Sloboda a Solidarita a Kapitalizmus?

21. januára 2020, Ivan Hečko, Nezaradené

Názov strany SAS je odvodený od začiatku titulku, plán činnosti strany zahrnuje podľa pána Sulíka aj tretie slovo titulku. To je zrejme hrubé zhrnutie plánu cieľov strany v prípade, že budú súčasťou budúcej vlády, aj keď len na heslovitej úrovni.

Skúsim analyzovať čo tým asi pán Sulík myslí, keďže to by mal vysvetľovať v predvolebnej kampani. Tou Slobodou pravdepodobne všeobecné slobody, ktoré by sme dnes teoreticky mali mať, čiže tu asi plánuje pokračovať v udržovaní slobôd. Možno sa asi pýtať len na to či, podľa konania našich „partnerov“ z USA, sloboda podnikania má prioritu pred slobodou jednotlivca. Tým myslím skutočnosť, že zemeguľu ničíme dnes hlavne týmto mechanizmom – sloboda podnikania už dnes podľa všetkého zahrnuje slobodu obsadzovania cudzích krajín v rámci slobody podnikania v zbrojnom priemysle, vo vedení vojen, v ťažbe nerastov na cudzích územiach, ale aj ničení prostredia, ktoré zároveň výrazne obmedzujú slobodu iných ľudí. Teda dnes treba trochu popracovať na „rebríčku slobôd“. Hlásatelia – zástancovia slobody – predstierajú, že tento problém neexistuje, predsa na podnikanie sa dozerá a občania obsadených krajín majú všetky slobody, ak poslúchajú cudzích oligarchov. Dosť špecifická sloboda.

Ale sem treba zahrnúť aj prevádzkovanie podnikov, ktoré produkujú škodliviny, včítane nepriamych – jedov typu Monsanto, ktoré vstupujú do potravín – pričom nemáme informácie o ich používaní, a na rozdiel od dymu z tepelnej elektrárne ich nevidno! Teda poľnohospodári ich môžu u nás slobodne používať – so súhlasom štátu a EÚ, ktoré predstierajú že sú bezpečné – ale nikto, ani štát, nás neinformuje v akej potravine koľko toho jedu môže byť. Opäť ide o slobodu asymetrickú, je sloboda nasadenia, ale nie je informácia pre slobodu voľby konzumácie. Výrobca – kapitalista – má udelenú slobodu nečinnosťou inštitúcie EÚ, resp. domácej – spotrebiteľ nemá možnosť voľby. V USA už súd spracoval v tejto veci dve žaloby, so záverom, že prostriedok proti burine firmy Monsanto (dnes Bayer) spôsobuje rakovinu lymfatického systému, a firma musí obetiam vyplatiť obrovské odškodné, vo fronte čakajú ďalšie tisícky žalôb. K tejto veci (forme asymetrickej slobody) by sa teda tiež mal pán Sulík v predvolebnej kampani vyjadriť, a s ním aj ostatní pravicoví politici.

Môžeme prejsť k Solidarite. Nebudem vykladať termín, poviem nejaké príklady existujúcich prejavov solidarity.

  1. Cestovanie dôchodcov a študentov vo vlakoch štátnych železníc bezplatne. Toto je typický prejav solidarity zarábajúcich občanov s tými čo nezarábajú, buď už nie, alebo ešte nie. V praxi sa ukazuje, že zo solidarity cestujúci občania zároveň čiastočne zvyšujú dopyt aj po iných službách, ktoré „nie sú dotované“.
  2. Bezplatné obedy v školách. Toto je príkladný prejav solidarity všetkých občanov s občanmi ktorí majú školopovinné deti, a špeciálne so skupinou sociálne slabšou, ktorá nevie zaručiť slušné stravovanie svojich detí. Týmto konkrétnym prejavom solidarity smerujeme k zdravšej nastupujúcej generácii a pravdepodobne – pre budúcnosť – aj k zníženiu následkov sociálnych rozdielov v spoločnosti.

Pokiaľ ale viem, pán Sulík v prípade účasti v budúcej vláde hodlá tieto dva prejavy solidarity zrušiť (resp. tlačiť na to). Dôvodom je vraj návrat ku kapitalizmu, ktorý vraj nemáme kvôli vyššie uvedeným prejavom solidarity, keďže v kapitalizme sa ekonomika riadi trhovým mechanizmom. Tieto dva prípady ho zrejme katastroficky narúšajú. Neviem aký obrat z celkového obratu v národnom hospodárstve predstavujú, ale zrejme je to – bez ohľadu na obrat – zákerný zárodok rozvratu spoločnosti, takpovediac semeno komunizmu. Takže pozrime sa na ten kapitalizmus podľa pána Sulíka.

Na základe fungovania súčasného kapitalizmu nezdieľam s pánom Sulíkom názor, že dnes časť sveta, ktorú nazývame (aj pán Sulík) kapitalistickým svetom, funguje plne na základe ponuky a dopytu na trhu. Aby to tak bolo, muselo by byť bohatstvo rozložené tým spôsobom, aby mohli účastníci trhu na tom trhu aspoň čiastočne rovnocenne súťažiť. A toto neplatí už prinajmenšom od umelo vytvorených finančných kríz – jedna spustená útokom na WTC, naplánovaným (resp. predpokladaným) v dokumente PNAC, nasledovaná tzv. hypotekárnou krízou naštartovanou zrušením tzv. Glass-Steagallovho zákona. Takže k rozloženiu bohatstva vo „vedúcej kapitalistickej“ krajine. Toto sa meria tzv. Gini koeficientom (Vysvetlenie koeficientu: pre ekonomiku kde má každý rovnako by bol koeficient 0.0, pre ekonomiku kde všetko vlastní jeden by bol 1.):

Podľa štatistiky z roku 2019 USA má dnes – resp. v roku 2018 dnes vyhodnotenom – najhorší Gini koeficient v histórii, a to 0.485. V roku 2017 to bolo 0.482, v roku 2006 to bolo 0.464. Teda nerovnomernosť sa zvyšuje. Zrozumiteľnejšie vyjadruje súčasný stav veta: Horných 1% berie 188 krát toľko ako spodných 90%, píše Inequality. Tento stupeň koncentrácie bohatstva vôbec nezodpovedá kapitalizmu, skôr obdobiu ktoré nazývame feudalizmom. Ekonomiku neriadi trh, ale relatívne malý počet „feudálnych rodín“. Z toho vlastne zrejme vyplýva aj odlišné postavenie slobody podnikania a osobnej slobody v rebríčku – tiež zodpovedá obdobiu feudalizmu.

Tých horných 1% má dnes v rukách celú ekonomiku USA a manipuluje aj s politikou, (ako súčasť tzv. „deep state“), a s ekonomikou časti sveta, včítane nasadzovania armády v rámci podnikania. Časť svetovej ekonomiky, ktorá má rozhodujúci vplyv v našej časti, je v rukách pomerne malého počet oligarchov. Tým je samozrejme „trhový mechanizmus“ funkčný v minimálnom rozsahu, napríklad čiastočne v automobilovom priemysle, leteckom priemysle a službách, ale priestor pre konkurenciu – a fungovanie trhu – sa stále zmenšuje. Ako príklad uvediem poslednú vetu z môjho nedávneho blogu, asi tri blogy dozadu:Vrcholne hodnotené firmy v indexe zahrnujú Alphabet, ktorá vlastní Google, Microsoft, ING Group, Diageo, Philips, Danone, a, hodí sa, Goldman Sachs. Malý príklad ako koncentrácia rýchle pohlcuje kapitalizmus, keďže firmy v zozname nebudú viesť vzájomný konkurenčný boj.

A náš štát je súčasťou EÚ, ktorá je jednotným ekonomickým priestorom a je napojená aj na Kanadský, cez zmluvu CETA, s možnosťou využívania aj pre pobočky firiem iných štátov v Kanade. Na šťastie sa na podobnej zmluve s USA zatiaľ nedohodli, USA však do ekonomiky EÚ zasahuje výrazne.

Takže v rámci predvolebnej kampane očakávam, že pán Sulík vysvetlí akú dôležitú časť trhu predstavujú na začiatku popísané prejavy solidarity, ktoré plánuje zrušiť (napriek tomu že Solidarita tvorí polovicu názvu strany), a ako sa u nás bude vytvárať, a prevádzkovať, podľa neho neexistujúci trhový mechanizmus (ale aj kto ho bude u nás/v Európe/vo svete ovládať, akí feudáli), a to bez významných negatívnych následkov ako pre ľudí, tak aj pre firmy – a tým myslím domácich ľudí a domáce firmy.

A ešte na záver – napriek tomu že sa púšťam do SaS, považujem túto za jedinú pravicovú stranu ktorá asi čiastočne vie/je ochotná povedať, čo by po voľbách chcela. Do ostatných sa nemám ako pustiť, lebo vôbec neviem čo hodlajú robiť v prípade že by sa dostali k moci. Rozprávajú všeobecné pravicové frázy, a s výnimkou tých čo tu už boli predtým, t.j. tí noví – budú musieť robiť čo im povedia platcovia zo zahraničia.