V prvej časti týmto voľne nadväzujem na môj starší blog o pánovi Matovičovi a Hercule Poirotovi. V texte som tam prirovnal pána Lipšica k Chuckovi Norrisovi, ktorý sa neomylne objavuje na scéne kde sa pácha neprávosť, a s ním obvykle aj štáb RTVS, aby spolu zabezpečili „právo a spravodlivosť“. Ale v poslednom čase sa stiahol do úzadia a prenechal zdá sa priveľké pódium pre svojho spolušéfa ináč „výťahovej“ strany (čo do tzv. členskej základne). Pán Matovič teraz zrejme trpí predstavou, že svoje „predvádzanie sa“ musí zdvojnásobiť, aby eliminoval absenciu kolegu.
Jeho vystúpenie na pôde Žilinského kraja bolo pozoruhodné, aspoň tak vyznela reportáž RTVS. Kolegyňu, ktorá sa stala šéfkou kraja, zrejme nepovažuje pán Matovič za schopnú plniť túto úlohu a vyzerá to, že sa presunie do Žiliny a bude tam vládnuť za ňu (viď blog od „biba“ s názvom „Županka Matovičjurinová“). Počas reportáže síce nepovedal ani slovo (tým ma značne prekvapil, pozitívne), ale prišiel sa predviesť a celý čas „ostražito dozeral“ či pani kolegyňa zvláda úlohu podľa inštrukcií. Naozaj vyzeral maximálne sústredený, hoci ťažko bolo možné uhádnuť kam uprene pozerá. Podľa obrazu mohol aj sústredene rozmýšľať kam si potom pôjdu sadnúť. Senzačné vystúpenie o pochybení predošlého SMERáckeho šéfa v roku 2011 však bolo ako senzácia dosť slabé, keďže vecou sa už dlhšie zaoberá NAKA. Takže vystúpenie možno vlastne hodnotiť v súlade s činnosťou tejto strany ako hlavne exhibionistické, Matovičovské, zamerané na ďalšie voľby. Trochu prekvapuje ako „po ruke“ im stále ide RTVS, ktorá zaradila „reportáž“ do hlavných správ. Potvrdzuje tým trvalú pozíciu v úlohe propagovania nepodstatných vecí (a opozície) a odvádzania pozornosti od dôležitých, ktoré z veľkej časti zamlčuje, asi podľa inštrukcií naších nadriadených štátov. V tejto súvislosti ako oveľa dôležitejšiu vec odporúčam blog Romana Bednára o možnom vývoji v Poľsku.
A teraz druhá časť – potenciálne dôležitá – že by nejaká pozitívna zmena v politike EÚ (RTVS zdá sa nie)? Niečo naznačuje návšteva pána Macrona v Číne a pokusy o kontakty Nemecka s Iránom. V reportáži o Macronovej návšteve RTVS zamlčala, že ten Čínsko-Rusko-Iránsko-Turecký projekt novej Hodvábnej Cesty už existuje dlho, len EÚ – zrejme pod tlakom USA – sa k nemu doteraz nehlásila, a teda Macronove náznaky že na tej ceste niečo chýba boli trápne a zneli dokonca trochu podlízavo. Ten projekt je už dlho rozbehnutý, spojenie sa postupne zdokonaľuje, a zúčastneným krajinám – je (alebo bude) v tom aj India Irak a Sýria – sprostredkuje už teraz ekonomický prínos. Projekt pozostáva zo železničnej časti a námornej časti. Mapa od začiatku počítala s tým, že raz bude siahať až do Európy, viď napr. https://thediplomat.com/2014/05/chinas-new-silk-road-vision-revealed/ a námorná časť do Afriky a tiež do Európy a článok je z mája roku 2014! Pán Macron má asi cenzurovaný prístup na Internet, aby nečítal „fake news“ – treba povedať zástupcovi CIA vo Francúzsku že sa niečo zmenilo, aby mu to odblokoval. Mapka zároveň naznačuje prečo sa v Iraku a Sýrii tak kŕčovito držia USA – najdeštruktívnejší element súčasnosti – tento projekt im je proti srsti, prispel by k postupnému vytvoreniu Euroázijského ekonomického priestoru.