Čo sa deje? Zbrojný program USA možno kritizovať a vyskočilo diletantstvo ktoré nemá páru

23. augusta 2019, Ivan Hečko, Nezaradené

Kedysi som napísal, že zbrojárov USA zaujímajú len príjmy zo zbrojenia a súčasná Ruská prevaha ich až tak netrápi. Hlavne možno preto, že s tým nemôžu bezprostredne nič robiť, keďže nemajú mozgové kapacity – v reálnom čase – a keď konkurencia je rozbehnutá, a to smerom ktorým sa oni doteraz vôbec nepohybovali. V tejto súvislosti som uvádzal ako príklad lietadlové lode, ktoré stoja desiatky miliárd a nové Ruské (plus Čínske postupne) zbrane ich bojovú hodnotu minimalizujú (spolu s nákladom lietadiel ide naozaj o značné hodnoty). Ale ukazuje sa, že dôvodom zaostávania je diletantstvo moci (samozrejme plus korupcia).

Niečo sa stalo. Objavil sa článok s titulom „Už nie Tabu: Senátor pre námorníctvo varuje, že „lietadlové lode môžu byť „zastaralé“, „sediace kačky“, pre hypersonické rakety“. Pritom lietadlové lode sú hlavný nástroj terorizovania slabších zo strany USA (oni im hovoria nástroj projekcie moci). Podtitulok článku je „Ako zostrelíš hypersonickú raketu, keď nevieš zostreliť ani obyčajnú?“ Otvorené konštatovanie takejto skutočnosti je tiež neobvyklé.

Ide totiž o veľké peniaze (vyhadzované na niečo nepoužiteľné v reálnom konflikte) a príležitosť vznikla tým, že bol Senátom schválený nový „chief of naval operations“ – náčelník námorných operácií – Admirál Gilday – ktorý dostal úlohu skontrolovať efektivitu nákladov, v článku nazvanú „významné omeškania a prekročenia nákladov“.

Problém je samozrejme, že senátori sú zbrojármi platení, a hoci vyššie uvedené názory na lietadlové lode nie sú celkom nové, dlhodobo odolávajú, lebo čím drahšie, tým väčšie provízie. Útok vedie predseda príslušného výboru pán Jim Inhofe, plus senátor King. Hovorí: „Každá lietadlová loď ktorú vlastníme môže zmiznúť v koordinovanom útoku. A je to vec minút. Z Murmanska (Rusko) do Nórskeho Mora to rýchlosťou 6000 míľ za hodinu trvá 12 minút. Takže dúfam, že so sebou vezmete pocit urgentnosti k Námorníctvu a výskumným kapacitám, a privátnemu sektoru, že toto je urgentná priorita, pretože v opačnom prípade vytvárame slabinu, ktorá sama osebe môže viesť k nestabilite“ (A čo majú urobiť? Žiadna zásoba „výskumnej kapacity“ neprinesie schopnosť zastaviť hypersonické rakety – komentuje posmešne autor článku David B. Larter).

Z článku, ktorý pre nás nie je priamo zaujímavý, razí pozoruhodný fakt: ľudia, ktorí sú poverení funkciami z oblasti vojenskej, majú z tejto oblasti minimálne až žiadne vedomosti. Doteraz objednávali u výrobcov obrovské množstvo zbraní, ktorých použiteľnosť práve končí, a mnohé sú pritom stále ešte vo výrobe. Ale môže byť zaujímavý fakt, že kompetentnosť ľudí, ktorí sa zaoberajú smermi vývoja zbrojných systémov – a ich objednávaním z výroby, čo má práve dopad na smerovanie vývoja – v USA sú takí nekompetentní ako niektorí súdruhovia za komunizmu „ideologicky na výške“, poverení preto dôležitými úlohami (a dnes je to dosť podobne). Kruh sa v určitom zmysle uzavrel. V systémoch ktoré nie sú demokratické to už tak býva, vyskakujú prípady (a následky) vplyvu dôležitých diletantov.

Pre nás to môže byť v istom zmysle plus. Ako sa súdruhovia v USA budú intenzívne brodiť v týchto bažinách, prípadne si dokonca uvedomia ako ďaleko zaostávajú za Rusmi a Číňanmi (pri ich nadutosti, ideologickej nadradenosti, a finančných väzbách na výrobcov zbraní nepravdepodobné), možno prestanú kafrať a financovať politické zmeny v Európe (najmä v našej časti). A mohli by zamestnať aj svojich priateľov Britov.

Ďalšie prekvapenie – uvedený zdroj: Defense News