„Žurnalistika“ ako nástroj vojnových zločinov v rámci „dobývania sveta“ a všeobecného ignorovania zákonov

13. júla 2019, Ivan Hečko, Nezaradené

Rozhodol som sa uviesť pár zaujímavých citátov ľudí ktorých považujem za múdrych a pritom sú súčasní. Citáty sú k téme v nadpise.

Používam slovo Tavi, prezývku pre Tavistock, ako skratku pre to všetko čím sa mainstreamové médiá pokúšajú ovládať našu myseľ. Je dobre známe, že schéma pre ovládanie zo strany novín a TV je „blokujte a zaplavujte“. Zaplavujú nás tým, čoho chcú aby sme si boli vedomí, a blokujú veci, ktorých nechcú aby sme si boli vedomí.

Mary Maxwell, autorka, politička. Myslí tým Tavistock School of Writing and Journalism – teda školu písania a žurnalistiky v meste Tavistock, Veľká Británia. Publikuje okrem iného na Gumshoe News. Občianka Austrálie a USA.

Keď pochopíme, že vojny prichádzajú ako výsledok lží podkladaných Britskej verejnosti a Americkej verejnosti, a verejnostiam po celej Európe, a ďalších krajinách, tak kto sú potom vojnoví zločinci? To nie sú len vodcovia, to nie sú len vojaci, to sú žurnalisti; žurnalisti sú vojnoví zločinci. A zatiaľčo niekto by si mohol myslieť, že by nás toto malo priviesť do zúfalstva, že realita skonštruovaná okolo nás je skonštruovaná klamármi, je skonštruovaná ľuďmi, ktorí sú blízko k tým ktorých by vlastne mali v politike ovplyvňovať, malo by nás to viesť aj k optimistickému chápaniu, pretože ak vojny môžu byť naštartované lžami, možno naštartovať pravdu, pravda môže naštartovať mier.

Julian Assange (Oct. 8, 2011)

OSN dospeli k záveru, že ja som zadržiavaný svojvoľne, ilegálne, je mi odopretá sloboda, a to čo sa stalo nestalo sa v súlade so zákonmi UK a Švédska, a teda zákonmi, ktoré musia tieto krajiny dodržiavať.

Julian Assange, politický väzeň ilegálne väznený Veľkou Britániou, občan Austrálie

USA veria, že sú také nepremožiteľné, výnimočné a desivé, že nikto by sa nikdy neodvážil protestovať, a už vôbec nie brániť svojich ľudí proti stálemu ponižovaniu, ekonomickým embargám a vojenským vyhrážkam.

Bývalo to takto už po nejaký čas. V minulosti Západ často zastrašoval svet pred a po každom dobre plánovanom napadnutí. Aplikovala sa aj dobre vypracovaná propaganda.

Bolo deklarované, že veci sa robia ‘legálne’ a racionálne. Kolonialistické a imperialistické útoky mali určité fázy: “definuj svoje ciele”, “identifikuj svoju obeť”, “plánuj”, “vyumývaj mozgy svojich vlastných občanov a ľudí po celom svete”, a potom, až potom, “zbombarduj nejakú nešťastnú krajinu naspäť do kamennej doby”.

Teraz sú veci trochu iné. “Vodca slobodného sveta” sa zobudí uprostred noci a tweetuje. Čo vychádza z jeho počítača, tabletu alebo telefónu, (alebo čokoľvek používa), je spontánne, neučesané a neuveriteľne nebezpečné. Podobné tomu, čo ho uprostred noci zobudilo, v prvom rade.

Andre Vltchek, filozof, investigatívny žurnalista, občan USA, narodený v Rusku, žijúci v súčasnosti v Ázii. Často publikuje na Global Research

Podľa dnes zverejnenej správy v Pravde sa Nemecko vracia k téme „rozdeľovania migrantov“. V tejto súvislosti sa oživuje výlučne prístup z hľadiska rečí o humanitárnosti. Tým sa maskuje skutočnosť, že krajiny pôvodu migrantov boli dobyté a rozbité niektorými štátmi, a tie by ich mali rekonštruovať podľa medzinárodného práva tzv. vojnovými reparáciami – napríklad zo ziskov, ktoré dobyvatelia zarobili na nerastnom bohatstve dobytých štátov. Náklady cez migráciu obetí do iných štátov prenášajú na tieto štáty. Takže koniec – je po voľbách, už ste si užili, ide sa robiť poriadok. A pozor: podľa nejakého výroku sa mi zdá, že naša pani prezidentka je na tej istej lodi! A ten článok v dnešnej Pravde exemplárne ilustruje poslanie „žurnalistiky“ o ktorom sa tu píše. O príčinách a „páchateľoch“ migrácie absolútne ticho. Hovorí sa výlučne o následkoch a ich presúvaní na tých, čo za ňu nemôžu a nenabalili sa na nerastnom bohatstve ukradnutom z tých krajín. Príčiny sa ignorujú, podávajú sa len následky, ale aj tie len prekrútene a nekomplexne. Tak sa to učí v Tavistocku (a inde).