Ivan Hečko

Čítam blogy kritizujúce našich politikov na základe výkonov čo podávajú na domácej scéne, a všetky sú výborné. Mali by sme sa im poďakovať, že nás zásobujú témami? Bol by som radšej keby nám ich neposkytovali. Mňa už dlhšie dráždia zahraničnou politikou, predstavou že sme lepší ako ostatné krajiny V4, lebo máme Euro. Našiel som výborný článok publicistu-analytika menom William Engdahl, v ktorom píše akú silu predstavuje V4 ak drží spolu, pričom analyzuje aj súčasnú pozíciu „vedúcej krajiny“ EÚ – Nemecka – práve vo vzťahu voči V4. Preklad:

Nemeckí Sociálni Demokrati a konzervatívne strany sa nakoniec dohodli na smrdiacom kompromise vytvorenia ešte jednej nie bohvieakej koalície so stále menej populárnou Angelou Merkel ako kancelárkou. Tým je jasné, že Berlín „letí na autopilot“ vo veciach ktoré rozdeľujú, ako prijatie stoviek tisícov nových utečencov z vojnových zón ako Líbya alebo Sýria. Vo výraznom kontraste s otvorenou politikou Berlína, štyri krajiny v Strednej Európe – Poľsko, Česká Republika, Maďarsko a Slovensko – sú verné svojmu odporu a naďalej odmietajú Bruselom autorizovanú povinnú politiku migrácie, a získavajú viac otvorenej podpory v EÚ pre väčšie národné sebaurčenie. V tejto veci nie sú všetky páky moci v Berlíne.

Rastúci odpor štvorice, zjednotenej ako Visegrádska skupina, otvára potenciálny rozpad Európskej Únie, keďže Brusel odmieta „uhnúť“ v tejto oblasti politiky, a obyvateľstvá v celej EÚ neveriaco pozerajú a čoraz viac volia národne orientovaných kandidátov, ako novozvolený Rakúsky Kancelár Sebastian Kurz z FPÖ.

Zohratú snahu Bruselu a liberálnych médií démonizovať vodcov, akým je Maďarský Viktor Orbán, ako nejaký moderný variant fašistu, za to že bráni národnú suverenitu práva na rozhodnutie kto je vítaný aby sa stal občanom a kto nie, čoraz viac obyčajní Európania prestávajú počúvať, a sú vyjavení z toho, prečo ich politici odmietajú opustiť zjavne neproduktívnu politiku migrantov.

Orbán navštívil Nemecko: Krátko pred uzavretím Nemeckých koaličných rozhovorov Maďarský premiér Orbán prišiel na trojdňovú návštevu šéfov CSU Bavorsko. Tam Orbán vyhlásil, že rok 2018 bude “rok obnovenia vôle ľudu”. Vysvetlil, čo tým myslí:

“Vôľa ľudí je jasná. Ľudia nechcú žiť pod hrozbou terorizmu; chcú bezpečnosť, chcú aby ich hranice boli chránené, a chcú aby ich vodcovia dostali von zo Schengenského priestoru tých ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť.”

8. Apríla bude Orbán stáť pred národnými voľbami, v ktorých špekulant s US hedge fondami a politický operatívec NGO (mimovládky), v Maďarsku narodený George Soros, financuje masívny pokus poraziť Orbána a jeho stranu Fidesz, hoci opozícia je teraz dosť rozdelená.

V susednom štáte – Českej Republike – 13. Januára voliči dali súčasnému prezidentovi- kandidátovi a Euro-skeptikovi Milošovi Zemanovi jasný náskok, aj keď nie tých 50% potrebných bez druhého kola. Zeman kritizoval EÚ za Ruské sankcie a volal po budovaní ekonomických väzieb na Čínu, spolu s ostatnými štátmi Strednej Európy. Tiež ostro kritizuje migračnú politiku EÚ. Spolu s Maďarskom a Poľskom Praha odmietla prispieť k povinným kvótam prijímania migrantov proti silnému tlaku z Európskej Komisie. Tretí silný zástanca národného práva na určenie kto je občanom v rámci jeho hraníc je Poľsko.

V Decembri EÚ Komisia ohlásila, že bude žalovať Poľsko, Maďarsko a Českú Republiku na Európskom Súde (ECJ) za odmietnutie prijať migrantov. EÚ tiež žaluje Maďarsko za prijatie nového zákona o vyššom vzdelaní, ktorý by pravdepodobne vynútil zatvorenie Central European University financovanej George Sorosom, a odmieta Maďarský zákon, ktorý vyžaduje, aby NGO financované zo zahraničia boli registrované ako „financované zo zahraničia“. Sorosom podporované NGO v EÚ sú značným podporovateľom veľkého prílivu migrantov do EÚ.

A zmeny v Poľskej ústave v oblasti podmienok súdnictva viedli EÚ Komisiu naštartovať jej kontroverznú procedúru Článku 7, ktorá by mohla na konci viesť k pozastaveniu hlasovacích práv Poľska v EÚ, po tom, ako Poľský prezident Andrzej Duda odmietol varovania Bruselu a podpísal reformu súdnictva. Keďže Článok 7, ktorý až doteraz nebol vôbec použitý, vyžaduje jednohlasnú podporu v EÚ, nie je to pravdepodobné, nakoľko Orbánovo Maďarsko otvorene vyhlásilo, že bude na strane Poľska. To stavia Brusel, čoraz viac vnímaný ako autokratický a bez nádeje uspieť, s poslednou možnosťou zastaviť EÚ pomoc Poľskej ekonomike. Ak by k tomuto došlo, niektorí Poľskí pozorovatelia predpovedajú že Poľský EÚ exit, tzv. Polexit, je možný, až pravdepodobný. EÚ prezident, bývalý Poľský premiér Donald Tusk varoval, že Poľsko by mohlo opustiť EÚ ak Brusel zastaví peniaze.

Hra na ekonomické kurča: Ako vzniká táto hra na „politické kurča“ – t.j. začiatočníka – medzi Bruselom podporovaným zvlášť Francúzskom a Nemeckom, a členskými štátmi Východnej Európy, aby boli vnútené povinné kvóty utečencov, mohla by sa ukázať ako veľmi riskantná, hlavne pre Nemecko, najsilnejšiu ekonomiku v EÚ. Presne tie štáty, ktoré Berlín tlačí aby sa pridali k jeho utečeneckej politike —Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Českú Republiku – ďaleko od stavu bezmocných banánových republík alebo ekonomických problémov – ako skupina tzv. Visegrádska Skupina predstavuje najväčšieho obchodného partnera Nemecka, ako skupina je totiž väčší ako Francúzsko alebo Čína .

Po vystúpení Británie – UK Brexit – z EÚ nastane veľká zmena vo váhe hlasovaní medzi ostatnými členmi EÚ. Hlavný prínos bude v prospech Višegrádskej štvorky, zvlášť Poľska. Ak si zachovajú spoločnú opozíciu voči Bruselu v kľúčových veciach, ako povinní utečenci, ich politický vplyv bude silný ako nikdy predtým (moja poznámka – s týmto už EÚ špekuluje aby to eliminovala).

V roku 2016, podľa Nemeckého Federálneho Štatistického Úradu, zahraničný obchod s krajinami Visegrádskej štvorky bol v hodnote 256 miliárd Eur, čo je oproti obchodu medzi Nemeckom a Čínou viac o 86 miliárd Eur, a oproti Nemecko-Francúzskemu obchodu o 90 miliárd Eur viac. Ako upozornila nedávna analýza Holandskej ekonomickej (economics – teória/výskum) skupiny GEFIRA Stredná Európa sa stala najväčším príjemcom výrobných investícií Nemecka, ako aj miesta kde sa často Nemecké firmy premiestňujú, a zamestnávajú už viac ako pol milióna pracovníkov. Náklady na prácu sú v Strednej Európe o hodne nižšie ako v Západnej Európe, a vzdelanie je oveľa vyššie, dedičstvo z obdobia komunizmu, kde bol dôraz na vzdelanie (moja poznámka: nepriamy príspevok k diskusiám o našom školstve).

Krajiny Visegrádskej skupiny sú druhí len za USA v dodávkach Nemeckým exportérom, čo je nepostrádateľné pre pokračujúcu konkurencieschopnosť Nemeckej ekonomiky. Krajiny V4 majú kolektívny GDP rovnaký ako Turecko; sú ekonomicky nepostrádateľné pre “Starú EÚ”, včítane Nemecka, ktoré s krajinami Strednej Európy jedná povýšenecky a blahosklonne.

Byrokratická elita Bruselu a Západné médiá prezentujú Stredoeurópanov ako prostoduchých fašistov, čo je obrovská chyba odchovaná zo zvláštneho typu byrokratickej arogancie. Skôr ako udalosti povedú k odtrhnutiu od EÚ z východu, zvlášť teraz, keď aj nová Rakúska vláda pod FPÖ Sebastiana Kurza jasne ohlásila tiež opozíciu voči pokračujúcej Soros-Merkel-Brusel politike utečencov, asi by malo zmysel deeskalovať konfrontáciu v tejto veci voči krajinám Visegrád 4. Ak v zmiernení postoja zlyhá, Nemecko a postavenie Nemecka budú veľkými porazenými spolu s celou EÚ.