bolo zapracované do „spevu“ (chant, skôr recitovanie) šiestich krátkych fráz:

Allah je náš cieľ; Prorok je náš Vodca; Korán (Qur’an) je naša Ústava; Džihád je naša Cesta; Smrť v službe Allahovi je najvznešenejšie z naších prianí; Allah je Veľký, Allah je Veľký.

Al-Banna vytvoril tajnú alebo skrytú vetvu Ichwanu v Egypte a neskôr po celom svete, známu ako Zvláštna Sekcia (al-nizam al-khass), alebo, ako to volali Briti v Egypte, Tajný Aparát (al-jihaz al-sirri). To bolo vojenské krídlo Bratstva, prakticky “úrad pre vraždy”. Al-Banna učil svojich regrútov, výlučne mužov, že “Džihád je povinnosťou každého Moslima”. Kázal im o ušľachtilosti “Smrti v Službe Allahovi”, a písal že Allah zaručí “vznešený život tomu národu, ktorý vie ako zomrieť vznešenou smrťou”. Kázal o kulte smrti v ktorom “Víťazstvo môže prísť len cez dokonalé zvládnutie ‘Umenia Smrti’.” Pre Bratstvo toto „zvládnutie“ bolo zdokonaľované zabíjaním “neveriacich” v Džiháde, alebo Svätej Vojne v mene Allaha. Neveriaci mohli byť iní Moslimi, ako Šiiti alebo Sufi, ktorí nenasledovali striktné Sunnitské praktiky Al-Bannu, alebo Kresťania. Hasan Al-Banna volal po prijatí veľmi striktného Islamského zákona Šaría, úplnú segregáciu mužských a ženských študentov, s odlišným plánom štúdia pre dievčatá, zákaz tanca, a vyzval Islamské štáty, aby sa prípadne zjednotili v Kalifáte.

Počas II. svetovej vojny vedúce osoby Moslimského Bratstva strávili vyhnanstvo z Britmi ovládnutého Egypta útekom do Berlína kde, okrem iných, Amin al-Husseini, blízky spojenec Al Bannu v Moslimskom Bratstve, sám Veľký Mufti z Jeruzalema, pracoval dôverne (intimately) s SS a Heinrichom Himmlerom na vytvorení špeciálnych jednotiek teroru Moslimského Bratstva pri SS, takzvaných Handschar SS, aby zabíjali Sovietskych vojakov a Židov. V 50-tych rokoch CIA objavila regrútov Nacistického Moslimského Bratstva v exile v povojnovom Mníchove a rozhodla, že by mohli byť “užitoční”.

V podstate každý významnejší Džihádistický teroristický vodca alebo organizácia vyšiel z Moslimského Bratstva. Usama bin Ládin, ktorý pracoval pre CIA v Pakistane a regrutoval Džihádistov Mudžahedínov aby bojovali proti Sovietom v Afganistane, bol člen Moslimského Bratstva, ktorého regrutovala CIA a Princ Turki al-Faisal, hlava Saudskej Špionáže, aby vytvoril to, čo bolo neskôr nazvané Al Kájda. Ďalší známi teroristickí členovia Ichwanu boli Ayman Al-Zawahiri z Al Kajdy, a slepý Šejk Omar Abdul-Rahman, ktorý nedávno zomrel v US väzení, kde sedel za úlohu v bombovom útoku na Svetové Centrum v roku 1993. Šejk Omar bol obvinený z konšpirácie k zavraždeniu Egyptského Mubaraka a riadení zavraždenia Anwara Sadata Moslimským Bratstvom ako dodatok k tomu bombovému útoku na World Trade Center.

Členovia Pracovnej Skupiny PSD-11 pod NSC Obamovej Administratívy, ktorí odporúčali, aby Vláda USA akceptovala teroristické Moslimské Bratstvo v Islamských krajinách Arabského Stredného Východu, veľmi dobre vedeli, s kým mali do činenia. Už od 50-tych rokov CIA pracovala s Ichwanom po svete. Al Kájda v Afganistane, Al Kájda v Iraku a v Sýrii, al Nusra Front v Sýrii, ako aj takzvaný Islamský Štát alebo ISIS, boli všetky vytvorené zo sietí Moslimského Bratstva, meniac názvy ako chameleón mení farbu aby splynul so svojím okolím.

Vznik Al Kájdy v Iraku a Sýrii a neskôr ISISu, vražedné vojny a chaos ktoré zachvátili celý Arabský Stredný Východ a prešli do Západnej Európy od roku 2010, možno všetky vystopovať späť k Obamovej politike Washingtonu, ich takzvanú Arabskú Jar, všetko toto vyšlo z tej Direktívy PSD-11 Prezidentskej Pracovnej Skupiny z Augusta 2010. Toto hrozí že vypláva na povrch v prípade odtajnenia súborov Ministerstva Spravodlivosti USA v nadchádzajúcich mesiacoch. Niektorí vo Washingtone rozprávajú o velezrade, a to je silné slovo.

Moja poznámka – ťažko ešte ostávajú nejaké pochyby o postoji voči „Compactu o migrácii“. Skôr vznikajú nové pochyby, že so štátom ako USA vôbec niekto udržuje oficiálne vzťahy. Štát predsa smerom na zahraničie vôbec nefunguje na demokratických princípoch, jeho zahraničnú politiku riadia tajné služby, najmä CIA (je ich cca 17), dokumenty ako PNAC, PSD-11, … a tajné výbory na úrovni slobodomurárskych lóží, pričom bezočivo porušuje akékoľvek medzinárodné zákony a pravidlá hry. Až teraz, po dokonaní rozvratu polovice sveta, bol Kongres – zvolení reprezentanti – informovaný formou vypočutia (hearing)!! Vzor demokracie? A hneď je jasnejšie aj také „hnutie“ za slušné Slovensko, NGOčky platené cudzími vládami, a nakoniec aj naša biedna politická scéna, ktorá pri pokusoch o nejaké dozretie stále naráža na podrazácke akcie vyvolávané zvonku s cieľom udržať existujúci chaos (a v rozpore s medzinárodným právom, keďže tie NGOčky nie sú NGOčky, ale agenti platení vládami USA/Británie). Toto prostredie je samozrejme ideálne na ovplyvňovanie každých volieb zvonku (viď výsledok posledných prezidentských, ideálna postava pre chlebodarcov, automaticky vzišla dosť neurčitá ponuka do ďalších volieb), ale aj na jednoduché udržovanie toho politického chaosu agresívnymi médiami tiež rovnako financovanými. A verejnoprávne médiá neschopné plniť svoju úlohu, v akomsi stave strachu z pravdy podobnom tomu z čias komunizmu. Ale je možno teraz jasné odkiaľ a akým mechanizmom to tu máme.