Ivan Hečko

V nadpise som použil hysterickú formuláciu akú dnes radi používajú Anglosasi, mať rád alebo páčiť sa už nestačí, všetko „milujú“, trebárs aj nejaké jedlo alebo nápoj, šaty, farbu, lienku, … a rozširuje sa to aj u nášho pôvodne normálneho obyvateľstva. To ale nie je pointa, tou je tá tzv. politická korektnosť (PK) a jej využívanie. Zdroj: Tyler Durden, ZeroHedge , moje vsuvky šikmým písmom.

Totiž tí čo „politickú korektnosť“ používajú, signalizujú tým úporne svoju „úroveň“, a predstavujú automaticky nulové ohrozenie pre lúpežníkov v rámci asymetrického „status quo“. Čo je politická korektnosť? Je to verejný tlak podriadiť sa predvádzaniu „progresívneho“ prejavu tým, že „vypúšťate“ očakávané heslá a frázy na verejnosti – ste absolútne konformný.

Všimnite si, že sa nevyžaduje žiadna skutočná aktivita. Preto Vládnuca Elita „miluje“ politickú korektnosť – konformnosť je lacná. Všetko čo potrebuje funkcionár Vládnucej Elity, je vypúšťať heslá („nádej a zmena“, „my si vážime diverzitu“, „ďakujeme vám za vašu službu“, atď., viď ďalej príklady EÚ) a dostanete priepustku pokračovať v rabovaní.

Príklady používania PK: Krajiny V4 a aj Rakúsko postojom k migrantom prejavujú „nedostatok humánnosti“ a aj „súdržnosti“, alebo „spolupatričnosti“, s ostatnými krajinami EÚ – nehovorí sa tu o tom, kto ten zdroj migrantov – blízky východ a severnú Afriku – rozbil a prečo, teda „akože korektne“ hovoríme o následku, ale mlčíme o príčine. Vieme že streľbu na Maidane organizoval Američan a strieľali Litovci a Gruzínci, ale „korektne“ hovoríme, že za napätie v oblasti zodpovedajú Rusi. „Korektne“ oznamujeme, že Rusi doviezli na svoju západnú hranicu ďalšie Iskandery, ale mlčíme o tom, že v Poľsku a Litve sú už dávno Americkí vojaci a zbrane, a bežne sú tam cvičenia s účasťou ďalších krajín NATO. Korektne vyhlasujeme „sme za zníženie napätia“, ale naše činy sú v protiklade. A ešte jeden Americký „aktuálny a sledovaný“, aj keď bulvárny a nepodstatný, príklad z honby na Weinsteina – pred pár dňami vystúpila jedna nová dáma, vraj ju raz – „korektne povedané“ – obťažoval v jeho apartmáne. Nepočul som nikoho pýtať sa ako sa tam dostala, či ju zviazal a doniesol, zrejme tam teda prišla dobrovoľne a tento fakt sa nehodí, tak ho „korektné“ médiá ignorujú. Zhrnutie: Politická korektnosť slúži vlastne na klamanie obyvateľstva – ale samozrejme „domáceho“ v rámci tzv. Západu, plus na odvedenie pozornosti od dôležitých vnútorných aj zahraničných otázok, viď ďalej. Odporúčam prečítať aj blog Juraja Janošovského alebo Milana Trégera.

Tí, ktorých uspokoja politicky korektné vyjadrenia, akceptujú symbolické slovné prejavy ako náhradu za skutočné zmeny v mocenských štruktúrach. Glorifikácia symbolických gest – signalizovanie cností cez spoločenské médiá, papagájovanie „progresívnych“ fráz, atď. – je rovnako lacné ako to vypúšťanie už otrepaných fráz. Každý získa pocit že je ohodnotený a rešpektovaný, bez toho aby to niekoho niečo stálo: „progresívci“ sa cítia namyslene nadradení, Vládnuca Elita „cíti povinnosť“ tupo opakovať prejavy progresívnej reči na verejnosti a zároveň sa následne cíti oprávnená rabovať bez akýchkoľvek požiadaviek na radikálne reštrukturalizovanie odmien a distribúcie národného bohatstva a príjmov.

Vzostup aktov „progresívnych prejavov“ a „politickej korektnosti“ prebieha paralelne s úpadkom majetku a príjmov „spodných 90%“. V originálnom článku sú uvedené grafy, konkrétne vývoj podielu príjmov pred zdanením u „dolných 50%“ a u „horných 2%“ obyvateľstva v rokoch 1962-2014 v USA.

Takže zatiaľčo sa „progresívci“ sústreďujú výlučne na signalizáciu svojich cností a prázdnych „úspechov“ Vládnucich Elít, vypúšťajúc akceptované heslá, naša ekonomika a spoločnosť sa postupne likviduje, resp. „spoločenská dohoda“ skartuje. Korporátne médiá propagujú prázdne gestá, signalizáciu cností, a celé toto falošné „rešpektovanie pravidiel korektnosti“ udržuje štruktúru bohatstva/moci Vládnucej Elity, t.j. ekonomickú aj administratívnu.

Reminiscencia: Za tzv. komunizmu sme tiež boli z formálneho hľadiska právnym štátom, len v reálnom živote tu boli v podstate nelegálne prvky – mimo oficiálnych „nastavení“ jedna politická strana mala nad všetkým kontrolu, bola nad zákonmi, políciou a súdnictvom. Náš štát pristúpil k dohovoru o ľudských právach, ktorý však nedodržoval, lebo bola tu tá zložka nad zákonom, ktorá bola v niektorých bodoch proti. Ale to čo sme videli v médiách vtedy, toho tu dnes vidíme presnú kópiu. Prázdne heslá, popisovanie naších „víťazstiev“, ktoré sa týkajú len malej skupiny ľudí a pre ostatných sú porážkami, mimozákonný vplyv týchto malých skupín na dianie v celej spoločnosti – aj prostredníctvom médií pod mimozákonným vplyvom bratislavskej kaviarne – sa prezentujú ako dosiahnutie ideálov po ktorých sme túžili. Zhubná deformácia štruktúry spoločnosti, ktorá je výsledkom tlaku a manipulácie od „našich vzorov“, sa ignoruje, opäť máme „veľký vzor“, ktorý sa môže iba obdivovať. O skutočnosti, že od druhej svetovej vojny viedol jednostranné vojny v ktorých zahynulo viac ako 20 miliónov ľudí, sa hovoriť nepatrí, Vládnuce Elity a Kaviareň to „politicky korektne“ nevidia (porucha sa volá kognitívna disonancia, a vzhľadom na to ako sa to otvorene deje, je to buď už chorobný stupeň, alebo jednoducho kolaborantstvo). Podľa jedného z bodov Heglovej filozofie vývoja spoločnosti sa tento vývoj deje po špirále, on si však predstavoval, že špirála je stúpajúca. Ale „rešpektovanie existujúcich štruktúr“ je zahrnuté v pravidlách „politickej korektnosti“, čím sa normálny vývoj zastavuje, a to nemôže skončiť dobre.