Ivan Hečko

Podľa konvenčnej múdrosti by sme mali veriť, že Rusko sa stalo úhlavným nepriateľom Ameriky po prezidentských voľbách v roku 2016. Ako to často býva, konvenčná múdrosť môže byť iluzórna. Preklad článku autora Robert Bridge v Strategic Culture Foundation.

Vo významnej konfrontácii roku 2016 medzi Hillary Clinton a Donaldom Trumpom, vzdialené pochmúrne kráľovstvo známe ako Rusko, hovorí fantastická bájka, unieslo tú časť Amerického mozgu zodpovednú za kritické myslenie a intrigovanie, pomocou internetových reklám, botov (automatické programy), a kadečoho v hodnote pár tisíc dolárov. Výsledkom tohto hrubého zásahu do vŕzgajúco čistého stroja Bohom požehnaného volebného systému USA je teraz viac-menej dobre zdokumentovaná história ktorú vám sprostredkovali mainstreamové médiá USA: Donald Trump, s nejakou podporou Rusov, ktorá nikdy nebola primerane vysvetlená, vytiahol prezidentský boj spod roztrasených nôh Hillary Clintonovej.

Tým, ktorí si podvedome kúpili tento výplod fantázie, môžem ponúknuť len svoju úprimnú kondolenciu. V skutočnosti je Russiagate len posledná splátka anti-Ruského príbehu, ktorý beží už od prezidentovania George W. Busha.

Prvé dejstvo: Dymová clona

Pretočme späť na 24.9.2001. Okrem toho že je registrovaný ako prvý globálny vodca ktorý telefonoval George W. Bushovi po teroristických útokoch 9/11, Putin dokázal, že jeho podpora nebola len slovná. Ohlásil päťbodový program podpory Ameriky vo ‘vojne proti terorizmu’, ktorý zahrnoval zdieľanie špionážnych informácií, ako aj otvorenie Ruského vzdušného priestoru pre humanitárne lety USA do Strednej Ázie.

Slovami večného kritika Kremľa Michaela McFaula, niekdajšieho veľvyslanca USA v Rusku, Putinovo podvolenie sa jednotkám NATO v Strednej Ázii signalizovalo zvrátenie dvesto rokov Ruskej zahraničnej politiky. Pod Jeľcinom, komunistami, a cármi, Rusko stále považovalo Strednú Áziu za svoju ‚sféru vplyvu‘. Putin prelomil túto tradíciu.

Inými slovami, nový Ruský vodca demonštroval túžbu Ruska mať, ako Henry Kissinger vysvetlil o sedem rokov neskôr, “spoľahlivého strategického partnera, s Amerikou ako preferovanou voľbou”.

Toto nás priviedlo k otázke vekov: Ak bolo jasné, že Rusko bolo plne pripravené vstúpiť do seriózneho partnerstva s USA v oblasti ‘vojny proti terorizmu,’ potom ako vysvetlíme že George W. Bush ohlásil odstúpenie od Anti-Ballistic Missile Treaty (ABM) len tri mesiace potom? Je niekoľko vecí, ktoré si môžeme odniesť z tohto činu, ktorý Putin úsečne a správne nazval “chybou”.

Po prvé, Washington určite nepovažoval bezpečnostné partnerstvo s Moskvou za dôležité, keďže určite rozumel, že Rusko zareaguje negatívne na rozhodnutie zošrotovať 30 rokov starú ABM zmluvu. Po druhé, USA určite nepovažovali za veľmi vážnu ani ‘vojnu proti terorizmu’; predsa by neriskovali stratu Ruskej asistencie pri poľovaní na zlých chlapcov v Strednej Ázii a Strednom Východe, geografické oblasti, kde Rusko nadobudlo hodnotné skúsenosti počas mnohých rokov. Toto bola pozoruhodne zlá voľba ak uvážime, že vojenské zložky USA pôsobivo zlyhali pri obrane národa pred teroristickým útokom, koordinovaným 19-timi amatérmi, ozbrojenými nožmi na krabice, riadne zlyhanie. Po tretie, po prípade s rozhodnutím obsadiť Irak, krajinu s neodhaliteľnou väzbou na udalosti 9/11, ako aj nasadenie predpripraveného zákona Patriot Act na „ako výbuchom šokovaný“ národ, rozhodnutie odtrhnúť sa od Ruska sa javí ako vopred premyslený ťah na globálnej šachovnici. Hoci by bolo ťažké takéto tvrdenie dokázať, môžeme si vziať určité vodítko od pána menom Rahm Emanuel, niekdajší Obamov náčelník štábu, ktorý vyslovil notoricky známe odporúčanie “Nikdy nechcete aby vážna kríza ostala nevyužitá”.

Teda prečo Bush zrušil ABM dohodu s Ruskom? Predložený dôvod bol, že nejaký “darebácky štát,” hovorí sa že to bol Irán, by mohol byť v pokušení vypustiť raketový útok proti “zahraničným záujmom USA”. Toto tvrdenie ale nemá vôbec žiadnu logiku, pretože Teherán bol nerozlučne viazaný tým istým princípom „vzájomne istého zničenia“ (mutually assured destruction – MAD), ako iné štáty ktoré pokúšali osud prekvapivým útokom na US-Izraelské záujmy. Ďalej, nedáva zmysel zamerať pozornosť na Irán s dominantnými Šiitmi, keď väčšina teroristov, údajne prisluhovači Osamu bin Ladena, podľa správ pochádzali zo Sunitskej Saudskej Arábie. Inými slovami, Bushova administratíva spokojne obetovala neporaziteľný vzťah s Ruskom vo vojne proti terorizmu, v záujme obrany proti akémusi externému nebezpečenstvu, ktoré existovalo len formálne, s protiraketovým obranným systémom ktorý bol v podstate nevyskúšaný v boji. Opäť nulová logika.

Avšak, ak uvážime, že protiraketový obranný systém bol ušitý na mieru Amerikou špecificky z pohľadu na Rusko, celá schéma začína dávať väčší zmysel, aspoň v strategickej perspektíve. Takto Bushova administratíva využila útoky z 9/11 nielen na dramatické obmedzenia občianskych práv Amerických občanov pretlačením zákona Patriot Act, ale tiež vykonala prvý krok v obkľučovaním Ruska takzvaným ‘obranným systémom’ ktorý mal schopnosť rásť v účinnosti a dosahu.

Tých ktorí si mysleli, že Rusko bude spokojne sedieť a nechať sa obkľučovať raketami, čakalo prekvapenie. V marci 2018, Putin šokoval svet, a určite Washingtonských jastrabov, oznámením vo výročnom prejave pred Federálnym Zhromaždením o uvedení pokrokových zbraňových systémov – včítane tých s hypersonickými schopnosťami – navrhnutých na prekonanie akéhokoľvek obranného systému na svete.

Tento významný vývoj udalostí zo strany Ruska, ktorý ako Putin zdôraznil bol dosiahnutý “bez využitia znalostí” z expertízy Sovietskej éry, je zdrojom pre rozprávanie ako “Putinovo Rusko” je agresívny národ s “imperiálnymi ambíciami”, keď jeho cieľom bolo vytvoriť bilaterálny pakt s USA a ďalšími Západnými štátmi pred skoro dvomi dekádami, po 9/11.

Teraz predstavitelia USA môžu nanajvýš v úzkosti lomiť rukami a rozprávať o „agresívnom Rusku“.

„Rusko je najvýznamnejšia hrozba jednoducho preto, že predstavuje momentálne jediné existenčné ohrozenie. Takže musíme na vec pozerať z tej perspektívy,“ vyhlásil Generál letectva John Hyten, veliteľ US strategického letectva, alebo STRATCOM.

Putin však opakoval vo svojom prejave, že Rusko by nebolo muselo vyvíjať také pokrokové zbraňové systémy, ak by jeho legitímne znepokojenia neboli bývali ignorované USA.

“Nikto nechcel s nami rozprávať o podstate problému,“ povedal. „Nikto nás nepočúval. Teraz počúvate!”

Môj komentár: Rusi tiež mali tajné služby, najmä dobre udomácnené v prostredí kde USA tie útoky pripravovali, a niekoľko mesiacov pred útokmi 9/11 varovali USA pred „útokom lietadlami“. Moje blogy na tému 9/11 napr. tento.