Preklad článku autora Pepe Escobar na The Altworld.
Moderoval ju Kissingerov prisluhovač napojený na World Economic Forum (WEF), veštec Herr Klaus Schwab.
Ešte stále, korporátni a politickí takzvaní “vodcovia – leaders” stále pokračujú v tom básnení (wax lyrical) o tej Štvrtej Industriálnej Revolúcii – alebo o jej vedľajších produktoch (spin-offs) ako napríklad Build Back Better, obľúbené heslo nových obyvateľov Bieleho Domu.
Vsuvka: Building Back Better (BBB – Lepšie je Vybudovať Znovu), je holistická koncepcia využívajúca myšlienku rekonštrukcie a „zotavenia/obnovy“ po katastrofe ako príležitosť pre lepšie fyzické, sociálne/spoločenské, environmentálne a ekonomické podmienky na vytvorenie odolnejšej komunity efektívnym a účinným spôsobom. Čítate dobre – katastrofa je pozitívna. Koniec vsuvky
Tí spolu-sponzori WEF – od OSN a IMF po BlackRock, Blackstone a Carlyle Group – budú pokračovať v rozširovaní svojej synchrónnosti s Lynn Forester de Rothschild a jej ťažko korporátnym Council for Inclusive Capitalism with the Vatican – Výbor pre Inkluzívny Kapitalizmus s Vatikánom – Pápež František pri kormidle.
Aha, ešte toto, oni akceptujú Visa karty.
Ako sa dalo predpokladať, dve skutočne zásadné udalosti v Davose dostali minimálne alebo žiadne pokrytie po celom rozviklanom Západe: prejavy prezidenta Xi a prezidenta Putina.
My sme už vypichli Xi-ho základné prvky. Popri silnej argumentácii pre multilateralizmus ako jedinú možnú „cestovnú mapu“ na vysporiadanie sa s globálnymi výzvami, Xi zdôraznil, že nič podstatné sa nedá dosiahnuť, ak tá priepasť nerovnosti medzi Severom a Juhom nebude zredukovaná.
Najlepšia hĺbková analýza Putinovho výnimočného prejavu, všetka česť, bola poskytnutá pánom menom Rostislav Iščenko, ktorého som mal potešenie stretnúť v Moskve v roku 2018.
Iščenko zdôrazňuje ako, “z hľadiska rozsahu a dopadu(impact) na historické procesy, toto je prudšie ako bitky o Stalingrad a o Kursk skombinované.” Ten prejav, pridáva, bol totálne neočakávaný, presne tak ako Putinova omračujúca intervencia na Mníchovskej Bezpečnostnej Konferencii v roku 2007, “drvivá porážka” udelená Gurzínsku v roku 2008, a vrátenie Krymu v roku 2014.
Iščenko tiež odhaľuje niečo, čo nikdy nebude na Západe priznané: “80 ľudí spomedzi najvplyvnejších na planéte sa nesmiali Putinovi do tváre, ako to bolo v roku 2007 v Mníchove, a potichu, okamžite po jeho otvorenom prejave, sa podpisom prihlásili (signed up) na uzavretú konferenciu s ním.”
Putin dal veľmi významný odkaz na zlovestné roky 1930 – “neschopnosť a neochota nájsť zásadné riešenia problémov tohto druhu v 20-tom storočí viedla ku katastrofe 2. Svetovej Vojny” – čo bolo skombinované s varovaním „zdravého rozumu (common sense)“: nevyhnutnosť zabrániť prebratiu globálnej politiky Big Tech, ktorí “fakticky súťažia so štátmi”.
Prejavy Xi a Putina boli v skutočnosti komplementárne – zdôrazňovali udržateľný ekonomický rozvoj s prínosom pre obidve strany (win-win) pre všetkých hráčov (actors), zvlášť cez celý Globálny Juh, združený s nevyhnutnosťou novej socio-politickej zmluvy v medzinárodných vzťahoch.
Táto hnacia sila by mala byť založená na dvoch pilieroch: suverenita – čo teda znamená starý dobrý Westfálsky model (a žiaden Great Reset, hyper-koncentrované, “vládnutie – governance” typu „jeden-svet“) a udržateľný rozvoj poháňaný techno-vedeckým pokrokom (a nie techno-feudalizmus).
Takže, čo vlastne Putin-Xi navrhli, v skutočnosti, bol „namyslený“ pokus rozšíriť podstatné základy strategického partnerstva Rusko-Čína na celý Globálny Juh: tá zásadná voľba je medzi win-win na jednej strane, a Excepcionalistickou hrou s nulovým súčtom na druhej strane (Excepcionalistic zero-sum game – exceptional je výnimočný – za takých sa považujú niektoré štáty, a aj niektorí oligarchovia).
Regime-change that commie! To si žiada vysvetlenie – to je vtipná vsuvka autora, je to zvolanie „zmeňte režim tomu komunistovi!“ s narážkou na aktivity tajných služieb USA.
Tá cestovná mapa Xi-Putin sa už analyzuje v neznesiteľných detailoch pánom menom Michael Hudson, napríklad v tejto eseji založenej na prvej kapitole jeho prichádzajúcej knihy Cold War 2.0: The Geopolitical Economics of Finance Capitalism vs. Industrial Capitalism – Studená Vojna 2.0: Geopolitická Ekonómia Finančného Kapitalizmu versus Priemyselný Kapitalizmus. Mnohé z týchto tém boli rozpracované v nedávnej konverzácii medzi Michalom a mnou: conversation/interview.
Celý Globálny Juh špekuluje nad tým, že ten kontrast by ani väčší nemohol byť medzi tým Americkým modelom – neoliberalizmus redux (návrat), vo forme turbo-financializácie – a produktívne investície do industriálneho kapitalizmu Východnej Ázie.
Alastair Crooke načrtol pochybnú “appeal-príťažlivosť” Amerického modelu, zahrnujúc “asset markets…odseknuté od akejkoľvek spojitosti k ekonomickej návratnosti”; trhy, ktoré “nie sú voľné, ale riadené Treasury”; a “podnikateľský kapitalizmus postupne zmenený na monopolistický oligarchizmus – enterprise capitalism…morphed into monopolistic oligarchism”.
Ten do očí bijúci protiklad k dvojici Xi-Putin v Davose bol takzvaný “strategy paper – dokument o stratégii” vypustený NATO „think-tankom“ menom The Atlantic Council, pompézne nazvaný The Longer Telegram, – Dlhší Telegram, akoby to bolo také relevantné ako historický Long Telegram od pána menom George Kennan z roku 1946, ktorý položil základ obmedzovaniu vplyvu ZSSR.
Takže, najmenej čo by sme mohli povedať tomu anonymnému “niekdajšiemu staršiemu vládnemu úradníkovi s hlbokou expertízou ohľadne Číny” je, “Pán Anonymný, nie ste žiaden George Kennan”. A prinajlepšom tu máme do činenia s nejakým zmenšeným Mike Pompeom po značnej opici (a sub-Mike Pompeo with a massive hangover). Nasleduje niečo z obsahu:
V rámci celého tsunami vypáchnutých fráz a klišé, sa dozvedáme, že Čína je “revizionistická veľmoc” ktorá “predstavuje vážny problém pre celý demokratický svet”; a že Čínske vedenie by si radšej malo zbaliť svoje papiere a “radšej operovať v rámci USA vedeného medzinárodného usporiadania ako budovať tu konkurenčné usporiadanie”.
Obvyklá jedovatá zmes (toxic mix) arogancie a povýšeneckej zhovievavosti okamžite prezrádza tú hru, ktorá sa scvrkáva (boils down to) na “odradiť Čínu, a predísť tomu, aby prekročila červené línie USA”, a používa staré dobré Kissingerovo Rozdeľ a Panuj medzi Ruskom a Čínou.
Aha, a nezabudnite zmenu režimu: ak tá “stratégia” bude fungovať, “Xi bude neskôr – in time – nahradený tradičnejšou formou vedenia Komunistickej Strany.”
Ak je toto niečo, čo si drží pozíciu „intelektuálnej palebnej sily v Atlanticistických Kruhoch“, Peking a Moskva dokonca ani nepotrebujú nepriateľov.
Ázijské centrum gravitácie
Martin Jacques, dnes hosťujúci profesor na Tsinghua University a „senior fellow“ na Čínskom Ústave na Fudan University – je jedným z mála – very few – Západniarov, ktorí majú skutočne nejakú “expertízu” na Čínu.
Teraz sa sústreďuje – is focusing – na hlavné bojište vo vyvíjajúcej sa zrážke USA-Čína: Európa. Jacques registruje, že “ten trend smerom k rastúcemu vzďalovaniu sa medzi Európou a USA bude pomalý, mučivý, pretkaný konfliktmi, a bolestný.” Nachádzame sa “na novom teritóriu. Americký úpadok znamená, že má čoraz menej čo ponúknuť Európe.”
Ako príklad, preskočme na výraznú vlastnosť tej BRI/Novej Hodvábnej Cesty a jeden z jej kľúčových uzlov, China-Pakistan Economic Corridor (CPEC): Digitálna Hodvábna Cesta. Za partnerstva s Huawei, sa ukladá kábel fiber optic krížom cez celý Pakistan – ako som osobne videl, keď som cestoval po Karakoram Highway, severná časť CPEC. Tento fiber optic kábel celou cestou od Karakoram po Balochistan sa spojí s tým Pakistan-East Afrika Connecting Europe (PEACE) podmorským káblom v Arabskom Mori.
Výsledný efekt bude vysoko rýchlostná konektivita medzi veľkou skupinou (host of) na BRI-participujúcich národov a Európou – ako sa Stredomorská sekcia už ukladá, smeruje z Egypta do Francúzska. Pred koncom roku 2021, celý 15 000 km dlhý fiber optický kábel bude online.
Toto ukazuje, že BRI nie je až tak o budovaní ciest, priehrad a vysokorýchlostných železníc, ale zvlášť Digital Silk Road – Digitálna Hodvábna Cesta, úzko prepojená s najmodernejšou Čínskou cyber-technológiou.
Nemožno sa čudovať, že Jacques plne chápe ako “ten gravitačný ťah Číny, a Ázie všeobecnejšie, ťahá Európu na východ. Nič neilustruje tento úkaz lepšie ako Čínou navrhnutá Belt and Road Initiative.”
V knihe ReOrient: Global Economy in the Asian Age, nezvyčajná kniha publikovaná už hodne dávno v roku 1998, nebohý, veľký Andre Gunder Frank vyčerpávajúco rozbil Eurocentrizmus, demonštrujúc ako vzostup Západu bol len púhou historickou „výchylkou“ (mere historical blip), a dôsledkom úpadku Východu okolo roku 1800.
Teraz, len dve storočia neskôr, centrum gravitácie planéty je späť v Ázii, tak ako to bolo počas väčšiny zaznamenaných dejín. Osud tých, čo sú slepí voči známym skutočnostiam, a neschopní sa prispôsobiť, je utelegramovať sa do úplnej bezvýznamnosti.