EÚ – Slovensko love-story: komplexne, aj so svokrou

13. októbra 2018, Ivan Hečko, Nezaradené

Prijímanie Slovenska (krajín V4) „do Európy“ – úvodzovky preto, že tvoríme jej stred – vlastne možno vnímať aj z pohľadu histórie vývoja zväzku – dvorenia, súhlasu, uzavretia zväzku, postupného vývoja toho zväzku, a nejakého konca. Koniec nepoznáme, zatiaľ, ale môžeme sa pokúsiť nájsť nejaký trend vývoja a skúsiť odhadnúť alternatívy.

V rámci vyššie popísaného procesu má významnú úlohu počiatočná pozícia zúčastnených strán, ktorá je dosť komplexná, napríklad stupeň zamilovanosti, ekonomická pozícia, príbuzenstvo, prípadné tehotenstvo, ale tento faktor nedokážem namapovať do analyzovaného vzťahu. Ale vo všetkých týchto parametroch hrá významnú úlohu ako ich jednotlivé strany prezentujú a druhé strany vnímajú, a ako sa toto v čase mení. Teda ide o to, že pohľad na tieto „parametre“ v čase sa mení, v manželstve určite, ale môže tak byť v takom vážnom vzťahu ako EÚ-Slovensko/V4? Uvidíme.

V skutočných prípadoch – ako som povedal vyššie – hrá významnú úlohu príbuzenstvo. V tomto prípade určite, nakoľko tu sa pomerne jednoznačne ukazovalo, že budúcimi svokrovcami celej V4 boli USA a NATO. A – v podstate podobne ako v iných love stories – naša strana, čiže Slovensko, túto skutočnosť výrazne podcenila. Svokra sa natlačila do procesu ešte pred svadbou a prinútila nás k vstupu pod zámienkou, že bezpečnostný aspekt NATO je identický ako EÚ, resp. Šengen – to je asi teraz švagor. My sme v tom čase rodičov nemali, len bývalého pestúna, ktorý do veci nezasahoval, ale mali sme s ním naďalej výhodné obchodné vzťahy.

To by sme mali základnú schému. Teraz ale prichádzajú na rad predmanželské zmluvy. Ak nejaké existujú, predpokladá sa, že v rámci trvania vzťahu budú platiť. V prípade v tom čase nepredvídaných situácií sa dohodneme, alebo sa manželstvo rozpadne. Niektorá strana sa môže pokúšať na tieto situácie nasadzovať pôvodné dohody, ktoré so situáciou nepočítali a predstierať, že to takto myslela už pred uzavretím manželstva. No – a také situácie naozaj nastali, ako uvidíme ďalej.

Zo začiatku to bolo OK, Slovensko malo pre EÚ svoju atraktívnosť vo voľných výrobných kapacitách, hlavne vo forme lacnej a najmä oveľa lepšie vzdelanej pracovnej sily. EÚ mala atraktívnosť pre Slovensko ako zdroj importu technológií a veľký odbytový trh, resp. sprostredkovateľ. Svokrovci sa v tom čase chovali zdržanlivo – minimálne vo vzťahu k V4, hoci z celosvetového pohľadu sme mali byť obozretnejší, ale mali sme tu už vtedy piatu kolónu svokrovcov, ktorú si tu platili a platia dodnes. Takže došlo k sobášu.

Ako to už po svadbe býva, postupne sa udejú a vyplávajú na povrch veci, ktoré sa pred svadbou držali pod pokrievkou. Ukázalo sa, že celá rodina do ktorej sme sa priženili je zamočená vo veciach ktoré oficiálne nazývala úplne ináč ako v skutočnosti boli, a vznikli z nich následky, ktoré boli úplne nové. Pritom ale trvala na tom, že budú posudzované podľa predmanželskej zmluvy, podľa iných paragrafov ohnutých podľa potreby, keďže konkrétne na danú situáciu neexistujú.

Navyše, celá situácia je od počiatku postavená tak, že každá strana manželstva má síce svoje práva, ale praktická aplikácia je taká, že práva Slovenska/V4 sú podriadené právam EÚ, t.j. ide o dve úrovne, a na svokrovcov sa tieto zmluvy vôbec nevzťahujú. Navyše akoby svokrovci mali právo stále – priamo alebo zákulisne – vstupovať do diania na obidvoch stranách-úrovniach zväzku a rozvracať. Náš bývalý pestún bol svokrovcami vyhlásený za nežiadúceho a máme zákaz s ním spolupracovať, a to na základe zjavne svokrovcami pripravených „prečinov“, pričom ale náš manželský partner čuší, čiže nechá svokrovcov blbnúť. Celkom ako na nejakej rozvadenej dedine.

Ako dlho môže takéto manželstvo fungovať? Mám pocit, že nutnou (ale asi nie postačujúcou) podmienkou by bolo okamžité ukončenia kafrania zo strany svokrovcov. Ináč to vyzerá na postupný rozpad manželstva (prípadne nášho partnera ako takého – čo potom s rozpadnutým partnerom a so vzťahom (s mŕtvolou?)). A ako to vyzerá podľa iného prebiehajúceho procesu rozvodu nášho veru nie monogamného partnera, procedúra rozvodu nebola zatiaľ definovaná ani v hrubých črtách, čiže bude ťažká, možno až katastrofická. To sa v krátkom čase ukáže, čo môže byť neskôr určitou výhodou, snáď sa aj náš partner z toho poučí. Ale vzťah je už vážne narušený najmä evidentnou nerovnovážnosťou a prakticky voľným vyčíňaním svokrovcov, ktoré náš partner – ako to už býva – „nevidí“.

Primerane k vážnosti tohto textu odporúčam aj text pesničky od pána Lasicu Peter Lipa: Prosperita