Ivan Hečko

Ide samozrejme o médiá USA, naše sa ešte neopovážili o tom ani ceknúť. Takže je to aj k predošlému blogu. Zdroj: Bill van Auken, Global Research.

Rozruch ktorý „vypustili z reťaze“ poznámky prezidenta Donalda Trumpa, keď zareagoval na komentátora Fox News Billa O’Reillyho, ktorý nazval Ruského prezidenta Vladimíra Putina “vrahom” počas vysielania nedeľného interview, stále pretrváva a vyvoláva pokrytecké odsúdenia od vedúcich figúr ako v Republikánskej, tak aj Demokratickej strane.

V reakcii na O’Reillyho obvinenie Putina Trump povedal: “Vrahov je plno. My máme plno vrahov. Čo, myslíte si že naša krajina je taká nevinná?”

Trump pokračoval tým, že na podporu svojho vyhlásenia uviedol Irak. O’Reillyho tvár zvädla. Bolo jasné, že nevie čo povedať. Nový vodca “Slobodného sveta” závažne zišiel z cesty.

Čo sa týka kapitalistických politikov obidvoch strán a médií, Trump sa dopustil neodpustiteľného prehrešku: – v tomto konkrétnom prípade, a z čiste pragmatického dôvodu súvisiaceho s jeho bezprostrednou politickou potrebou – povedal niečo pravdivé o úlohe imperializmu USA vo svete.

Oficiálne gestá rozhorčenia ohľadne Trumpovej bezprostrednej poznámky budú mať malý vplyv na širšiu verejnosť. Veria snáď naozaj politici a médiá, že verejnosť je taká naivná a jej pamäť taká krátka? (Vsuvka: časť našej „verejnosti“ a „médií“ je za to platená) USA je krajina, kde seriál The Bourne Identity so svojimi nespočetnými pokračovaniami – ktorého základným predpokladom je, že vláda USA je riadená vrahmi – je medzi najpopulárnejšími filmami posledných 20-tich rokov. Tento predpoklad je dobre podložený faktami. Počas posledných 70 rokov prezidenti a iní vysoko postavení vládni činitelia boli zamočení v autorizovaní a zavádzaní nespočetných zverstiev. Mnohé z týchto zločinov boli podpreté oficiálnymi vládnymi správami a jednaniami v Kongrese (hearings).

V recenzii knihy od autora Joshua Kurlantzick „A Great Place to Have a War: America in Laos and the Birth of the Military CIA“ recenzent Scott Shane napísal vo vydaní The New York Times z 3. Februára:

“V prejave minulý September vo Vientiane, hlavnom meste Laosu, Barack Obama spomenul omračujúci fakt: že USA medzi rokmi 1963 a 1974 zhodili na túto krajinu dva milióny ton bômb, čo je viac ako bolo zhodené počas II. svetovej vojny na Nemecko a Japonsko spolu. Tým sa Laos, ktorý je o niečo menší štát ako štát Michigan v USA, stal najťažšie zbombardovaným národom v dejinách, povedal prezident. Viac ako štyri desaťročia od konca vojny neexplodovaná munícia stále zabíja a mrzačí Laosanov, a Obama oznámil, že zdvojnásobuje Americké financovanie na jeho odstránenie.”

Odvolávajúc sa na informácie v Kurlantzickovej knihe Shane upozorňuje: “Počas svojho prvého prezidentského obdobia Richard M. Nixon eskaloval bombardovanie z okolo 15 náletov denne na 300 denne. ‘Koľko sme zabili v Laose?’ opýtal sa Nixon Henryho Kissingera raz v rozhovore ktorý bol zachytený na pásku. Kissinger odpovedal: ‘V tej Laoskej veci sme zabili okolo 10, 15’ – 10,000 alebo 15,000 ľudí tým myslel. Konečný počet mŕtvych bol 200,000.”

Ak hovoríme o vraždení, vláda USA nemá rovnocenného súpera. V násobných agresívnych vojnách, od Kórey po Vietnam, Afganistan, Irak, Líbyu a proxy vojna na zmenu režimu v Sýrii, imperializmus USA zabil a zmrzačil desiatky miliónov.

Hlavné obvinenie namierené proti Trumpovi – ako predpokladanými liberálmi v Demokratickej strane, tak aj pravicovými Republikánmi – je že naznačil “morálnu rovnosť” medzi Ruskom a USA. Toto bola fráza používaná v čase Studenej Vojny na ospravedlnenie každého zločinu spáchaného USA a ich spojencami, od krvavých diktatúr Latinskej Ameriky po režim Apartheidu v Južnej Afrike, na základe toho, že nemôže byť žiadna “morálna rovnosť” medzi vodcom “Slobodného sveta” a Sovietskou “Ríšou Zla.”

V skutočnosti tu naozaj nie je nijaká rovnosť. Keď príde na vraždenie a globálne násilníctvo, Putin je malá ryba v porovnaní s vodcami USA.

To že Demokratická Strana obráti kabát na takýto reakcionársky, len potvrdzuje, že v jej vyhlasovanej opozícii proti Trumpovi nie je vôbec nič progresívne. Toto sa potvrdilo v pondelok na príklade poznámky Kongresmanky za Kaliforniu menom Maxine Waters, a vraj “ľavá” Demokratka a vedúca členka „Congressional Black Caucus“ (kongresmani čiernej pleti), ktorá navrhla, že Trump by mal byť obžalovaný (impeached) za “objímanie Putina zatiaľčo Putin pokračuje v postupovaní do Kórey [sic].” Moje vsuvka: skratka „sic“ sa píše, keď sa uvádza niečo čo znie absurdne, a potvrdzuje že to odznelo presne tak – aj takí informovaní ľudia sedia v Kongrese USA.

Pod týmto popraskom nad Trumpovými poznámkami sa nachádzajú prudké rozdiely ohľadne imperialistickej stratégie USA a prípravami Washingtonu na vojnu, ktoré sa vynorili na verejnosť pri výmene administrácie.

Tieto rozdiely boli zvýraznené poslednými udalosťami v Sýrii. Znovuobsadenie východného Aleppa Sýrskou vládou v Decembri, čo bola posledná mestská pevnosť „rebelov“ podporovaných USA, reprezentovalo obrovskú pohromu pre politiku USA na Strednom Východe.

V rámci vedenia zahraničnej politiky lietajú prudké vzájomné obviňovania ohľadne odstúpenia Obamovej administratívy od jeho “červenej čiary” v roku 2013, keď skoro vstúpil do vojny kvôli falošnému obvineniu Sýrskej vlády z použitia chemických zbraní. V týchto kruhoch je mnoho takých, ktorí cítia, že vojenská intervencia by bola bývala lepšia pre záujmy USA, bez ohľadu akú novú katastrofu by bola naštartovala.

Článok publikovaný v Washington Post v pondelok, ktorý varuje, že USA stojí proti “oveľa silnejšiemu Iránu” po “rokoch chaosu v Arabskom svete” vysvetlil situáciu ktorá teraz konfrontuje Washington tvrdými slovami:

“Irán a Rusko spolu bojovali aby zabezpečili prežitie režimu prezidenta Bashara al-Assada, a teraz sa pokúšajú o mierové urovnanie v aliancii s Tureckom, čo vylučuje akúkoľvek rolu pre USA. Amerika ostala s málo priateľmi a slabým vplyvom, s výnimkou Kurdov na severovýchode krajiny.“

“Rusko ovláda oblohu nad Sýriou, a Turecko má v rukách vplyv nad rebelmi, ale Irán ovláda to čo sa deje na zemi …”

Reči o “rešpektovaní” Putina, možnej spolupráci s Ruskom proti ISISu v Sýrii, a uvoľnení sankcií nie je, ako naznačujú Demokrati, dôkazom nejakého tajného ovládania zo strany Kremľa nad Trumpom. Skôr je to časť jednoznačnej stratégie oddeliť Rusko od Iránu za účelom vydláždenia cesty k novej vojne na Strednom Východe, za súčasnej prudkej eskalácie provokácií voči Číne.

Citujúc nemenovaných úradníkov z administratívy, Wall Street Journal signalizoval túto politiku v pondelok: “Administrácia skúma spôsoby ako prelomiť vojenskú a diplomatickú alianciu Ruska s Iránom … Vynárajúca sa stratégia sa pokúsi zladiť zdanlivo protichodné sľuby prezidenta Donalda Trumpa aby zlepšila vzťahy s Ruským prezidentom Vladimírom Putinom a agresívne sa postaviť vojenskej prítomnosti Iránu.”

Trumpov hlavný stratég a poradca Bieleho Domu Stephen Bannon, študent a obdivovateľ Adolfa Hitlera, bezpochyby vníma kľúčový bod administrácie voči Moskve cez historickú prizmu paktu Stalin-Hitler, ktorý postavil javisko pre Druhú svetovú vojnu, vojnu, ktorá nakoniec stála 20 miliónov Sovietskych životov.

Putinove vláda je náchylná k takýmto manévrom. Zdieľa celú hlúposť, zaostalosť, a krátkozrakosť kontrarevolučnej byrokracie vedenej Stalinom. Putin sedí na vrchu režimu ktorý reprezentuje hrabivú kliku oligarchov, ktorí sa obohatili ukradnutím štátneho majetku, a ťažbou a predajom zdrojov pôvodného Sovietskeho Zväzu. Sú nedočkaví aby sa zrušili sankcie USA aby oni mohli zrýchliť svoje zhromažďovanie bohatstva na úkor pracujúcich.

V rámci „politického establishmentu“ a rozsiahleho vojenského a špionážneho aparátu Washingtonu existuje výrazná opozícia voči Trumpovmu obratu v zahraničnej politike. Obrovské politické, vojenské a finančné zdroje boli investované do budovania protiruských pozícií, od puču na Ukrajine k umiestneniu tisícok vojakov USA a NATO na Ruskej západnej hranici. V rámci vládnych kruhov sú starosti, že zmena v imperialistickej politike je ľahkomyseľná a nesie výrazné nebezpečenstvá.

Zatiaľčo pozornosť a pohoršenie verejnosti sa zameriavala na Trumpove anti-demokratické výkonné nariadenia nariaďujúce zákaz voči Moslimom a utečencom, príkaz vybudovať múr na južnej hranici, a budovaní základov pre masívnu sieť na nezdokumentovaných pracujúcich prisťahovalcov, v rámci vládnucej triedy prebieha vážny boj ohľadne globálnej imperialistickej stratégie.

Tento boj ohľadne politiky prebieha medzi dvoma bandami hrdlorezov, z ktorých každá je verná eskalácii militarizmu USA za účelom ďalšieho zvýšenia percenta zisku bánk a transnacionálnych korporácií so sídlom v USA. Ktorákoľvek vyhrá, hrozba svetovej vojny, ktorej koreňom je kríza globálneho kapitalizmu, bude len stúpať.