Zrazu „padla kosa na kameň“: prezident Trump sa postupne pod riadením feudálnej vrstvy USA dostal do pozície, ktorá by sa dala charakterizovať titulom diela Aloisa Jiráska „Proti všem“. V niekoľkých posledných mesiacoch sa naša politika zmietala v záchvatoch „súhlasov“ s evidentnými klamstvami. Zakaždým súhlasíme so „spojencami“ bez akéhokoľvek čo len pokusu danú situáciu nejako posúdiť. Náš „hlavný“ spojenec sa však takto dostal do sporu aj s Európskymi spojencami. Čo teraz??
Naši politici sa zasekli a plne prejavili svoju bezcharakternosť a v podstate strach z prípadných vlastných názorov. Už roky zrejme žiadne nemali a dávali pozor aby to tak bolo. Čakajú, ako sa rozhodnú Nemci a Francúzi. Napriek tomu, že tí už prejavili nesúhlas s USA, naše mainstreamové médiá a väčšina politikov stále akoby visia vo vzduchoprázdne, a ak majú niekde schované nejaké názory, alebo ich zvyšky, tak ich neprezradia ani na mučidlách. Veď ktovie čo bude zajtra, u Trumpa nikdy nevieš, a navyše ako môžeme spolupracovať s Ruskom alebo Iránom, ak si to neželajú feudálni páni USA? Ale ak sa pán kapitán Danko, ktorý ináč nie je mojím obľúbencom, odváži prejaviť priateľský postoj voči Rusku, nakoniec v súlade s postojom napríklad Rakúska, naším mainstreamovým médiám sa uľaví – aha, máme tému – a pustia sa do neho. Predsa keď ide do zahraničia, dokonca takého kde sa nepodlieha súhlasom, musí rozprávať v súlade s Ministerstvom Zahraničia. Ale tým sa rozumie, že nesmie v zahraničí povedať nič, čo si tam predtým nedá schváliť. Podľa nich by to nemohol ani premiér.
Týmto sa trochu odkrýva mechanizmus tohto štátu v oblasti politiky, zrejme aj ostatných vazalských štátov: Nemáme vlastnú politiku – Ministerstvo zahraničia sleduje vývoj u „nadriadených“ štátov a podľa toho usmerňuje zrejme dokonca aj predsedu vlády. Musíme byť zladení. Tento istý stav za tzv. komunizmu dnes nazývame násilným podriadením a útlakom. Keby sa bol pán Danko pýtal na prípustnosť svojho prejavu, asi by mu odporučili aby tam nešiel, alebo nič nehovoril, lebo nevedia. Nevedia kto je momentálne nadriadený štát a čo si majú myslieť. Len si predstavme to absolútne prázdno v hlave, to sa asi nedá dosiahnuť ani celonočným pitím. A náš pán minister – má k dobru že sme v poslednom záchvate intríg nikoho nevyhostili – sa chová opatrne, má dobrú pozíciu na medzinárodnom fóre a nechce ju stratiť.
Nečítam bežne médiá platené USA a pánom Sorosom, ale možno si pozriem ako strávia situáciu, keď je dosť zjavná snaha USA o rozvrátenie ekonomickej spolupráce s podtextom udržovanie existujúcich a prípadne rozpútanie ďalších konfliktov, hlavne proti Iránu. Platia ich totiž za šírenie neokonzervatívnych názorov a hoci tie už dávno prekročili hranicu zdravého rozumu, doteraz za dali udržovať – pre tých svojich čitateľov – sústavným kopírovaním klamstiev a rétoriky z pôvodne zdrojov USA, aj za súčinnosti pána Kisku. Ale týmto krokom Trumpa sa dostali tak trochu na križovatku: zdroj zabočil natoľko doprava, že už jazdí po chodníku – dá sa ešte nasledovať? A ak ho budú ďalej sledovať, ale už len po ceste, neprestane ich platiť? A ak pôjdu tiež po chodníku bude ich ešte niekto čítať?