Martin Jay, Strategic Culture Foundation
Na chvíľu opustím COVID, keďže táto téma je prekvapujúca. Vytvára sa akási EU armáda, prinajmenšom na papieri, v Bruseli. Je to radikálne, v tom, že pravdepodobne nebude zahrnovať Nemecko, čím by prenechalo vedenie Francúzsku. Ale kto ju bude financovať?
Na začiatku Novembra sa sa do šrotovníka rozhodovacieho procesu EU dostal predbežný návrh, ktorý predstavuje akýsi náčrtok pre Armádu EU. Je zvláštne, že nespôsobil skoro žiaden rozruch. Nejasný a bez konkrétnych odpovedí na najdôležitejšie otázky ktoré otravovali tú myšlienku Armády EU po celé dekády, je ten dokument ako kontroverzný, tak aj zaujímavý.
Predošlý Fínsky predseda vlády Alexander Stubb verí, že obnovený entuziazmus Bruselu ohľadne bezpečnosti je “dobre načasovaný, dôležitý a realistický. USA nebudú kryť (back up) Európsku bezpečnosť navždy.”
Ak je toto presným hodnotenám situácie, tak by človek mohol tento ťah vysvetliť ako niečo zrodené z Bidenovho spackaného ťahu v Afganistane, ktorý naštval mnohých vodcov v EU. Ale aj tak, komentár od pána menom Stub, ktorý nasledoval, je alarmujúci, pretože naznačuje, že existuje znepokujujúca úproveň univerzálnej paranoje, ktorá siaha hodne za iba tzv. darebácke štáty – rogue states (v ktorých ovplyvňovaní akýmkoľvek spôsobom EU zlyhala, ak vynecháme Sýriu).
Povedal že ak Európa chce myslieť vážne chrániť sa sama, “potrebuje pochopiť, že čiara medzi vojnou a mierom je dnes zahmlená … tzv. mäkká sila – soft power – sa stala zbraňou a stala sa tvrdou silou – hard power. Vidíme to v tom, ako sú tí čo hľadajú azyl používaní ako zbrane. Vidíme to aj v tom, ako sa informácie, obchod, energia a vakcíny používajú ako zbrane.” Moja vsuvka: tomuto vlastne nerozumiem, pretože aj vírus – primárny faktor – aj vakcíny – len sekundárny, zdá sa vznikli v USA, a používajú sa proti všetkým. Koniec vsuvky.
A teda EU má pocit, že je pod paľbou na všetkých úrovniach, a zo všetkých strán, a potrebuje rýchle riešenie (a quick fix – rýchlu jednoduchú opravu). Najnovšie udalosti, ktorá sa rozvinuli na Bielorusko-Poľskej hranici, v kombinácii s posilnením Ruských vojsk a panickou vierou Ukrajiny, že Putin ich obsadí, spôsobili, že EU vníma seba samu ako nepotrebnú, neúčinnú, a nevníma svoje vzťahy s NATO ako dostatočne pevné na to, aby sa táto obranná organizácia (to „obranná“ s USA v čele je asi vtip – moja vsuvka) dala vhodne použiť na zníženie napätí. A oveľa horšie pre EU je, keď staré Európske krajiny vystúpia a navrhnú poslať vojská do nejakej oblasti, zatiaľčo Brusel je nervózny z implikácií z prípadného vstupu Gruzínska alebo Moldavska jedného dňa do NATO (moja vsuvka: tu som aj ja proti, keďže nebezpečenstvo vzniku vojny je primárne spôsobené neustálou snahou USA priblížiť NATO k Ruskej hranici). Je to hodne v zmysle hesla “buď opatrný v tom čo si želáš” ale v tomto prípade jej najnovší plán je nozaj len akýmsi politickým úskokom ktorý má vyslať správu ako členským štátom EU, tak aj NATO, že “niečo treba urobiť” na Ukrajine a v Bielorusku, aby sa váhy naklonili od Putina, a viac na stranu Západu.
Ale to sa nestane (isn’t going to happen). NATO možno môže podporiť takzvanú suverenitu Ukrajiny, ale zároveň provokuje Putina v smere vojenskej voľby.
To čo sa môže stať dôsledkom toho EU dokumentu je, že Francúzsko prevezme vedúcu úlohu v akejsi neformálnej armáde EU, do ktorej vstúpi zopár členských štátov, možno dokonca aj Británia (moja vsuvka – keďže nie je v EU, článok je nekonzistentný), ktorá sa bude používať na stráženie (to police) okraje Európskych hraníc, ale ani zďaleka na niečo čo by vyzeralo ako konfrontácia s Ruskom. Čísla tu jednoducho nesedia a je tu hodne obáv niektorých členských štátov, ktoré majú starosti, že NATO sa dostane na vedľajšiu koľaj, ak by takáto organizácia vznikla, zatiaľčo niektoré sú viac pro (v orig. gung-ho – nerozvážne pro-vojenský), ale nikto nemá absolútne nijakú predstavu ako by sa to financovalo. Dokument navrhuje väčší rozpočet, čo čitateľovi potvrdzuje, že ktokoľvek to napísal, žije v oblaku nereálneho sveta (in cloud cuckoo land) a nemá realistické pochopenie politickej dynamiky na úrovni členského štátu. Nikto nechce platiť viac peňazí do kotlíka EU, keďže postoj ako toto “nevieme ako by sa to dalo opraviť, ale skúsme viac peňazí” – typický Bruselský spôsob myslenia – stratil kredibilitu.
Vojenské výdavky na akejkoľvek úrovni sú naozaj obrovské. Ak autori takého dokumentu nespracovali spôsob financovania, a vôbec ani kto by to spravoval, (nie EU ako taká), tak môžeme predpokladať, že rovnako ako iné množstvo dokumentov ktoré sa prepracovávajú cez debatné komory „dlhých chodieb bez okien“ v EU, ešte je potrebné vykonať plno práce, aby sme sa posunuli za všadeprítomnú zhodu, že všetci sú naštvaní na Rusko. Ale nikto z nás nemá tušenie čo sa s tým dá robiť. A dokonca ak by riešenie malo byť vojenské, ako ho vykonáte za len tak-tak postačujúci rozpočet (v orig. rozpočet na šnúrky do topánok), z ktorého sa akurát dajú zaplatiť lesklé biznis vizitky a exkluzívna adresa v Bruseli. Ak sa pozrieme na diplomatický zbor EU – trápna organizácia, ktorá minie viac ako miliardu dolárov ročne na financovanie viac ako 120 “ambassadors”, ktorí nesmierne zlyhávajú v propagovaní zástavy EÚ po svete – potom máme vodítko k tomu, čo by mohla taká armáda dosiahnuť. Môžete očakávať nejaké plevy z kecacieho aparátu EU. Ale nezadržujte dych ak očakávate náramenníky EU na ramenách vojakov smerujúcich na Východ. Z toho materiálu sú len sny.
Môj skromný komentár: Považujem článok za dobrý, ale považujem za potrebné doplniť jednu skutočnosť:
Vyhlásenie nezávislosti Rusky hovoriacich častí Ukrajiny, ktoré viedlo k vojne, spôsobila Ukrajina zmenou ústavy a následným vyhlásením, že Ukrajina je nezávislý štát, kde jediným oficiálnym jazykom je Ukrajinský jazyk. Je to zrejme takto v novej ústave. K tomuto útlaku národnostných menšín – taký nemá v Európe obdobu – EU čuší, všetky ostatné prípady ostro sleduje a kafre do nich. Možno si EU dobre uvedomuje že Ukrajina nie je v Európe, aj keď geograficky je. Na vyrývanie do Ruska sa použije všetko, aj čo sa nedá. Trochu sa to stupňuje a hysterizuje so súčasným prudkým relatívnym úpadkom USA, a teda aj NATO, najmä vojensko-technologickým. A zároveň vzostupom Číny a Ruska. A práve to môže byť štartérom celej „Armády EU“. Ale na to EÚ určite nemá, vojensko-technologický skok Ruska a Číny v posledných rokoch bol obrovský, zatiaľčo USA trénovali na vojny staršieho typu v Iraku a Afganistane (so skromnou účasťou krajín EU, a iných, aby sa trochu zdanlivo rozložila zodpovednosť). A ešte aj tie prehrali.