Včera som sa zúčastnil odovzdávania petície veľvyslanectvám USA Británie a Francúzska. Jedným z bodov v petícii bola skutočnosť, že ako Britská, tak aj Francúzska ústava požadujú aby premiér krajiny mal na vstup do vojny súhlas parlamentu. Útok na Sýriu je z právneho hľadiska vojnovým aktom. Ani jeden ho nemal. USA, ako som už spomínal, tiež majú autorizáciu použitia vojenskej sily – AUMF – Kongresom, ale od samoútoku na dvojičky sa príliš nepoužíva, bývalý kongresman za Texas Ron Paul hovorí, že kongresmani vôbec nevedia kde všade sú vojaci USA.
Našiel som ale zaujímavý článok, ktorý ukazuje, že na nevyžiadanie súhlasu od parlamentov mohli mať ako pani Mayová, tak prípadne aj pán Macron, dobrý dôvod. Popíšem na základe zdroja v Global research s titulkom v preklade „Nechutný konflikt záujmov: Investičná firma manžela Terezy Mayovej „urobila Terno“ na bombardovaní Sýrie„.
Mechanizmus je jednoduchý: Pri útoku boli prvýkrát použité nové rakety JASSM od firmy Lockheed Martin vraj „silnejšie a inteligentnejšie“ ako predošlé (určite oveľa drahšie). Pred útokom sa ale nejaké dva dni viedli pomerne zmierlivé reči, a všeobecne sa predpokladalo, že útok nebude. Ak by sa parlamenty Francúzska a/alebo Británie boli zaoberali súhlasom na útok, situácia by bola iná – ceny akcií uvedenej firmy by okamžite stúpli. Takto ceny zostali nízke a pán May po informácii od svojej manželky, že útok bude (podobnú možnosť mal pán Macron, pán Trump, plus mnoho ďalších), nakúpil masovo akcie firmy Lockheed Martin. Po útoku – vlastne nečakanom – armáda oznámila, že všetky rakety nového typu doleteli na cieľ – čo bola síce lož, ale viedla k prudkému rastu cien akcií, nakoľko zároveň znamenala že firme prídu objednávky na ďalšie rakety. Vtedy tí čo boli v obraze akcie predali. Keď sa začali množiť pravdivé správy, že percento „silnejších a inteligentnejších“ nezostrelených rakiet sa prakticky nezmenilo oproti predošlému typu, pravdepodobne cena akcií klesla.
Takže dnes sa vojny, alebo vojenské akcie, vedú nielen na získanie prírodných zdrojov od národov menších a slabších, podľa PNAC, ale aj ako nástroj riedenia cien na burzách „zasvätenými“. Tie rakety stáli plno peňazí, narobili sa aj nejaké škody, ale to sú náklady štátu USA, a časť štátu Sýrie, ale na druhej strane sa nejaké peniaze – veľa peňazí – vlastne presypali do rúk súkromných osôb.
Pekný mechanizmus. Obraz „Demokracie“ ako vyšitý. My amatéri vôbec nevieme s tou demokraciou pracovať.