Názov strany SAS je odvodený od začiatku titulku, plán činnosti strany zahrnuje podľa pána Sulíka aj tretie slovo titulku. To je zrejme hrubé zhrnutie plánu cieľov strany v prípade, že budú súčasťou budúcej vlády, aj keď len na heslovitej úrovni.
Skúsim analyzovať čo tým asi pán Sulík myslí, keďže to by mal vysvetľovať v predvolebnej kampani. Tou Slobodou pravdepodobne všeobecné slobody, ktoré by sme dnes teoreticky mali mať, čiže tu asi plánuje pokračovať v udržovaní slobôd. Možno sa asi pýtať len na to či, podľa konania našich „partnerov“ z USA, sloboda podnikania má prioritu pred slobodou jednotlivca. Tým myslím skutočnosť, že zemeguľu ničíme dnes hlavne týmto mechanizmom – sloboda podnikania už dnes podľa všetkého zahrnuje slobodu obsadzovania cudzích krajín v rámci slobody podnikania v zbrojnom priemysle, vo vedení vojen, v ťažbe nerastov na cudzích územiach, ale aj ničení prostredia, ktoré zároveň výrazne obmedzujú slobodu iných ľudí. Teda dnes treba trochu popracovať na „rebríčku slobôd“. Hlásatelia – zástancovia slobody – predstierajú, že tento problém neexistuje, predsa na podnikanie sa dozerá a občania obsadených krajín majú všetky slobody, ak poslúchajú cudzích oligarchov. Dosť špecifická sloboda.
Ale sem treba zahrnúť aj prevádzkovanie podnikov, ktoré produkujú škodliviny, včítane nepriamych – jedov typu Monsanto, ktoré vstupujú do potravín – pričom nemáme informácie o ich používaní, a na rozdiel od dymu z tepelnej elektrárne ich nevidno! Teda poľnohospodári ich môžu u nás slobodne používať – so súhlasom štátu a EÚ, ktoré predstierajú že sú bezpečné – ale nikto, ani štát, nás neinformuje v akej potravine koľko toho jedu môže byť. Opäť ide o slobodu asymetrickú, je sloboda nasadenia, ale nie je informácia pre slobodu voľby konzumácie. Výrobca – kapitalista – má udelenú slobodu nečinnosťou inštitúcie EÚ, resp. domácej – spotrebiteľ nemá možnosť voľby. V USA už súd spracoval v tejto veci dve žaloby, so záverom, že prostriedok proti burine firmy Monsanto (dnes Bayer) spôsobuje rakovinu lymfatického systému, a firma musí obetiam vyplatiť obrovské odškodné, vo fronte čakajú ďalšie tisícky žalôb. K tejto veci (forme asymetrickej slobody) by sa teda tiež mal pán Sulík v predvolebnej kampani vyjadriť, a s ním aj ostatní pravicoví politici.
Môžeme prejsť k Solidarite. Nebudem vykladať termín, poviem nejaké príklady existujúcich prejavov solidarity.
Pokiaľ ale viem, pán Sulík v prípade účasti v budúcej vláde hodlá tieto dva prejavy solidarity zrušiť (resp. tlačiť na to). Dôvodom je vraj návrat ku kapitalizmu, ktorý vraj nemáme kvôli vyššie uvedeným prejavom solidarity, keďže v kapitalizme sa ekonomika riadi trhovým mechanizmom. Tieto dva prípady ho zrejme katastroficky narúšajú. Neviem aký obrat z celkového obratu v národnom hospodárstve predstavujú, ale zrejme je to – bez ohľadu na obrat – zákerný zárodok rozvratu spoločnosti, takpovediac semeno komunizmu. Takže pozrime sa na ten kapitalizmus podľa pána Sulíka.
Na základe fungovania súčasného kapitalizmu nezdieľam s pánom Sulíkom názor, že dnes časť sveta, ktorú nazývame (aj pán Sulík) kapitalistickým svetom, funguje plne na základe ponuky a dopytu na trhu. Aby to tak bolo, muselo by byť bohatstvo rozložené tým spôsobom, aby mohli účastníci trhu na tom trhu aspoň čiastočne rovnocenne súťažiť. A toto neplatí už prinajmenšom od umelo vytvorených finančných kríz – jedna spustená útokom na WTC, naplánovaným (resp. predpokladaným) v dokumente PNAC, nasledovaná tzv. hypotekárnou krízou naštartovanou zrušením tzv. Glass-Steagallovho zákona. Takže k rozloženiu bohatstva vo „vedúcej kapitalistickej“ krajine. Toto sa meria tzv. Gini koeficientom (Vysvetlenie koeficientu: pre ekonomiku kde má každý rovnako by bol koeficient 0.0, pre ekonomiku kde všetko vlastní jeden by bol 1.):
Podľa štatistiky z roku 2019 USA má dnes – resp. v roku 2018 dnes vyhodnotenom – najhorší Gini koeficient v histórii, a to 0.485. V roku 2017 to bolo 0.482, v roku 2006 to bolo 0.464. Teda nerovnomernosť sa zvyšuje. Zrozumiteľnejšie vyjadruje súčasný stav veta: Horných 1% berie 188 krát toľko ako spodných 90%, píše Inequality. Tento stupeň koncentrácie bohatstva vôbec nezodpovedá kapitalizmu, skôr obdobiu ktoré nazývame feudalizmom. Ekonomiku neriadi trh, ale relatívne malý počet „feudálnych rodín“. Z toho vlastne zrejme vyplýva aj odlišné postavenie slobody podnikania a osobnej slobody v rebríčku – tiež zodpovedá obdobiu feudalizmu.
Tých horných 1% má dnes v rukách celú ekonomiku USA a manipuluje aj s politikou, (ako súčasť tzv. „deep state“), a s ekonomikou časti sveta, včítane nasadzovania armády v rámci podnikania. Časť svetovej ekonomiky, ktorá má rozhodujúci vplyv v našej časti, je v rukách pomerne malého počet oligarchov. Tým je samozrejme „trhový mechanizmus“ funkčný v minimálnom rozsahu, napríklad čiastočne v automobilovom priemysle, leteckom priemysle a službách, ale priestor pre konkurenciu – a fungovanie trhu – sa stále zmenšuje. Ako príklad uvediem poslednú vetu z môjho nedávneho blogu, asi tri blogy dozadu: „Vrcholne hodnotené firmy v indexe zahrnujú Alphabet, ktorá vlastní Google, Microsoft, ING Group, Diageo, Philips, Danone, a, hodí sa, Goldman Sachs.” Malý príklad ako koncentrácia rýchle pohlcuje kapitalizmus, keďže firmy v zozname nebudú viesť vzájomný konkurenčný boj.
A náš štát je súčasťou EÚ, ktorá je jednotným ekonomickým priestorom a je napojená aj na Kanadský, cez zmluvu CETA, s možnosťou využívania aj pre pobočky firiem iných štátov v Kanade. Na šťastie sa na podobnej zmluve s USA zatiaľ nedohodli, USA však do ekonomiky EÚ zasahuje výrazne.
Takže v rámci predvolebnej kampane očakávam, že pán Sulík vysvetlí akú dôležitú časť trhu predstavujú na začiatku popísané prejavy solidarity, ktoré plánuje zrušiť (napriek tomu že Solidarita tvorí polovicu názvu strany), a ako sa u nás bude vytvárať, a prevádzkovať, podľa neho neexistujúci trhový mechanizmus (ale aj kto ho bude u nás/v Európe/vo svete ovládať, akí feudáli), a to bez významných negatívnych následkov ako pre ľudí, tak aj pre firmy – a tým myslím domácich ľudí a domáce firmy.
A ešte na záver – napriek tomu že sa púšťam do SaS, považujem túto za jedinú pravicovú stranu ktorá asi čiastočne vie/je ochotná povedať, čo by po voľbách chcela. Do ostatných sa nemám ako pustiť, lebo vôbec neviem čo hodlajú robiť v prípade že by sa dostali k moci. Rozprávajú všeobecné pravicové frázy, a s výnimkou tých čo tu už boli predtým, t.j. tí noví – budú musieť robiť čo im povedia platcovia zo zahraničia.