Ivan Hečko

Tento postup „obrody sveta“ používajú „Zjednotení Feudáli Sveta“ (ZJS) od času, kedy nezvládli dlhodobé následky predošlej taktiky – novodobých križiackych výprav – a to hlavne nimi vyvolanej hromadnej migrácie. Európski feudáli, čiastočne platení za služby Britskými a Americkými, sa najprv pokúsili migrantov použiť na rozriedenie svojho obyvateľstva, ktoré sa nechce dať prevychovať (odvychovať?) podľa smerníc z centrálnych neokonzervatívnych kruhov. O postupoch „Investorov bez hraníc“ a o nich ako takých som už spracoval jeden blog , aj o ich základnom metodickom dokumente zvanom PNAC.

Zároveň sa ale používala aj taktika osvedčená v rámci Operácie Gladio – zastrašovanie obyvateľstva teroristickými útokmi, a to asi bola chyba, nakoľko tieto dve veci sa postupne prejavili ako prepojené. Po primárnom odpore „nových“ krajín EÚ sa odpor šíri a tlačenie migrácie dnes ohrozuje etablované politické strany aj v Nemecku a Francúzsku. Iná taktika – napríklad dve vraždy novinárov na Malte a na Slovensku – sa tiež asi nedá viackrát nasadiť, nastal by rovnaký efekt, ľuďom by prípadne „došlo“ o čo ide a komu.

ZJS oficiálne funguje pod inými názvami, napríklad Davos – Svetové Ekonomické Fórum, Bilderberg, G7, a podobne. Nasledujúcu – t.j. podstatnú – časť tohto blogu čerpám z článku autora Manlio Dinucci na Global Research s názvom „Neokolonializmus a migrantská kríza“, pôvodne v Taliančine na Il Manifesto:

Ohľadne migrácie dnes ešte zároveň pretrváva aj interpretácia „my bohaté krajiny sme povinné pomáhať migrantom z chudobných krajín“. Manlio Dinucci k tomu píše „Táto chybná interpretácia ukrýva jej hlavnú príčinu – svetový ekonomický systém, ktorý umožňuje aby úzka menšina akumulovala bohatstvo na úkor rastúcej väčšiny, tým že ju zbedačuje, čím vyvoláva vynútenú migráciu“, a pokračuje:

Čo sa týka migrácie do Európy príznačný je prípad Afriky. Kontinent je bohatý na suroviny – zlato, platina, diamanty, urán, coltan (tantalum a niobium), meď, nafta, metán, vzácne dreviny, kakao, káva a mnoho ďalších. Tieto zdroje, kedysi drancované starým Európskym koloniálnym systémom, sú dnes drancované Európskym neo-kolonializmom, za spolupráce s Africkými „elitami“ pri moci, lacnej miestnej pracovnej sily, a ako vnútorného, tak aj medzinárodného ovládnutia trhu (moja poznámka: rozumej vypnuté trhové mechanizmy, teda teoretického základu kapitalizmu).

Viac ako sto firiem registrovaných na Londýnskej Burze (London Stock Exchange), Britských a iných, čerpá minerálne zdroje z 37 sub-Saharských Afrických krajín v hodnote viac ako 1000 miliárd dolárov.

Francúzsko ovláda peňažné systémy 14-tich bývalých Afrických kolónií prostredníctvom CFA France (pôvodne skratka z „Colonies Francaises d´Africa“, teraz recyklované ako „Communauté Financiére Africaine“). Aby mohli udržovať paritu s Eurom, tieto Africké krajiny musia platiť Francúzskej Štátnej Pokladni polovicu svojich peňažných rezerv.

Líbya, ktorá sa pokúsila vytvoriť autonómnu Africkú menu, bola zdemolovaná vojnou v roku 2011 (moja poznámka: ako vieme z uniknutých mailov, toto bol asi hlavný dôvod vojny, mena mala byť krytá zlatom). V Pobreží Slonoviny (oblasť CFA) Francúzske firmy ovládajú väčšiu časť komercializácie kakaa, ktorého je táto krajina najväčším producentom na svete – pričom malým producentom bolo ponechaných sotva 5% hodnoty finálneho produktu, takže väčšina z nich žije v biede. Toto je len pár príkladov neokoloniálneho vykorisťovania kontinentu.

Afrika, prezentovaná ako závislá na zahraničnej pomoci, v skutočnosti platí zahraničným krajinám čistú ročnú „daň“ okolo 58 miliárd dolárov (moja vsuvka: „výpalné?“ v origináli forfeit, má význam aj pokuta, poplatok). Sociálne dôsledky sú devastujúce. V sub-Saharskej Afrike, kde žije viac ako miliarda obyvateľov, a z nich je viac ako 60% detí a mladých ľudí vo veku medzi 0 až 24 rokov, asi dve tretiny obyvateľov žije v biede, a navyše asi 40% – teda to znamená asi 400 miliónov – žije v podmienkach extrémnej chudoby.

Tá “migrantská kríza” je v skutočnosti krízou neudržateľného ekonomického a sociálneho systému.

Môj dodatok: K tomu treba ešte pripočítať devastáciu životného prostredia pri niektorých typoch ťažieb, napríklad v minulosti bol známy prípad extrémneho znečistenia delty Nigeru pri ťažbe ropy.

Takže – zdá sa, že aj „pokročilé“ krajiny musia postupne akceptovať Ficov „fór“ „keď mi tečie vaňa neriešim čo s tou vodou, ale ako dieru zapchať“, a ten ich vtedy hodne vytočil. Ale – ak chcú trvalé riešenie – to by museli distribuovať časť nahonobených, viac-menej nakradnutých, peňazí, plus hodne do ochrany životného prostredia. A poniektorí z nich by ho radšej vyčistili svetovou vojnou, z týchto typov peniaze ťažko niekto vytlčie.

A ešte k Európe – pred časom jedna blogerka uverejnila link na článok Francúzskeho ekonóma, ktorý v článku ukázal, že z krajín V4, ktorým EÚ poskytuje Eurofondy a má okolo toho plno rečí, odchádza ročne o hodne viac peňazí cez západné firmy ako dostávame tých Eurofondov. A na úplne všeobecnej úrovni, samovražednú povahu dnešného kapitalizmu, ktorý postupne zlikvidoval niekoľko základných podmienok pre svoje fungovanie, spísal známy Francúz Thomas Piketty v knihe „Kapitál dvadsiateho prvého storočia“.