Ivan Hečko

K tomuto článku ma inšpirovali niektoré blogy kolegov (napr. miramar, devana), pričom s nimi súhlasím, a aj moje vlastné. Ja ten kapitalizmus sem tam nazývam feudalizmom, ale to v USA, v prípade EÚ sa držím tiež ešte predstavy, že máme kapitalizmus (v Británii je feudalizmus oficiálne, viď ďalej). Ale „s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou“ – ako hovorieval ktorýsi vyšetrovateľ – to tak nie je, alebo už dlho nebude, hoci všetci zotrvačne hovoríme, že sme mali výročie návratu ku kapitalizmu.Najprv sa pristavím pri „Britskom kapitalizme“. Raz som prezeral nejaký online anglický časopis a našiel som inzerát, v ktorom bol ponúknutý na predaj veľký pánsky dom, a k nemu patril značný kus zeme, na ktorom boli polia, lúky, les, ale aj dedina s obyvateľmi. Tí obyvatelia žijú v domoch ktoré prenajímajú od pána a prenajímajú aj všetky pozemky – pole, lúku a pod. Boli samozrejme nepriamou súčasťou predaja, ale – tiež samozrejme – nemali v obchode žiadnu pozíciu. Chvíľu som na to pozeral – skôr čumel – ako na anglický román zo starých čias, ale potom som si uvedomil, že aj Britský politický systém je triedne rozdelený, má dve snemovne: dolnú snemovňu – House of Commons (v preklade snemovňa obyčajných) a hornú snemovňu – House of Lords (snemovňa Lordov – feudálnych pánov). Má to celé ale aj výrazný ľudsko-ekonomický aspekt – ak sa im nový pán nepáči, tí ľudia sa môžu iba odsťahovať (vďaka tomu že nevoľníctvo už stihli zrušiť). Štatút a teda možnosti ich hospodárskych a domácich zvierat nepoznám. Takže túto časť sveta máme z politického hľadiska vybavenú.

Na spoločensko-politickej úrovni by kapitalizmus mal mať charakter republiky – slovo pochádza od latinského res publica, čo podľa slovníka znamená „verejná záležitosť“. To by teda znamenalo, že naše štáty – vlády a parlamenty – s nami zdieľajú riadenie vecí verejných prostredníctvom parlamentnej demokracie, a v žiadnom prípade namiesto toho s oligarchami súkromne.

Kapitalizmus je ale definovaný nielen na úrovni spoločenskej, ale aj ekonomickej. Existujú totiž ekonomické podmienky, za ktorých tie vyššie uvedené politické systémy fungujú, a pri ich výraznom narušení politický systém typu republiky prestáva fungovať. Existuje právo na súkromné vlastníctvo, včítane výrobných prostriedkov, a podnikanie. Všetci podnikatelia majú rovnaké podmienky na podnikanie. Funguje trhový mechanizmus – t.j. ceny sa vytvárajú na základe dopytu a ponuky. Tieto „iba základné“ podmienky fungovali na začiatku kapitalizmu a viedli k vzniku veľkej krízy v 30-tych rokoch. Na základe toho vznikli ďalšie pravidlá ktoré už majú antimonopolné prvky. Nesmie vzniknúť situácia, kedy jeden podnikateľský subjekt ovládne trh a dostane sa do polohy, že cenu svojho (typu) produktu určuje sám, teda vypne sa trhový mechanizmus. Nesmie vzniknúť ani situácia, že podnikatelia sa dohodnú a vznikne vyššie popísaný prípad nepriamo. Pre vytvorenie (a udržovanie) takéhoto trhového prostredia vznikli protimonopolné a protikartelové zákony a to ako na národnej, tak aj na medzinárodnej úrovni. Okrem toho vznikli aj prípadné štátne regulácie pre súkromných vlastníkov/predajcov základných ľudských sociálnych potrieb – bývanie, energie, základné potraviny a pod. – v prostredí kde je trhové prostredie čiastočne narušené.

Tieto zákony však nepočítali s tým, že do podnikania sa vloží finančný sektor a rôzne tzv. biele kone, t.j. nastrčení vlastníci. Okrem „podnikania“ v oblasti finančných špekulácií, ktoré spôsobilo poslednú finančnú krízu, o ktorej vlastne nevieme či skončila alebo ju zamaskovali, bohatí ľudia disponujúci prostriedkami na investície nepriamo ovládli celé sektory trhov a vybudovali národné aj nadnárodné monopoly a ťažko dokázateľné kartely nepriamo – cez vlastníctvo akcií podnikov rovnakých typov (alebo aj komplementárnych typov). Napríklad, keby krachoval na Slovensku Kaufland, a chcelo by sieť kúpiť Tesco, náš protimonopolný úrad by sa tým zaoberal, a asi aj ten na úrovni EÚ. Ale nikto nevie či ich akcie už nie sú dávno v rukách tých istých finančných magnátov, nakoľko finančný systém má právo na ochranu údajov a má veľa vrstiev, aj mnohé banky sú čiastočne akciovky. A ako sme sa „opäť“ dozvedeli v poslednom čase, obrovské množstvo prostriedkov sa vyskytuje v „tajných“ prostrediach (o ktorých väčšina politikov ktorí by proti tomu mali zakročovať dobre vie a majú tam peniaze). Dnes máme existujúce nadnárodné firmy, alebo zoskupenia, ktoré sú v stave rozvrátiť fungovanie menších štátov typu republika, odolnejšie sú štáty typu mafiánskeho/feudálneho.

Z princípu fungovania trhu ešte vyplýva to, že tento systém prestáva fungovať aj pri extrémne nerovnomernom rozložení bohatstva, na čo už dlhšie upozorňujú prakticky všetky odborné spoločnosti, včítane najpravicovejších. Ako som už napísal v starších blogoch, najhoršie sú v tomto ohľade na tom USA, kde v roku 2012 0,1% rodín „hore“ vlastnilo toľko ako 90% rodín „dole“ – 0,1% je jedna tisícina. Za tohto stavu prestáva správne fungovať trhový mechanizmus, jednoducho preto, že tá chudobná väčšina, ktorá tvorí dopyt, nemá na kupovanie (potrebného množstva) tovarov, ktoré vyrába bohatá menšina. Skupina boháčov potom presúva investície do zbrojného priemyslu a „investuje“ zároveň do vytvárania vojen, viď PNAC – link na materiál, kde sa uvádza, že prezident Bush plánoval útok na Irak ešte skôr ako sa stal prezidentom – to potvrdzuje čo tu píšem https://cryptome.org/rad.htm . Táto konkrétna „skupina“ zorganizovala „útok“ na WTC, ktorým zastrašila obyvateľstvo natoľko, že dokonca „prebrala“ od kongresu niektoré právomoci – konkrétne nasadzovanie armády, a úplne ovládla tajné služby. Takto teda vyzerá súčasný kapitalizmus v USA – politická zložka kapitalizmu bola prakticky zrušená a ekonomická je v rozklade, vládne tu niekoľko rodín oligarchov. A EÚ sa chová ako jeho podriadená jednotka.

Táto skupina pritom potrebuje na prežitie okliešteného kapitalizmu v USA sústavný rast napätia vo svete, ktorý jej zabezpečuje odbyt zbraní nielen pre svoju armádu. Uvediem príklad – Severná Kórea sa kedysi v rámci sankcií pokúsila dané podmienky splniť. Keď splnila, USA automaticky vytiahli nejaké ďalšie podmienky, ktoré sa pritom týkali výlučne vnútropolitických vecí. Tuším po druhom takomto manévri Severná Kórea prestala poslúchať a dovyvinula jadrové zbrane a rakety (motory vraj majú pritom od Ukrajincov, ktorí boli predtým napojení na výrobu pre Rusov, ale dnes sú pod vplyvom USA!). USA tu rôznym spôsobom stupňujú napätie, a nedávno predali do Japonska, Južnej Kórei a Tchajvanu obrovské množstvo zbraní. Ďalšie nakúpila Saudská Arábia. A Trump, povzbudený úspechom, sľubuje ďalšie zníženie obchodného deficitu.

Tejto skupine pritom zjavne prekáža existencia systému ktorý dodnes vyzerá ako pomerne sociálny kapitalizmus – v EÚ. Sústavne zasahujú do diania financovaním rôznych „neziskových organizácií“, mnohých médií, a tiež aj získavaním rôznych skupín ľudí typu (konkrétne u nás) členov „bratislavskej kaviarne“, a niektorých ďalších proamerických skupín, napr. okolo prezidenta Kisku, a pod., ktoré majú vplyv v politike a médiách. Potom cez tieto kanály nepretržite priteká z USA aj systém lží, ktoré sa pokúšajú vytvoriť úplne nepravdivý obraz sveta a výboje USA vydávať za snahu o rozširovanie demokracie. Samozrejme predstierajú, že predsa PNAC je len neziskovka, na Dvojičky útočili teroristi – a v USA buď mnohí tomu veria, alebo sa tým vôbec nezaoberajú, nakoniec na občanov USA súčasné vojny nemajú zatiaľ žiaden negatívny dopad (ktorý by občania tak vnímali). Tie vojny však pomáhajú rozvracať Európu, ktorej súčasné vedenie sa chová, že mu to vyhovuje. Krajiny V4 sa zatiaľ tvária že s tým nesúhlasia, možno sa k nim pridá v niektorých veciach Rakúsko. Ale my vlastne ani nevieme, ako sme sa do tejto pozície dostali – stali sme sa členmi EÚ, a zrazu sa niekto zhora pokúša vnútiť nám migrantov – teda zaviesť u nás prostredie, ktoré naši občania nechcú – a to pod vyhrážkami, napríklad že nedostaneme dotácie. Predsa v čase vstupu do EÚ sme neboli informovaní, že by niečo také mohlo nastať, a nie sú to naše vojny. Teda to naznačuje, že buď vedenie EÚ koná pod tlakom alebo úplatkami US feudálov, alebo je to začiatok transformácie kapitalizmu EÚ na americký model. A ak je to tak, treba strážiť dohody typu TTIP a CETA, to by mohol byť účinný prostriedok.

V poslednom čase som v Pravde zachytil dve pravdivé informácie o dianí v Sýrii, dnes tretiu ktorá sa jej týka, a marí sa mi, že niečo aj v RTVS. Dúfam, že je to posun ktorý je trvalý. Ale na druhej strane pozrite blog autora „paje“, alebo „mugurin“ s ktorými na 100 % súhlasím. Sústavné klamanie nemôže byť súčasťou žiadneho normálneho politického systému a nemôže viesť k ničomu pozitívnemu, však sme to tu už mali, máme dokonca teraz výročie. Ak EÚ rieši migračnú krízu, musí do riešenia vtiahnuť aj krajiny ktoré ju spôsobili, a stále v tom pokračujú, lebo žijú z predaja zbraní – musí sa prestať tváriť že „o tom nevie, alebo dokonca že na vine je tá strana obetí, lebo ľudské práva“, keď v skutočnosti ide všade okrem tých zbraní o násilné nasadenie proamerickej vlády a nerastné bohatstvo – vrátili sme sa mentálne skoro do čias križiackych výprav. Vtedy oslobodenie Kristovho hrobu od pohanov a teraz nasadenie demokracie, v realite zakaždým len nejaká korisť a vplyv (ten kvôli dlhodobej koristi). A lož ako domáci aj exportný produkt – v tomto jedinom prípade rovnaký pre západ a pre nás – a v tomto prípade to asi práve bude chyba.