K narodeninám som dostal zbierku detektívok Agathy Christie, takže som sa stal expertom. Posúdim detektívny príbeh pána Matoviča. Pán Matovič je formálne poslancom NR SR, čiže parlamentu. Slovo parlament je asi odvodené od „parlare“ čo znamená rozprávať, teda v parlamente sa má rozprávať. Bohužiaľ žiadna bližšia špecifikácia nie je asi daná, takže pán Matovič, pred obmedzeniami ktoré navrhol pán kapitán, sa necítil nijako limitovaný a interpretoval rozprávanie dosť voľne, v podstate na hranici obštrukcie fungovania parlamentu.Následky tejto likvidácie väčšiny možností prezentovania svojej osoby mali, zdá sa, zhubný účinok. Na prechádzke ho oslovil neznámy pán a vyhrážal sa mu likvidáciou. Pána poslal (podľa rôznych výpovedí pána Matoviča v médiách) niekto z nasledujúcich osôb: pán kapitán, prípadne pán Fico, pán minister vnútra, a ešte nejakí ľudia, ktorí nemajú pána Matoviča radi. Ale pritom pán Matovič odmieta pána popísať, a odmieta aj ochranu. Takže nastáva priestor pre aplikovanie metód pána Poirota. Vec sa totiž stáva vážnou, nakoľko sa jej chytil pán Budaj a chce z nej vyvodzovať nejaké dôsledky.
Otázka číslo 1 je samozrejme, či sa skutok stal tak, ako ho pán Matovič popisuje. Nevyzerá to veľmi dôveryhodne, ak uvážime, že z popisu nie je vôbec možné zistiť, či si to pán Matovič celé nevymyslel. Okrem toho, uvedenie zoznamu možných páchateľov – objednávateľov – a to tým spôsobom ako to odznelo, robí z celého prípadu frašku, a naozaj vytvára dojem, že ide o pomstu za likvidáciu možností prezentovania sa v parlamente a iné „príkoria“. Je samozrejme aj možnosť, že skutok sa naozaj stal, a dotyčný pán mal len plné zuby fungovania pána Matoviča v parlamente a dal mu to najavo značne nevhodným spôsobom, ktorý je trestným činom. Ale spôsob ktorým nám ho pán Matovič prezentoval, s odmietnutím akejkoľvek ochrany, ako aj možnosti páchateľa zistiť a stíhať, vedie presne tým smerom. Nakoniec, výsledkom aféry bolo, že sme v priebehu niekoľkých dní videli pána Matoviča na obrazovke RTVS v značnom rozsahu, s významným posunom „skutočnosti“ do polohy ako „obeť násilia tohoto neprávneho štátu“.
Pán Matovič sa možno viac ako na políciu SR spolieha na osobu, ktorá sa neomylne vyskytuje na mieste kde sa pácha neprávosť, a zasahuje v mene dobra – nie, nemám na mysli Chucka Norrisa, ale pána Lipšica z tej istej strany, ktorý používa sofistikovanejšie postupy ako Chuck Norris. Vždy keď sa deje niečo zlé, vážne tam prikráča pán Lipšic s diplomatkou a vždy tam nejakým zázrakom stojí štáb RTVS s kamerou. Nakoniec by to možno bolo k veci, nakoľko pán Matovič podľa svojho vyjadrenia bol postupne zbavený všetkých ľudských práv, čo je určite téma pre jedného, resp. skôr druhého, z vodcov strany Oľano.
Jedným z práv, ktorých bol pán Matovič vraj zbavený, bolo podľa neho právo na bankové tajomstvo. Ale v tomto štáte nikto nemohol tušiť, že pán Matovič vie o existencii tohto práva a uznáva ho – predsa sme ho videli ako v správach RTVS máva výpisom z účtu, ktorý bol údajne účtom pána Fica v banke v Belize (čo odvysielala naša pravicovo-demokratická RTVS, čo je tiež zrejme trestným činom). Okrem toho nejaký iný pán, zamestnanec banky, je dnes stíhaný za porušenie toho istého práva dvoch klientov banky, ktorí ležia v žalúdku strane Oľano, a stíhaný pán má tiež väzbu na túto stranu. V rámci vyšetrovania sa však, ako sa zdá, neskúma pre koho ten pán ilegálne vyniesol bankové údaje, som si istý, že on ako osoba nemohol mať na tom žiaden záujem. Navádzanie na trestný čin je však určite tiež trestným činom aj v SR, a iniciátorom – objednávateľom – toho činu bol teda podľa všetkého niekto z tejto strany. Tu nám však určite nepomôže pán Lipšic, keďže je to aj jeho strana, budeme musieť asi zavolať toho Chucka Norrisa. Škoda že sme ten most po ňom nepomenovali, bol by ochotnejší.