Ivan Hečko

Týmto blogom nechcem predvčerajší článok o trhovej ekonomike a Šikovi ako taký kritizovať, všetko v ňom je určite pravda. Problém vidím v tom, že nemá zmysel. Jeden dôvod je, že je o roku 1968, a jediným dôvodom prečo sa objavil je 50. výročie okupácie, teda popisuje stav ekonomiky pred 50timi rokmi. No a druhý dôvod je, že článok nepriamo naznačuje, že dnes máme trhovú ekonomiku. Alebo že by to autor tak nemyslel? Citát z článku:

„Podstata trhovej ekonomiky spočíva v tom, že cenový systém je systémom prenosu informácií od podniku k spotrebiteľovi a naopak. Ak by aj existovalo niekoľko akože konkurujúcich si firiem, prenos údajov od spotrebiteľa k podniku by sa vždy skončil pri štátnom centrálnom plánovacom úrade. Alebo ináč povedané, pri jednom vlastníkovi – štáte. Bola by to konkurencia sama so sebou. A to je nezmysel.“

Samozrejme možno len súhlasiť. Ak všetko vlastní jeden subjekt v štáte s 15 milión obyvateľmi, štát dobre nefunguje, čo bola pravda. Treba sa ale presunúť do súčasnosti a tieto vedomosti a skúsenosti použiť na súčasný svet. K tomu čo tu máme dnes sa však autor v tomto článku nevyjadruje.

V roku 1989 sme sa dostali spod Ruského vplyvu a chvíľu sme boli nezávislí. Potom sme sa dali vtiahnuť do sféry vplyvu USA. Ako vieme, napríklad viď tento môj blog, kapitalizmus „stratil konkurenciu“ a začal ignorovať bežných ľudí a zákony, a vyvíjal sa smerom ku koncentrácii, a to v miere ktorá je v rozpore s podmienkami jeho správneho fungovania. Pritom ako na úrovni štátov, tak aj na medzinárodnej, máme zákony proti tejto koncentrácii. Tieto zákony boli celých tých 50 rokov postupne stále viac ignorované a dospeli sme do stavu, keď všetko v časti sveta ovládanej USA vlastní niekoľko desiatok najbohatších rodín. Teda v rámci „súčasnej demokracie“ sa „nejako stalo“, že systém typu republika, ktorý teoreticky – resp. formálne – funguje vo všetkých týchto štátoch, bol postupne nahradený systémom, kde reálne vládne niekoľko rodín a tajné služby. Tých niekoľko rodín totiž vlastní takú časť bohatstva a výrobných nástrojov, že prakticky ovládajú štátne mašinérie, nakoľko vlastne reprezentujú celú ekonomickú silu časti sveta (samozrejme včítane finančnej, pre tú by ale bola potrebná samostatná analýza; jej manipulácia stojí ešte nad tou ekonomickou koncentráciou ako dôležitý nástroj).

To znamená, že trhové mechanizmy sa postupne „vypínajú“ a nahradzujú sa činnosťou „investorov“ popísanou v uvedenom blogu, resp. pôvodnom článku. Vzorová konkurencia ešte funguje v niektorých oblastiach, napríklad letecká preprava, výroba automobilov a pod., sú dobrým príkladom pri výučbe ekonómie, ale ubúda ich rýchle, a ak sa tento vývoj nezvráti, dlho to trvať nebude. Týmto dochádza k ďalšej koncentrácii bohatstva u dotyčných niekoľkých rodín a ďalšiemu úbytku kúpyschopného dopytu obyvateľstva. Súčasný mafiánsky kapitalizmus nadobudol samovražedný charakter. Žiadala by sa – namiesto etudy – ako poučenie z minulosti teoretická analýza možností obnovenia kapitalizmu dnes. Ale vyzerá to ťažšie riešiteľné ako prerobenie toho socializmu pred 50 rokmi. Tam totiž vlastnil všetko štát, ale pri jeho rozkrádaní sa ukázalo, že to vlastne nevlastní nikto. Dnes je ten stav úplne iný – tých pár rodín vlastní v istom zmysle snáď aj nás všetkých, keďže ovláda vlády naších vraj slobodných a demokratických krajín. A pripomenul by som, v súvislosti s tým článkom o Šikovi, že dnes už trh neurčuje ani základné úrokové sadzby, určuje ich FED a iné centrálne banky. Stále sa to volá kapitalizmus? Prečo?

Náš pokus o vybudovanie slobody a demokracie priradením sa pod USA mi pripomína záver filmu Rozmarné léto, kde traja starší páni svoj vlastný pokus o Rozmarné léto nakoniec zhodnotili trefne slovami rezignácie „Tento způsob léta zdá sa mi poněkud nešťastným“. Oni sa ale nemuseli pýtať čo ďalej. Odporúčam aj tento blog od cudzinec.