Ivan Hečko

Charakterizujúci citát: „My urobíme puč u koho chceme. Vyrovnajte sa s tým“. Preklad článku od autorov Kevin Zeese a Margaret Flowers v Global Research. Článok je dosť dlhý, ale veľmi dobre popisuje metódy a predstavy nášho hlavného spojenca v tzv. Zahraničnej Politike. Viď aj blog od ferro.

Napriek svojim zlyhaniam doma, USA intervenujú v krajinách cez viaceré kontinenty , pokúšajúc sa ovládnuť ich vlády a zdroje.

Teraz sa pozrieme na posledné pokusy USA v Nikarague, Venezuele a Bolívii podmínovať ich nezávislosť a prinútiť ich slúžiť záujmom vlády USA a transnacionálnych korporácií.

Vo všetkých troch krajinách USA predviedli ako nechápu ľudí a ich podporu pre svoje revolučné procesy, následkom čoho zlyhávajú. Ako US impérium chradne, môže skončiť aj tzv. Monroe Doktrína.

Nikaragua: USAID viac-ročný Plán Destabilizácie odhalený

Dokument Agentúry USA pre Medzinárodný Rozvoj (US Agency for International Development (USAID)) odhalený reportérom Williamom Grigsbym popisuje tajné plány zvrhnutia demokraticky zvolenej vlády Nikaraguy počas naslednujúcich dvoch rokov. USAID sa pokúša najať žodlnierov “ktorí by si vzali na starosť plán . . . rozvrátiť verejný poriadok a vykonať ďalšie [násilné] akcie pred, počas, a/lebo po voľbách v roku 2021.”

USAID vytvára Responsive Assistance In Nicaragua (RAIN), čosi ako pohotovú a ústretovú asistenciu, a prideľuje na ňu $540,000 v grantoch na odstránenie Sandinistickej vlády v niečom čo nazývajú “Prechod Nikaraguy k demokracii”. Daniel Ortega vyhral voľby v roku 2016 so 72 percentami hlasov vo voľbách, ktoré pozorovatelia z OAŠ – Organizácia Amerických Štátov, čo je pritom nástroj USA, popísali ako “odohrávajúce sa v pokojnom, bezproblémovom a pacifickom štýle, bez väčších incidentov”.

Brian Willson, ktorý bol proti pokusom USA o ovládnutie Nikaraguy už od Contra vojny z 80-tych rokov, dospel k uzáveru, že USA si uvedomujú, že Ortega vyhrá voľby v roku 2021. V skutočnosti, tento týždeň prieskum ukázal podporu pre Ortegovu stranu, FSLN, na úrovni 50%, a pre opozíciu na úrovni 10%. Jedným z plánov USAID je, ako sa pokúšali vo Venezuele v roku 2018, aby opozícia bojkotovala voľby keďže vedia že prehrajú, potom ich nazvať nezákonnými (illegitimate) a vytvoriť politickú a ekonomickú krízu.

Skutočným cieľom nie je demokracia, ale dominancia, aby transnacionálne korporácie USA mohli profitovať z druhej najchudobnejšej krajiny na pologuli nasadením neoliberálnej ekonomiky za účelom privatizácie verejných služieb, osekania sociálnych služieb, a vymazať všetky stopy Sandinistov. USAID tiež plánuje “obnoviť – reestablish” políciu a vojsko, aby presadili ich vládu. Ďalším cieľom je, aby Nikaragua prestala byť tá “hrozba dobrým príkladom” svojím ekonomickým rastom, redukciou nerovnosti, biedy, negramotnosti a zločinnosti.

Ben Norton upozorňuje na Grayzone že “ten 14-stranový USAID dokument použil slovo ‘transition – prechod/zmena’ 102 krát” z čoho je jasné, že zámerom je zmena režimu. “Náhly prechod bez volieb – sudden transition without elections,” vlastne eufemizmus pre štátny prevrat, resp. puč, je jeden z troch možných scenárov zmeny režimu.

John Perry píše , že “US zasahovanie v Nikarague, sa datuje späť minimálne do útoku Williama Walkera na jej hlavné mesto a uchvátenie prezidentského postu v roku 1856.” Od Sandinistickej Revolúcie v roku 1979 sa USA pokúšali získať späť kontrolu nad Nikaraguou.

USAID a jeho National Endowment for Democracy (NED) stále financovali (have been funding) opozíciu. NED financoval 54 projektov v rokoch 2014-17 aby položili základ pre pokus o puč v roku 2018, v ktorom bol zamočený aj USAID. Winston Lopez píše že USA poskytli “viac ako 31 milión dolárov medzi koncom roku 2017 a 1. májom 2020.” Keď pokus o puč v roku 2018 zlyhal, USA tiež nasadili nelegálne jednostranné nátlakové opatrenia, známe ako ekonomické sankcie, podporené ako Demokratmi, tak aj Republikánmi, v pokuse o oslabenie krajiny.

Program RAIN od USAID načrtol obvyklé kroky zmeny režimu, napr. prebudovanie polície a vojska na vynucovačov nového neoliberálneho poriadku, pracovať “rýchle pri rušení paralelných inštitúcií” napr. Sandinista Front, Sandinista Mládež, a iné základné (grassroots) inštitúcie, a implementovať “dočasné jusričné opatrenia – transitional justice measures,” t.j. súdne stíhanie súčasných vládnych úradníkov a vládnych vodcov.

Nová oblasť útoku je dezinformačná kampaň proti postupu Nikaraguy pri riešení COVID-19. Opozícia úmyselne chybne prezentuje reakciu vlády a predkladá falšované štatistiky úmrtí pokúšajúc sa vytvoriť chaos. Ako upozorňuje Wiston López, “Počnúc marcom, z USA riadená opozícia zamerala 95% svojich aktivít na pokus zdiskreditovať Nikaragujskú prevenciu, prístup, a ošetrovanie Covidu. Avšak toto malo len slabý úspech v medzinárodných médiách, a momentálne sa obracia proti autorom, keďže Nikaragua je krajina s jednou z najnižších úmrtností na kontinente.”

Médiá USA neinformovali o úspešnosti Nikaraguy v boji proti vírusu za použitia komunitne založeného zdravotného systému. Nikaragua budovala svoj zdravotný systém počas posledných 12 rokov a rýchle reagovala v príprave na vírus. Nikaragua nenasadila „lock down“, pretože je to chudobná krajina, kde 80 percent ľudí sa nachádza v „neformálnej ekonomike“ a 40 percent žije vo vidieckych oblastiach. Ľudia musia pracovať aby mohli jesť.

Stephen Sefton dáva doterajšie zlyhanie USA do kontextu. Koreňom je, že USA nerozumejú ľuďom Nikaraguy, ich históriu boja proti dominancii USA, a ich schopnosť prekonať pravičiarske bábky (moja vsuvka: toto by sa teraz zišlo nám). Zle chápu aj to, čo robí Sandinistická vláda na zlepšenie života ľudí v každom sektore ekonomiky. Sefton to uzatvára: “Vláda USA zlyhala notoricky pri pokuse splniť potreby svojich vlastných ľudí počas súčasnej pandémie, ale stále dokáže nájsť peniaze na pokusy zničiť malú krajinu, ktorej úspech stavia sociálnu, ekonomickú a environmentálnu politiku USA do svetla náhodnej, ľahostajnej a kriminálnej”.

Venezuela: Obojstranné (Bipartisan, t.j. Republikánske aj Demokratské) Zlyhanie v zmene režimu

Po celý čas od zvolenia v roku 1998 Huga Chaveza, následné administrácie USA sa pokúšali, a zlyhávali, ovládnuť Venezuelu. Obojstranná povaha tejto politiky sa predviedla 4. Augusta, kedy Elliot Abrams, notorický organizátor pučov (coup-monger) pre viacerých prezidentov, vypovedal (testified) pred Kongresom. Ani jediný Senátor nekritizoval pokus ilegálne zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu (moje zvýraznenie s kým máme do činenia).

Abrams bol kritizovaný ako Demokratmi, tak aj Republikánmi za jeho neschopnosť odstrániť Prezidenta Madura z pozície moci. Senátor Chris Murphy (D-CT) bol celkom otvorený ohľadne toho pokusu o puč, popísal ho ako “prípadovú štúdiu v diplomatickom profesionálnom pochybení” a vyhlásil, že Trump zbabral hru v ktorej vyhrával, v komédii pochybení ktoré posilnili Madura. Po Po vypočutí Murphy zverejnil sériu Tweetov pripúšťajúcich puč, a ako mohol byť vykonaný lepšie.

Jeden klip z Murphyho trápnych komentov bol široko zdieľaný, aj včítane Venezuelským Vice Prezidentom Delcy Rodríguez a Ministrom Jorge Arreaza. Keď sa Vijay Prashad opýtal Arreazu na jeho reakciu, ten popísal USA ako otvorene pripúšťajúce svoje zločiny a povedal, že “priznania” Murphyho, Gen. Johna Kellyho, Johna Boltona, a Elliota Abramsa “sú nezaplatiteľnými dôkazmi pre sťažnosť, ktorú sme odovzdali na Medzinárodný trestný súd (International Criminal Court)”.

Elliot Abrams potvrdil, že bude pokračovať v tvrdej práci aby odstránil Madura – dúfa – ku koncu roku. Toto bolo ako ozvena vyhlásenia Prezidenta Trumpa na SouthCom veliteľstve na Floride. Komentáre Senátora Murphyho sú konzistentné s tými od Joe Bidena, ktorý hovorí, že by bol efektívnejší pri odstraňovaní Madura ako Trump. Biden popisuje Trumpa ako mäkkého voči Madurovi, pretože uvažoval že s ním bude hovoriť. Môj ďalší komentár: Toto je popis spôsobu fungovania štátu USA v medzinárodnej politike, ktorý je vraj náš spojenec, a ak niektorí členovia našej vlády im – asi za odmenu – odniekiaľ trčia, tak to vôbec nevyzerá dobre.

Elliot Abrams ohlásil že USA naštartujú mediálnu vojnu proti Venezuele. Realita je, že USA vedú mediálnu vojnu proti Venezuele už viac ako 20 rokov.

Venezuela pokračuje v príprave volieb do Národného Zhromaždenia k 6. Decembru 2020. Na rozdiel od roku 2018, viac strán súhlasí s účasťou, včítane väčších strán Democratic Action a Justice First, ako aj novej aliancie Komunistickej Strany a tvrdo pravicovej strany Popular Will, čo bola predošlá strana US bábky Juana Guaidó. Bude to 105 politických strán súťažiť o 277 miest v Národnom Zhromaždení, o 110 viac ako v súčasnom období. Venezuela používa kombináciu väčšinových víťazov a proporcionálnej reprezentácie. Venezuela požaduje aj aby polovica kandidátov bola žien, a používa elektronické hlasovanie potvrdené papierovým tajným hlasovaním s verejným občianskym auditom v deň volieb.

Juan Guaidó a ďalší spojení s USA povedali, že budú voľby bojkotovať. Guaidó nemôže riskovať účasť ako kandidát, pretože je pravdepodobné, že bude porazený. USA posmeľuje bojkot a potom vyhlási, že voľby neboli legitímne, ako to urobili v posledných prezidentských voľbách. Po Decembri, Guaidó už nebude mať žiaden volený úrad, čo robí jeho podvodné požadovanie presidentskej pozície ešte slabšie.

Tieto udalosti prichádzajú po dvoch veľkých trápnostiach pre USA vo Venezuele. Operácia Gideon, pokus žoldnierov o inváziu do Venezuely bol zmarený 4. Mája, viedol k ich uväzneniu a uväzneniu ich spolu-konšpirátorov. Min. Zahraničia USA – State Department – opustilo svojich žoldnierov, a tento týždeň dvaja niekdajší Green Berets – Zelené Barety – boli odsúdení na 20 rokov väzenia po priznaní viny. Bolo celkom jasné, že Guaidó bol hlboko angažovaný v tomto zlyhaní, čo sa pripočítava k jeho zlyhanému pokusu o prevzatie prezidentského postu a nenapraviteľne ho poznačuje.

Druhú porážku predstavujú Irán a Venezuela spolupracujúc na dopravení ropy a zariadenia pre Venezuelské rafinérie. Päť Iránskych tankerov prešlo okolo najväčšej US armády v Karibiku od invázie do Panamy. Southcom opakovane posielal bojové lode do Venezuelských vôd. Solidarita Iránu a Venezuely prekonala morskú blokádu, podrazila sankcie USA, a poslala mráz po chrbte cez USA tým, že ukázala ostatným národom ako môžu vzdorovať USA.

Venezuela má silnú históriu boja proti imperializmu, ale ekonomická vojna USA stojí ich ekonomiku stovky biliónov dolárov a spôsobuje predčasné úmrtia Venezuelčanov. Navyše, Veľká Británia odmieta uvoľniť viac ako bilión dolárov Venezuelského zlata uloženého v Bank of England, ktoré malo byť použité na potraviny a lieky. Britský súd rozhodol proti Venezuele, ale odvolali sa proti rozhodnutiu. Moja vsuvka – Briti potvrdzujú svoju kolonialistickú a pro-USA historickú pozíciu, o demokracii a podobných teóriách len „kvalifikovane“ kvákajú a poučujú.

Bolívia: US Diktátorka sa bojí demokratického hlasovania

12. Novembra 2019, USA podporovaný puč odstránil prezidenta menom Evo Morales, ktorý práve bol znovu zvolený. Samo-vyhlásená Prezidentka Jeanine Añez, pravicová Kresťanka, vedie akúsi de facto vládu zamočenú v masakroch, prenasledovaniach a väzneniach politických vodcov. Ničí sociálny a ekonomický model a dosiahnuté výsledky Hnutia Smerom k Socializmu (Movement Towards Socialism – MAS Party) vedeného Moralesom.

OAS hrala kľúčovú rolu v tom puči cez ich sfalšovanú analýzu Moralesovho znovuzvolenia. Západné médiá reportovali falšovanú analýzu bez kritiky. Teraz už, štúdie od MIT a Centra pre Ekonomickú a Politickú Analýzu ukázali že Morales jasne vyhral voľby a mal zostať pri moci. Celé mesiace Washington Post vyhlasoval, že znovuzvolenie Moralesa bol podvod, ale nakoniec, v Marci, priznal, že voľby boli legitímne. Podobne, New York Times pripustil v Júli, že Morales vyhral voľby.

Mnohí ten puč nazvali Lítiovým pučom (lithium coup), pretože tento prvok sa hojne vyskytuje v Bolívii a je kritický pre výrobu batérií. Toto sa stalo evidentným, keď Elon Musk, hlava Tesly, povedal na Twitteri “We will coup whoever we want! Deal with it. – My urobíme puč u koho chceme. Vyrovnajte sa s tým”. Tesla bude zarábať na lacnom lítiu a jeho dostatočnom množstve pre batérie eklektrických áut.

Ľudia Bolívie stále zápasia aby obnovili demokraciu. Podvodná správa OAŠ viedla k trojtýždňovému konfliktu medzi pravicovými Bolívijčanmi, protestujúcimi proti údajnému podvodu, a pro-vládnymi, väčšinou pôvodné obyvateľstvo, demonštrantmi, brániacimi Moralesa. Vojsko a polícia boli na strane pravicového puču. Pučistická vláda sa vyhrážala zákonodarcom a ich rodinám zatiaľčo utláčala ľudí. Nastali racistické útoky proti väčšinovému pôvodnému obyvateľstvu, a Wiphala, zástava pôvodného obyvateľstva, bola pálená v uliciach. Keď sa dostala k moci, Áñez, obkolesená pravicovými zákonodarcami, zodvihla veľkú bibliu a vyhlásila, “Biblia sa vrátila do paláca”. (moja vsuvka: toto mi pripomína niečo u nás)

USA uznali pučistickú vládu, podobne ako uznali vodcu zlyhaného puču menom Juan Guaidó vo Venezuele (spolu s naším „ministrom“ ktorému odniekiaľ trčí len huba, aby mohol vyhlasovať povinné blbosti). Añez vyhlásila, že bude dočasná po nasledujúce voľby, ale pod riadením USA sa hlboko zakoreňuje a odložila voľby.

Represia galvanizovala stranu MAS, ako aj roľnícke/vidiecke jednoty a základné (grassroots) organizácie ktoré pokračujú vo svojom ťažkom úsilí obnoviť v Bolívii demokraciu. Tlak viedol k tomu, že voľby majú termín. Pôvodne Áñez vyhlásila že nebude kandidovať, ale otočila a teraz je kandidátkou, zatiaľčo sa pokúša postaviť stranu MAS a jej kandidátov mimo zákon.

Voľby mali termín 3. Máj, ale boli odložené, dvakrát, údajne kvôli pandémii, ale v skutočnosti preto, že to je pokračujúci puč .

Je pravda, že padnémia COVID-19 tvrdo udrela na Bolíviu s horrorovými príbehmi o ľuďoch ktorí nemali možnosť dostať lekárske ošetrenie. Bezprostredne po puči vláda Añez vyhostila Kubánskych lekárov. Pučistická vláda nie je schopná riadiť zdravotný systém. Korupcia prekvitá v rámci nákupu zdravotníckeho vybavenia. Ministerstvo zdravotníctva malo počas krízy už troch ministrov. Situácia je zúfalá, s preplnenými nemocnicami, nedostatkom základných zásob, a mŕtvolami v uliciach a vo svojich domovoch ktoré niet kde pochovať.

Pučistická vláda používa vírus na pokus odložiť voľby, pretože prieskumy ukazujú, že kandidát MAS Luis Arce, s odstupom vedie a pravdepodobne by vyhral v prvom kole volieb, pričom Áñez by bola ďaleko ako tretia Áñez sa pokúšala súdne stíhať Arceho aby mu znemožnila kandidovať, zatiaľ neúspešne. 6. Júla Generálny Prokurátor Bolívie obvinil Eva Moralesa z terorizmu a financovania terorizmu z exilu a pokúša sa o preventívne zadržanie.

Od polovice Júla tisícky Bolívijčanov protestovali proti odkladu volieb. Organizujú trvalé protesty po celej krajine a blokujú množstvo ciest. Skupiny pôvodného obyvateľstva a roľníkov, obyčajných ľudí, spolu s organizáciami žien a odbormi sa spájajú a vyzývajú k voľbám. Morales, Arce, a strana MAS odsúdili ich odkladanie.

Dominancia nezvráti úpadok

Evo Morales povedal v nedávnom interview 

“Spojené štáty sa pokúšajú urobiť Latinskú Ameriku svojím zadným dvorom navždy. My poznáme tvrdý odpor národov Kuby, Venezuely, Nicaraguy. Zápas naších národov je veľmi dôležitý. Spojené štáty nás chcú rozdeliť, za účelom drancovania naších prírodných zdrojov. Národy už dnes neakceptujú dominanciu a drancovanie. Spojené štáty sú v úpadku, a predsa mlátia okolo seba”.

USA slabne ako globálna veľmoc a ich zlyhania v Latinskej Amerike sú ako symptomom, tak aj príčinou ďalšieho úpadku. Hrubé porušovania Medzinárodného Práva sú zrejmé a sú vykonávané proti nim kroky. Ale USA sú impérium a neopustie ľahko Monroe Doktrínu.

Ako občania Impéria máme špeciálnu zodpovednosť aby sme požadovali od USA zastavenie sankcií a nelegálneho zasahovania (illegal interference) v Latinskej Amerike a inde po celom svete. V tomto čase násobnej globálnej krízy musíme požadovať, aby sa USA stali spolupracujúcim (cooperative) členom svetovej komunity a pracovali mierumilovne v smeroch ako pandémia, recesia a klimatická kríza.

Štruktúry pre toto smerovanie existujú aby podporili kroky ako globálne ukončenie bojov (global ceasefire) a Parížsku Dohodu o Klíme (Paris Climate agreement). A k výročiu bombardovania Hirošimy a Nagasaki zo strany USA musíme pridať Zmluvu o zákaze jadrových zbraní (Nuclear Ban Treaty) ako ďalšie úsilie ktorého sa USA musia zúčastniť.

Môj dodatok – s tým možno len súhlasiť. Ale realizátorom Zahraničnej Politiky je Minister Zahraničia a vykonáva príkazy nie Prezidenta, Senátu a Kongresu, ale tzv. Deep State, t.j. mafie fungujúcej mimo zákona na úrovni Centrálnych Výborov Komunistických Strán. A ak pripočítam, že nepoznám inú tak prirodzene odpornú osobu ako Miki (predsa sú v niečom najlepší), tak automaticky nič dobrého zo strany USA nečakám, dobrovoľne určite nie. A oni platia naších vládcov. Ešte raz charakterizujúci citát: „My urobíme puč u koho chceme. Vyrovnajte sa s tým“.