Kiska je vraj protipól Fica, rozloženie síl a pani prezidentka

7. novembra 2019, Ivan Hečko, Nezaradené

V rubrike Pravdy „Najčítanejšie“ sa až dva príspevky zapojili do predvolebnej aktivity a vytvátrajú predstavu, že dvaja silní muži, Fico a Kiska, sú tí rozhodujúci. Možno že už sa pripravujú prevziať funkciu predvolebných „prieskumov“, pre prípad, že by sa pani prezidentke nepodarilo zvrátiť ich vypnutie. K pokusu pani prezidentky len poznámka: Vaši podporovatelia – USA majú prezidentský systém, my nie, my máme parlamentný, pani prezidentka, a Briti majú kráľovstvo a parlament, predstavte si, to my tiež nemáme.

Téma je vlastne len protinávrh. Zloženie obidvoch „strán“ vo voľbách, ktoré popisujú, neexistuje. Uverejnili určité vnímania „pólov“ našej politiky v rámci nejakej schémy, ktorú zaviedla politicko-mediálna časť spoločnosti. Keďže nikto iný žiadnu schému nevymyslel, tak máme túto.

Ale pripomeniem súčasnú vládnu koalíciu. Predpokladal niekto pred jej vznikom, že tu budú vládnuť dve národne orientované strany plus Smer? Odpovedám si sám – nikto to nepredpokladal, ale stalo sa. Pritom strana Most-Híd je pravicová, tie ostatné skôr ľavicové, ale napriek škrípaniu to funguje lepšie ako napríklad niekdajšia Sulíkova skupina.

Nie je náhodou táto kategorizácia vhodnejšia pre odhadovanie možnej spolupráce počas a po voľbách? Dokonca aj všeobecne chovania sa strán po voľbách? Všimnite si ako tvrdo bojuje pani prezidentka proti zákonu o predvolebných prieskumoch – asi musí, niekto jej tú predvolebnú kampaň zaplatil – len tak? – to asi nie. Dá sa predpokladať, že dostáva teraz úlohy a možno že jej úlohou je zabezpečiť prozápadnú orientáciu vlády po voľbách. Výraz „prozápadnú“ používam v zmysle pro-USA, pro-Británia, t.j. zaradenie sa našej krajiny v tomto zmysle pod krajiny agresívnych oligarchov, kradnúcich zdroje na dobytých územiach (a v tom prijatie ich názorov). To určitým spôsobom naznačuje aj možnosti spolupráce strán po voľbách – jedna skupina si ich musí dať schváliť do zahraničia, nie sú to suverénne strany. Výsledok žiadosti sa dá odhadnúť. A samozrejme, my pod vládou nie suverénnych strán budeme ešte menej suverénnym štátom ako dnes, a už to čo máme teraz len ako členovia EU je na analýzu. Pritom zatiaľ – za súčasného stavu podradenosti – sme sa ešte dokázali ubrániť napríklad masovej migrácii a aj základni NATO.

Ale kúpení zahraniční sluhovia sami dnes asi vôbec nevedia čo všetko budú od nich sponzori požadovať, požiadavky vznikajú operatívne. Napríklad snom „investorov“, formulovaným v zmluve TTIP je, že keď v nejakej krajine nedosiahnu zisk ktorý si vypočítali, môžu o rozdiel zažalovať vládu tej krajiny a tá im to musí vyplatiť, lebo nevytvorila „slobodné podnikateľské prostredie“. A pritom rokovania o TTIP, ktoré sú od októbra 2016 zastavené, bývali v rámci EP značne utajované, bežní poslanci EP nemali možnosť sa zúčastňovať, predmety nezhôd/diskusií sa nesmeli vynášať mimo úzky rokovací team, v ktorom mali prevahu reprezentanti korporátov. Obyvateľstvo EÚ sa malo dozvedieť ako to je až po odsúhlasení. To je Korporátna Demokracia, ktorá tých „naších“ uchádzačov o poslanecký mandát zo skupiny 1 platí.